Svet bez Ruska
Svet bez Ruska je nielen možný, ale viac ako pravdepodobný. A nedá sa vylúčiť, že aj nevyhnutný
Izolácia Ruska od západného sveta sa prakticky naplnila. Začalo sa odstraňovanie európskej energetickej závislosti.
Vruských médiách a analýzach serióznych alebo aspoň za serióznych považovaných odborníkov prevláda názor, že bez ohľadu na koniec vojny s Ukrajinou zostane Rusko vplyvnou svetovou veľmocou. Západ bude nútený zrušiť alebo aspoň výrazne zmierniť sankcie. Vzťahy s USA a európskymi štátmi sa budú podobať vzťahom z obdobia studenej vojny – „vzájomné odstrašovanie plus dialóg“. Čína potrebuje Rusko, aby mohla čeliť USA, a je možné, že USA potrebujú Rusko, aby mohli čeliť Číne. Vo všeobecnosti „bez Ruska nemôže byť mier“, tvrdia ruskí politickí analytici. Mýlia sa. Svet bez Ruska je nielen možný, ale viac ako pravdepodobný. A nedá sa vylúčiť, že aj nevyhnutný.
Vzorec „zdržiavanie + dialóg“už nefunguje. Ustupuje línii „odzbrojenia Ruska“, a to:
a) zbavenie západných štátov uhľovodíkovej závislosti od Ruska, b) politická, kultúrna a vedecká izolácia Ruska a c) likvidácia jeho jadrového arzenálu. Inými slovami, Kartágo musí byť ak nie zničené, tak čo najviac oslabené.
BEZ PROTIVOJNOVÉHO HNUTIA
Dôvodov je niekoľko. 1) Kremeľ hrozí použitím jadrových zbraní. Washington (Nulandová) a Londýn (Johnson) uviedli, že jadrový úder na Ukrajinu by pre Rusko znamenal „astronomické straty“a odpoveď by bola bez súhlasu NATO (t. j. bez súhlasu Nemecka a ďalších). Avšak samotná skutočnosť, že Rusko vytvorilo reálnu hrozbu jadrovej vojny v Európe, znamená, že odstránenie tejto hrozby je životne dôležité.
2) Ruské ultimátum USA a NATO z konca jesene minulého roka („zbaľte si kufre“atď.) ukazuje, že okupácia Ukrajiny bola v Moskve vnímaná ako prvá fáza vojenskej ofenzívy proti Západu. Po Ukrajine mali nasledovať pobaltské štáty a Poľsko. A hrozba jadrových zbraní mala ochromiť NATO.
3) Zverstvá ruskej armády na Ukrajine ukázali Západu, čo môže očakávať, ak Rusko postúpi do Európy.
4) Zatiaľ nie je jasné, čo si ruská spoločnosť myslí o vojne na Ukrajine. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že približne 80 percent respondentov vojnu v tej či onej forme ospravedlňuje. Mnohí sociológovia pochybujú o pravdivosti týchto údajov a poukazujú na to, že opýtaní sa jednoducho boja vyjadriť svoje skutočné postoje k agresii voči Ukrajine. Ale rozhodujúce je to, že v Rusku neexistuje žiadne významné protivojnové hnutie.
LEN PROPAGANDA NIE JE VYSVETLENIE
Putin je pri moci už viac ako 20 rokov. To sa nedá vysvetliť len vplyvom propagandy alebo situačnými faktormi, ako je napríklad rast životnej úrovne v rokoch 2000 až 2015. Ruská spoločnosť, možno s výnimkou 20 percent, našla v Putinovi a jeho režime moc, ktorú chcela mať. Propaganda verbalizuje a do viac či menej artikulovanej podoby pretvára zle pochopené alebo podvedomé očakávania, fóbie a postoje väčšiny, ale nie je hlavnou príčinou podpory Putina, jeho režimu a agresie.
Z toho vyplýva, že zastupovanie zhora nadol nie je zárukou proti opakovaniu agresie. Zhoduje sa to aj s historickými cyklami vývoja nedávnej histórie Ruska. Destalinizácia v rokoch 1953 – 1960 nezabránila ani karibskej, ani berlínskej kríze. Gorbačovov nástup k moci neviedol k uvoľneniu a stiahnutiu sa z Afganistanu. Sovietske vedenie vrátane Gorbačova si muselo uvedomiť ťažkú porážku, aby bolo nútené podpísať Zmluvu o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu a stiahnuť sa z Afganistanu. Pád sovietskeho režimu nezabránil opätovnému oživeniu imperiálneho a militaristického vedomia, a to v ešte divokejšej a obludnejšej podobe.
Nemôžeme očakávať, že sa ruská spoločnosť bude „kajať“. K pretváraniu masového vedomia v Nemecku a Japonsku po druhej svetovej vojne a k odsúdeniu minulosti nedošlo samo osebe, ale v dôsledku okupácie. Nikto sa však nechystá obsadiť Rusko.
Izolácia Ruska od západného sveta sa prakticky naplnila. Začalo sa odstraňovanie európskej energetickej závislosti. Sprevádza ho silný „abstinenčný syndróm“hospodárstva, ktorý by však mal byť ukončený do konca tohto roka.
Likvidácia ruského jadrového arzenálu je komplikovanejšia. Môžem len predpokladať, že sa dosiahne kombináciou posilnenia západných vojenských síl na východnom krídle a dusivých sankcií voči finančnému sektoru a priemyslu Ruska. Cieľom týchto sankcií v skutočnosti nebolo prinútiť Moskvu, aby v priebehu niekoľkých dní zastavila svoju agresiu. Ide o opatrenia, ktorých cieľom je spôsobiť trvalú a hlbokú degradáciu ruskej ekonomiky.
Napokon, čím hlbšia je hospodárska degradácia, tým pravdepodobnejší je kolaps Ruska. V tomto prípade sa jadrový arzenál, ktorý by sa dostal do rúk niektorých kvázi štátnych subjektov, vymenil za uznanie a hospodársku pomoc. To je však samostatná téma.
A ešte jedna vec. Čína, India a mnohé ďalšie krajiny potrebujú Rusko, ale Rusko, ktoré môže zohrávať úlohu protiváhy voči Spojeným štátom. Nikto nepotrebuje slabé a upadajúce Rusko.