Koho vyznamenala prezidentka
Štátne vyznamenania dostalo 25 osobností, viaceré in memoriam. Odovzdania Radu Ľudovíta Štúra sa nedožila Laura Špániková, žena z prvého transportu do Osvienčimu, ktorá zomrela v apríli.
Meno ošetrovateľky Margity Kosturikovej nie je väčšine verejnosti známe. Pôsobila v Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek a z času na čas hovorila s novinármi o problémoch zdravotných sestier.
Napriek tomu je jej zaradenie na zoznam dvadsiatich piatich osobností, ktoré v nedeľu vyznamenala prezidentka Zuzana Čaputová, aktuálne. Kosturiková pracovala tridsať rokov v Centre sociálnych služieb Likava. Pri starostlivosti o klientov sa počas druhej vlny pandémie covidu-19 nakazila koronavírusom a v januári 2021 zomrela. Krátko predtým, ako sa k zdravotníkom dostali prvé vakcíny.
Jej príbeh v sebe nesie smutnú symboliku toho, ako pandémia covidu už druhý rok ovplyvňuje odovzdávanie štátnych vyznamenaní. Nielen z pohľadu výberu osobností, ktoré prezidentka Čaputová ocenila. Opäť sa posúval termín ceremoniálu z úvodu nového roka až na koniec jari, keď sa pandemická situácia zlepšila. Vyznamenania si prebrali aj ďalší lekári.
BIELA LÉGIA AJ PAMÄTNÍČKA TRANSPORTU
Medzi vyznamenanými sú traja popravení členovia podzemného antikomunistického kresťanského hnutia Biela légia. Organizácia fungovala na prelome 40. a 50. rokov, teda krátko po tom, ako moc v Československu prebrali komunisti.
Zuzana Čaputová ocenila aj Lauru Špánikovú, ktorá bola v prvom transporte Židov, ktorý režim vojnového Slovenského štátu vypravil do Osvienčimu 25. marca 1942. Do apríla tohto roku bola poslednou žijúcou pamätníčkou na prvý židovský transport z územia Slovenska. Ocenenia sa nedožila, minulý mesiac zomrela. V auguste by oslávila sté narodeniny.
CENA PRE HRDINKU SNP
Zuzana Čaputová si uctila aj literárnu historičku, prekladateľku a feministku Alžbetu Göllnerovú-Gwerkovú popravenú v roku 1944 gestapom počas masakra v Kremničke. Medzi dvadsiatimi piatimi vyznamenanými sú aj ľudia z kultúry, športu, vedci či aktivisti. Príklon k zeleným témam dala prezidentka najavo tým, že ocenila klimatológa Milana Lapina.
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Učiteľskej praxi sa venovala od skončenia štúdia maďarčiny a slovenčiny na Pedagogickej fakulte v Nitre. Zapojila sa aj do práce Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku, niekoľko rokov stála na jeho čele. Snažila sa obohatiť vyučovanie o nové prístupy a aktivity, nacvičovala so žiakmi divadelné hry, pripravovala ich na recitačné súťaže. Je autorkou viacerých učebníc a vďaka jej čítanke Miesto, kde žijeme sa zrodil nový školský predmet – regionálna výchova.
Pribinov kríž I. triedy
Prvá absolventka fotografie v Československu. Vo svojej tvorbe inklinovala k novátorským postupom, vytvorila základy inscenovanej fotografie. Jej originalitu potvrdzujú desiatky samostatných výstav doma, vo svete a tiež viacero prestížnych ocenení. Na sklonku minulého roka založila nadáciu zameranú na podporu tvorby, kurátorskej a výstavnej činnosti najmladších generácií vizuálnych umelcov a umelkýň.
Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam
Traja absolventi trenčianskeho gymnázia, ktorí sa rozhodli ako členovia Bielej légie bojovať proti komunistickému systému. Anton Tunega skonštruoval vysielač na hornej Nitre a začal s nepravidelným ilegálnym rozhlasovým vysielaním do zahraničia o situácii na Slovensku. Pripravoval
prechody politicky ohrozených ľudí smerom na Západ. Albertovi Púčikovi sa podarilo utiecť do Rakúska a bol neformálnym organizátorom skupiny. Stráženú hranicu medzi Rakúskom a Slovenskom na rieke Morave niekoľkokrát preplával na gumenom člne. Eduard Tesár pracoval na oddelení pasov a víz, a mal tak prístup k cenným informáciám aj prehľad o pohybe ľudí či tovaru v bratislavskom prístave a na hraniciach. Popravili ich ráno 20. februára 1951 na nádvorí Justičného paláca v Bratislave.
Medaila prezidenta Slovenskej republiky
Speváčka ľudových piesní, ktorá patrí k najvýznamnejším postavám kultúrneho života Rusínov
na Slovensku. V roku 1956 sa prihlásila do Poddukelského umeleckého ľudového súboru, kde pôsobila takmer štyridsať rokov, spolupracovala aj s ďalšími súbormi a orchestrami v Bratislave či v Brne. Nahrala stovky ľudových piesní.
Pribinov kríž I. triedy
Fotografka, ktorá tváre umelcov aj spoločenské udalosti zvečňovala na viac ako 50 ročníkoch filmového festivalu v Karlových Varoch. Pred jej objektívom stáli také hviezdy ako Robert Redford, John Travolta, Michael Douglas, Gina Lollobrigida. Ako trinásťročnú ju so sestrou odvliekli do pracovného a koncentračného tábora v Seredi a následne do tábora smrti v Osvienčime. Väčšina jej príbuzných počas
Zuzana Čaputová Medzi vyznamenanými sú aj ľudia, ktorí preukázali svoje hrdinstvo počas druhej svetovej vojny, v boji so skutočným, nie s domnelým fašizmom. prezidentka
Zita Ádámová, Zuzana Mináčová, Albert Púčik, Eduard Tesár, Anton Tunega, Mária Mačošková, Milota Havránková,
vojny zahynula. Pracovala v bratislavských filmových ateliéroch a viedla fotografické oddelenie Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Venovala sa dokumentárnej aj umeleckej fotografii. Peter Mikulík,
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Režisér, ktorý od samého začiatku spolupracoval s dvojicou Lasica a Satinský. Režíroval ich predstavenia v bratislavskej Tatra Revue, programy v Divadelnom štúdiu a ako režisér sa podpísal pod legendárne programy Ktosi je za dverami, ktoré i dnes rozosmievajú televíznych divákov. Stál pri zrode Malej scény v Bratislave, vychovával nasledovníkov na Vysokej škole múzických umení. Jeho zásluhou vznikol medzinárodný festival divadelných škôl Istropolitana. Viliam Dobiáš,
Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
Urgentnej medicíne sa venuje viac než 40 rokov. Nielen v teréne ako lekár záchrannej služby, ale aj ako učiteľ a autor kníh, ktorý sa o svoje skúsenosti delí s odborníkmi i s laickou verejnosťou. Je prezidentom Slovenského Červeného kríža, patril k tváram zdravotníkov, ktorí počas pandémie bojovali za záchranu života iných. Jana Oľhová,
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Herečka, jej domovskou scénou je Slovenské komorné divadlo v Martine, hosťuje na javisku Mestského divadla Žilina a už desať rokov je členkou činohry
Slovenského národného divadla. Zažiarila na viacerých slovenských scénach, čoraz viac hereckých príležitostí dostáva vo filme. Divadelnú cenu Dosky si vyslúžila za najlepší ženský herecký výkon v inscenácii Mobil. Kvetoslava Berkyová,
Medaila prezidenta Slovenskej republiky
Dôverne pozná prostredie vylúčených a sociálne slabých komunít. Pochádza z desiatich detí, otec pracoval ako baník a celá rodina žila v dvojizbovom domčeku. Svoj život zasvätila pomoci rómskej komunite. Pracovala v komunitnom centre, v miestnej škole, pomáhala riešiť katastrofickú situáciu s bývaním, keď sa v osade na mieste starej bane začala prepadávať zem. Teraz sa opäť stará o zdravie Rómov, učí ich, aby oň dbali sami. Snaží sa, aby obyvatelia osád dávali svoje deti očkovať, aby vyhľadávali lekára, keď sú chorí, aby chodili na preventívne prehliadky. Mária Bartuszová,
Rad Ľudovíta Štúra I.
Diela tejto výtvarníčky a sochárky budú od septembra vystavené v prestížnej londýnskej Tate gallery. Narodila sa v Prahe, neskôr sa s manželom Jurajom Bartuszom presťahovala do Košíc. Stala sa členkou Klubu konkretistov. Vytvorila približne 500 sôch od malých hmatových organických foriem a reliéfov až po monumentálne diela a zákazky pre verejné priestory. Pracovala s bielou omietkou či sadrou nalievanou do gumených balónikov. Choroba ukončila jej život predčasne v roku 1996. V ďalších rokoch narástol záujem o jej tvorbu v zahraničí, čo potvrdilo množstvo výstav na celom svete. Matej Tóth,
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Chodec, Slovensku vybojoval dve zlaté medaily: v roku 2015 došiel ako prvý na majstrovstvách sveta v Pekingu. O rok neskôr získal olympijské zlato v Riu de Janeiro. V roku 2016 založil športovú akadémiu, ktorá sa venuje pohybovej príprave detí už od predškolského veku. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica. Sergej Kopčák,
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Viac ako dve desaťročia bol sólistom Opery Slovenského národného divadla. Účinkoval aj na špičkových svetových scénach: v londýnskej Covent Garden, v milánskej La Scale a vyše dvadsať rokov bol stálym hosťujúcim sólistom newyorskej Metropolitnej opery. V jeho koncertnom repertoári bola výrazne zastúpená tvorba 20. storočia, premiérovo uviedol a nahral rad diel slovenských skladateľov. Margita Kosturiková,
Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy, in memoriam
Zdravotná sestra a ošetrovateľka. Pracovala v centre sociálnych služieb v Likavke pri Ružomberku. Publikovala články, organizovala odborné podujatia
– zameriavala sa na starostlivosť o klientov s Alzheimerovou chorobou. Obetavo a s elánom pôsobila aj v Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek. Opakovane si vyslúžila ocenenie Biele srdce. Napriek podlomenému zdraviu v čase pandémie stála v prvej línii a starala sa o svojich klientov. S ochorením covid napokon sama zápasila päť týždňov. Boj o svoj vlastný život prehrala 15. januára 2021. Milan Lapin,
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Je vedcom a učiteľom, ktorý sa zaoberá príčinami a prejavmi klimatickej zmeny. Viedol katedru a neskôr oddelenie meteorológie a klimatológie na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. Je tiež popularizátorom, ktorý dokáže vedecké poznatky zrozumiteľne a pútavo tlmočiť verejnosti. Vysvetľuje, že proces globálneho otepľovania prináša nielen vyššie priemerné teploty vzduchu, ale aj čoraz väčší výskyt extrémov počasia. A tiež to, že klimatická zmena súvisí s ľudskou činnosťou. Alžbeta Göllnerová-Gwerková,
Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam
Bola priekopníčkou modernej hungaristiky, venovala sa slovenským dejinám aj maďarskej literatúre, podporovala feministické hnutie. Autorka a editorka obsiahlej knihy Žena novej doby, zameranej na výchovu demokratickej ženy. Študentky a študenti ju milovali, režim vojnovej Slovenskej republiky ju však vnímal ako nepriateľku. Nielen pre židovský pôvod, ale aj pre jej postoje, ktoré boli v rozpore s orientáciou ľudáckych politických elít. S manželom, maliarom Edmundom Gwerkom, žili v Banskej Štiavnici. Spoločne sa zapojili aj do ilegálneho protifašistického hnutia, čo sa jej stalo osudným. Zomrela na sklonku roku 1944 v masovom hrobe v Kremničke. Michal Mego,
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Patrí medzi lekárske a vedecké kapacity. Skúsenosti naberal na európskych univerzitách aj na univerzite v Houstone, kde pôsobil ako hosťujúci profesor. Je popredným slovenským onkológom a vedcom, hlavným odborníkom ministerstva zdravotníctva pre klinickú onkológiu a prednostom kliniky. Zaoberá sa aj výskumom cirkulujúcich nádorových buniek, čo sú bunky zodpovedné za vznik metastáz. Skúma účinky probiotík pri liečení nádorových ochorení, respektíve pri potláčaní nepriaznivých vedľajších účinkov liečby. Vojtech Čelko,
Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
Jeho rodina zažila príkoria počas komunistického režimu a napokon podobný osud čakal aj jeho ako mladého historika. Štátna bezpečnosť o ňom viedla štyri zväzky. Jeho márnu snahu nájsť si prácu dokumentuje sedemdesiat zamietnutých žiadostí o zamestnanie. Po Novembri ’89 sa stal riaditeľom Domu slovenskej kultúry v Prahe, pôsobil v Ústave súčasných dejín Akadémie vied Českej republiky. Irena Brežná,
Pribinov kríž II. triedy
Po sovietskej okupácii v auguste 1968 emigrovala do Švajčiarska. V Bazileji vyštudovala slavistiku, filozofiu a psychológiu. V časoch studenej vojny urobila unikátnu sériu rozhovorov s bývalými politickými väzňami zo Sovietskeho zväzu, z Československa a Kuby. Ako vojnová reportérka v Čečensku opísala hrôzy vojny na Severnom Kaukaze a iniciovala a podporovala ženské projekty v Groznom. Hlási sa k feminizmu – na Slovensku spolupracovala so združením Aspekt. V nemčine jej vyšlo desať kníh, ktoré boli preložené do dvanástich jazykov, šesť z nich do slovenčiny. Jozef Kabaň,
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Vyštudoval umelecký dizajn v Kremnici, neskôr pokračoval v štúdiu produktového a priemyselného dizajnu na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení. Už počas štúdia získal vďaka úspechu v súťaži možnosť spolupracovať s koncernom Volkswagen. Stal sa prvým Slovákom, ktorý absolvoval londýnsku Royal College of Art. V roku 1999 sa dostal do tímu tvorcov, z pera ktorých vzišlo luxusné auto Bugatti Veyron. Pracoval na špičkových pozíciách svetových automobiliek, aby sa opäť vrátil do Volkswagenu. Jozef Mašura,
Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
Profesionálnu dráhu zasvätil liečbe detí s vrodenými či získanými chorobami srdca. Pred 30 rokmi založil Detské kardiocentrum v Bratislave, ktoré bolo najprv súčasťou Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou, neskôr sa stalo súčasťou Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb. Zakladal aj Kliniku detskej kardiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Skúsenosti, napríklad s katetrizačnou liečbou vrodených chýb srdca, odovzdával formou prednášok a zaškoľovania svojim kolegom na celom svete. Marián Hossa,
Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Reprezentoval v hokeji na štyroch olympiádach a viacerých majstrovstvách sveta. S Chicagom Blackhawks získal tri razy Stanleyho pohár. V tíme oceňovali jeho vodcovské schopnosti, pracovnú morálku a vôľu víťaziť. V pozícii brániaceho útočníka patril k najlepším. V 1309 zápasoch základnej časti NHL dosiahol 525 gólov a 1134 bodov. Laura Špániková,
Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
Posledná preživšia z prvého slovenského transportu do vyhladzovacieho koncentračného tábora v Auschwitzi. Za slobodna Laura Ritterová, mala iba devätnásť rokov, keď musela v Poprade nastúpiť do vlaku ako jedno z 999 židovských dievčat a žien. V tábore prežila tri roky útrap. Zoznámila sa tam aj s manželom, s ktorým žila šesťdesiat rokov. V apríli zomrela vo veku nedožitých sto rokov.
Hrozbou pre slobodu pritom nemusí byť iba vojna, hrozbou sú aj recidívy násilných a totalitných ideológií, ktoré si opätovne nachádzajú svojich stúpencov. Sprevádza ich jazyk nenávisti, rozvratu a sebectva. Zuzana Čaputová prezidentka