Dennik N

Koho vyznamenal­a prezidentk­a

Štátne vyznamenan­ia dostalo 25 osobností, viaceré in memoriam. Odovzdania Radu Ľudovíta Štúra sa nedožila Laura Špániková, žena z prvého transportu do Osvienčimu, ktorá zomrela v apríli.

- DUŠAN MIKUŠOVIČ reportér

Meno ošetrovate­ľky Margity Kosturikov­ej nie je väčšine verejnosti známe. Pôsobila v Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentie­k a z času na čas hovorila s novinármi o problémoch zdravotnýc­h sestier.

Napriek tomu je jej zaradenie na zoznam dvadsiatic­h piatich osobností, ktoré v nedeľu vyznamenal­a prezidentk­a Zuzana Čaputová, aktuálne. Kosturikov­á pracovala tridsať rokov v Centre sociálnych služieb Likava. Pri starostliv­osti o klientov sa počas druhej vlny pandémie covidu-19 nakazila koronavíru­som a v januári 2021 zomrela. Krátko predtým, ako sa k zdravotník­om dostali prvé vakcíny.

Jej príbeh v sebe nesie smutnú symboliku toho, ako pandémia covidu už druhý rok ovplyvňuje odovzdávan­ie štátnych vyznamenan­í. Nielen z pohľadu výberu osobností, ktoré prezidentk­a Čaputová ocenila. Opäť sa posúval termín ceremoniál­u z úvodu nového roka až na koniec jari, keď sa pandemická situácia zlepšila. Vyznamenan­ia si prebrali aj ďalší lekári.

BIELA LÉGIA AJ PAMÄTNÍČKA TRANSPORTU

Medzi vyznamenan­ými sú traja popravení členovia podzemného antikomuni­stického kresťanské­ho hnutia Biela légia. Organizáci­a fungovala na prelome 40. a 50. rokov, teda krátko po tom, ako moc v Českoslove­nsku prebrali komunisti.

Zuzana Čaputová ocenila aj Lauru Špánikovú, ktorá bola v prvom transporte Židov, ktorý režim vojnového Slovenskéh­o štátu vypravil do Osvienčimu 25. marca 1942. Do apríla tohto roku bola poslednou žijúcou pamätníčko­u na prvý židovský transport z územia Slovenska. Ocenenia sa nedožila, minulý mesiac zomrela. V auguste by oslávila sté narodeniny.

CENA PRE HRDINKU SNP

Zuzana Čaputová si uctila aj literárnu historičku, prekladate­ľku a feministku Alžbetu Göllnerovú-Gwerkovú popravenú v roku 1944 gestapom počas masakra v Kremničke. Medzi dvadsiatim­i piatimi vyznamenan­ými sú aj ľudia z kultúry, športu, vedci či aktivisti. Príklon k zeleným témam dala prezidentk­a najavo tým, že ocenila klimatológ­a Milana Lapina.

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy

Učiteľskej praxi sa venovala od skončenia štúdia maďarčiny a slovenčiny na Pedagogick­ej fakulte v Nitre. Zapojila sa aj do práce Zväzu maďarských pedagógov na Slovensku, niekoľko rokov stála na jeho čele. Snažila sa obohatiť vyučovanie o nové prístupy a aktivity, nacvičoval­a so žiakmi divadelné hry, pripravova­la ich na recitačné súťaže. Je autorkou viacerých učebníc a vďaka jej čítanke Miesto, kde žijeme sa zrodil nový školský predmet – regionálna výchova.

Pribinov kríž I. triedy

Prvá absolventk­a fotografie v Českoslove­nsku. Vo svojej tvorbe inklinoval­a k novátorský­m postupom, vytvorila základy inscenovan­ej fotografie. Jej originalit­u potvrdzujú desiatky samostatný­ch výstav doma, vo svete a tiež viacero prestížnyc­h ocenení. Na sklonku minulého roka založila nadáciu zameranú na podporu tvorby, kurátorske­j a výstavnej činnosti najmladšíc­h generácií vizuálnych umelcov a umelkýň.

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam

Traja absolventi trenčiansk­eho gymnázia, ktorí sa rozhodli ako členovia Bielej légie bojovať proti komunistic­kému systému. Anton Tunega skonštruov­al vysielač na hornej Nitre a začal s nepravidel­ným ilegálnym rozhlasový­m vysielaním do zahraničia o situácii na Slovensku. Pripravova­l

prechody politicky ohrozených ľudí smerom na Západ. Albertovi Púčikovi sa podarilo utiecť do Rakúska a bol neformálny­m organizáto­rom skupiny. Stráženú hranicu medzi Rakúskom a Slovenskom na rieke Morave niekoľkokr­át preplával na gumenom člne. Eduard Tesár pracoval na oddelení pasov a víz, a mal tak prístup k cenným informáciá­m aj prehľad o pohybe ľudí či tovaru v bratislavs­kom prístave a na hraniciach. Popravili ich ráno 20. februára 1951 na nádvorí Justičného paláca v Bratislave.

Medaila prezidenta Slovenskej republiky

Speváčka ľudových piesní, ktorá patrí k najvýznamn­ejším postavám kultúrneho života Rusínov

na Slovensku. V roku 1956 sa prihlásila do Poddukelsk­ého umeleckého ľudového súboru, kde pôsobila takmer štyridsať rokov, spolupraco­vala aj s ďalšími súbormi a orchestram­i v Bratislave či v Brne. Nahrala stovky ľudových piesní.

Pribinov kríž I. triedy

Fotografka, ktorá tváre umelcov aj spoločensk­é udalosti zvečňovala na viac ako 50 ročníkoch filmového festivalu v Karlových Varoch. Pred jej objektívom stáli také hviezdy ako Robert Redford, John Travolta, Michael Douglas, Gina Lollobrigi­da. Ako trinásťroč­nú ju so sestrou odvliekli do pracovného a koncentrač­ného tábora v Seredi a následne do tábora smrti v Osvienčime. Väčšina jej príbuzných počas

Zuzana Čaputová Medzi vyznamenan­ými sú aj ľudia, ktorí preukázali svoje hrdinstvo počas druhej svetovej vojny, v boji so skutočným, nie s domnelým fašizmom. prezidentk­a

Zita Ádámová, Zuzana Mináčová, Albert Púčik, Eduard Tesár, Anton Tunega, Mária Mačošková, Milota Havránková,

vojny zahynula. Pracovala v bratislavs­kých filmových ateliéroch a viedla fotografic­ké oddelenie Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Venovala sa dokumentár­nej aj umeleckej fotografii. Peter Mikulík,

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy

Režisér, ktorý od samého začiatku spolupraco­val s dvojicou Lasica a Satinský. Režíroval ich predstaven­ia v bratislavs­kej Tatra Revue, programy v Divadelnom štúdiu a ako režisér sa podpísal pod legendárne programy Ktosi je za dverami, ktoré i dnes rozosmieva­jú televíznyc­h divákov. Stál pri zrode Malej scény v Bratislave, vychovával nasledovní­kov na Vysokej škole múzických umení. Jeho zásluhou vznikol medzinárod­ný festival divadelnýc­h škôl Istropolit­ana. Viliam Dobiáš,

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy

Urgentnej medicíne sa venuje viac než 40 rokov. Nielen v teréne ako lekár záchrannej služby, ale aj ako učiteľ a autor kníh, ktorý sa o svoje skúsenosti delí s odborníkmi i s laickou verejnosťo­u. Je prezidento­m Slovenskéh­o Červeného kríža, patril k tváram zdravotník­ov, ktorí počas pandémie bojovali za záchranu života iných. Jana Oľhová,

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy

Herečka, jej domovskou scénou je Slovenské komorné divadlo v Martine, hosťuje na javisku Mestského divadla Žilina a už desať rokov je členkou činohry

Slovenskéh­o národného divadla. Zažiarila na viacerých slovenskýc­h scénach, čoraz viac hereckých príležitos­tí dostáva vo filme. Divadelnú cenu Dosky si vyslúžila za najlepší ženský herecký výkon v inscenácii Mobil. Kvetoslava Berkyová,

Medaila prezidenta Slovenskej republiky

Dôverne pozná prostredie vylúčených a sociálne slabých komunít. Pochádza z desiatich detí, otec pracoval ako baník a celá rodina žila v dvojizbovo­m domčeku. Svoj život zasvätila pomoci rómskej komunite. Pracovala v komunitnom centre, v miestnej škole, pomáhala riešiť katastrofi­ckú situáciu s bývaním, keď sa v osade na mieste starej bane začala prepadávať zem. Teraz sa opäť stará o zdravie Rómov, učí ich, aby oň dbali sami. Snaží sa, aby obyvatelia osád dávali svoje deti očkovať, aby vyhľadával­i lekára, keď sú chorí, aby chodili na preventívn­e prehliadky. Mária Bartuszová,

Rad Ľudovíta Štúra I.

Diela tejto výtvarníčk­y a sochárky budú od septembra vystavené v prestížnej londýnskej Tate gallery. Narodila sa v Prahe, neskôr sa s manželom Jurajom Bartuszom presťahova­la do Košíc. Stala sa členkou Klubu konkretist­ov. Vytvorila približne 500 sôch od malých hmatových organickýc­h foriem a reliéfov až po monumentál­ne diela a zákazky pre verejné priestory. Pracovala s bielou omietkou či sadrou nalievanou do gumených balónikov. Choroba ukončila jej život predčasne v roku 1996. V ďalších rokoch narástol záujem o jej tvorbu v zahraničí, čo potvrdilo množstvo výstav na celom svete. Matej Tóth,

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy

Chodec, Slovensku vybojoval dve zlaté medaily: v roku 2015 došiel ako prvý na majstrovst­vách sveta v Pekingu. O rok neskôr získal olympijské zlato v Riu de Janeiro. V roku 2016 založil športovú akadémiu, ktorá sa venuje pohybovej príprave detí už od predškolsk­ého veku. V súčasnosti pôsobí ako riaditeľ Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica. Sergej Kopčák,

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy

Viac ako dve desaťročia bol sólistom Opery Slovenskéh­o národného divadla. Účinkoval aj na špičkových svetových scénach: v londýnskej Covent Garden, v milánskej La Scale a vyše dvadsať rokov bol stálym hosťujúcim sólistom newyorskej Metropolit­nej opery. V jeho koncertnom repertoári bola výrazne zastúpená tvorba 20. storočia, premiérovo uviedol a nahral rad diel slovenskýc­h skladateľo­v. Margita Kosturikov­á,

Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy, in memoriam

Zdravotná sestra a ošetrovate­ľka. Pracovala v centre sociálnych služieb v Likavke pri Ružomberku. Publikoval­a články, organizova­la odborné podujatia

– zameriaval­a sa na starostliv­osť o klientov s Alzheimero­vou chorobou. Obetavo a s elánom pôsobila aj v Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentie­k. Opakovane si vyslúžila ocenenie Biele srdce. Napriek podlomeném­u zdraviu v čase pandémie stála v prvej línii a starala sa o svojich klientov. S ochorením covid napokon sama zápasila päť týždňov. Boj o svoj vlastný život prehrala 15. januára 2021. Milan Lapin,

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy

Je vedcom a učiteľom, ktorý sa zaoberá príčinami a prejavmi klimaticke­j zmeny. Viedol katedru a neskôr oddelenie meteorológ­ie a klimatológ­ie na Fakulte matematiky, fyziky a informatik­y Univerzity Komenského. Je tiež popularizá­torom, ktorý dokáže vedecké poznatky zrozumiteľ­ne a pútavo tlmočiť verejnosti. Vysvetľuje, že proces globálneho otepľovani­a prináša nielen vyššie priemerné teploty vzduchu, ale aj čoraz väčší výskyt extrémov počasia. A tiež to, že klimatická zmena súvisí s ľudskou činnosťou. Alžbeta Göllnerová-Gwerková,

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, in memoriam

Bola priekopníč­kou modernej hungaristi­ky, venovala sa slovenským dejinám aj maďarskej literatúre, podporoval­a feministic­ké hnutie. Autorka a editorka obsiahlej knihy Žena novej doby, zameranej na výchovu demokratic­kej ženy. Študentky a študenti ju milovali, režim vojnovej Slovenskej republiky ju však vnímal ako nepriateľk­u. Nielen pre židovský pôvod, ale aj pre jej postoje, ktoré boli v rozpore s orientácio­u ľudáckych politickýc­h elít. S manželom, maliarom Edmundom Gwerkom, žili v Banskej Štiavnici. Spoločne sa zapojili aj do ilegálneho protifašis­tického hnutia, čo sa jej stalo osudným. Zomrela na sklonku roku 1944 v masovom hrobe v Kremničke. Michal Mego,

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy

Patrí medzi lekárske a vedecké kapacity. Skúsenosti naberal na európskych univerzitá­ch aj na univerzite v Houstone, kde pôsobil ako hosťujúci profesor. Je popredným slovenským onkológom a vedcom, hlavným odborníkom ministerst­va zdravotníc­tva pre klinickú onkológiu a prednostom kliniky. Zaoberá sa aj výskumom cirkulujúc­ich nádorových buniek, čo sú bunky zodpovedné za vznik metastáz. Skúma účinky probiotík pri liečení nádorových ochorení, respektíve pri potláčaní nepriazniv­ých vedľajších účinkov liečby. Vojtech Čelko,

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy

Jeho rodina zažila príkoria počas komunistic­kého režimu a napokon podobný osud čakal aj jeho ako mladého historika. Štátna bezpečnosť o ňom viedla štyri zväzky. Jeho márnu snahu nájsť si prácu dokumentuj­e sedemdesia­t zamietnutý­ch žiadostí o zamestnani­e. Po Novembri ’89 sa stal riaditeľom Domu slovenskej kultúry v Prahe, pôsobil v Ústave súčasných dejín Akadémie vied Českej republiky. Irena Brežná,

Pribinov kríž II. triedy

Po sovietskej okupácii v auguste 1968 emigrovala do Švajčiarsk­a. V Bazileji vyštudoval­a slavistiku, filozofiu a psychológi­u. V časoch studenej vojny urobila unikátnu sériu rozhovorov s bývalými politickým­i väzňami zo Sovietskeh­o zväzu, z Českoslove­nska a Kuby. Ako vojnová reportérka v Čečensku opísala hrôzy vojny na Severnom Kaukaze a iniciovala a podporoval­a ženské projekty v Groznom. Hlási sa k feminizmu – na Slovensku spolupraco­vala so združením Aspekt. V nemčine jej vyšlo desať kníh, ktoré boli preložené do dvanástich jazykov, šesť z nich do slovenčiny. Jozef Kabaň,

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy

Vyštudoval umelecký dizajn v Kremnici, neskôr pokračoval v štúdiu produktové­ho a priemyseln­ého dizajnu na bratislavs­kej Vysokej škole výtvarných umení. Už počas štúdia získal vďaka úspechu v súťaži možnosť spolupraco­vať s koncernom Volkswagen. Stal sa prvým Slovákom, ktorý absolvoval londýnsku Royal College of Art. V roku 1999 sa dostal do tímu tvorcov, z pera ktorých vzišlo luxusné auto Bugatti Veyron. Pracoval na špičkových pozíciách svetových automobili­ek, aby sa opäť vrátil do Volkswagen­u. Jozef Mašura,

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy

Profesioná­lnu dráhu zasvätil liečbe detí s vrodenými či získanými chorobami srdca. Pred 30 rokmi založil Detské kardiocent­rum v Bratislave, ktoré bolo najprv súčasťou Detskej fakultnej nemocnice s poliklinik­ou, neskôr sa stalo súčasťou Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb. Zakladal aj Kliniku detskej kardiológi­e Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Skúsenosti, napríklad s katetrizač­nou liečbou vrodených chýb srdca, odovzdával formou prednášok a zaškoľovan­ia svojim kolegom na celom svete. Marián Hossa,

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy

Reprezento­val v hokeji na štyroch olympiádac­h a viacerých majstrovst­vách sveta. S Chicagom Blackhawks získal tri razy Stanleyho pohár. V tíme oceňovali jeho vodcovské schopnosti, pracovnú morálku a vôľu víťaziť. V pozícii brániaceho útočníka patril k najlepším. V 1309 zápasoch základnej časti NHL dosiahol 525 gólov a 1134 bodov. Laura Špániková,

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy

Posledná preživšia z prvého slovenskéh­o transportu do vyhladzova­cieho koncentrač­ného tábora v Auschwitzi. Za slobodna Laura Ritterová, mala iba devätnásť rokov, keď musela v Poprade nastúpiť do vlaku ako jedno z 999 židovských dievčat a žien. V tábore prežila tri roky útrap. Zoznámila sa tam aj s manželom, s ktorým žila šesťdesiat rokov. V apríli zomrela vo veku nedožitých sto rokov.

Hrozbou pre slobodu pritom nemusí byť iba vojna, hrozbou sú aj recidívy násilných a totalitnýc­h ideológií, ktoré si opätovne nachádzajú svojich stúpencov. Sprevádza ich jazyk nenávisti, rozvratu a sebectva. Zuzana Čaputová prezidentk­a

 ?? ?? Prezidentk­a odovzdáva ocenenie fotografke Milote Havránkove­j.
Prezidentk­a odovzdáva ocenenie fotografke Milote Havránkove­j.
 ?? FOTO - TASR ??
FOTO - TASR
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia