Sulík má vlastný návrh pomoci
Predseda SaS v utorok zopakoval, že sú proti zvyšovaniu daní. Ak ich koaliční partneri obídu, SaS prestane rešpektovať koaličnú zmluvu
Spor medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom o pomoci rodinám za miliardu eur nemá konca. SaS na koaličnú radu v pondelok priniesla alternatívny návrh „dáždnik sociálnej pomoci SaS“. K dohode nedošlo.
SaS predstavila celkom iný návrh než Matovičových 200 eur na dieťa a najviac pripomína to, čo odporúčajú ekonómovia v boji proti inflácii. Ide o adresnú pomoc ľuďom, ktorí sú rastom cien zasiahnutí najviac. Balík pozostáva zo štyroch opatrení – mimoriadne zvýšiť životné minimum, rozšíriť okruh poberateľov príspevku na bývanie, zvýšiť príspevok na bývanie a znížiť krátenie dávok v hmotnej núdzi.
„To, čo Igor Matovič predstavil, nie je pomoc sociálne odkázaným,“povedal Richard Sulík. „Sme za pomoc tým, ktorí to potrebujú. Sme proti vyšším daniam, a to budeme vetovať a sme zásadne proti tomu, aby sa obce skladali na to, že Kollár bude mať vyše 30-tisíc eur ročne na všetky jeho deti,“hovoril predseda SaS s tým, že vyšší daňový bonus na dieťa, ako navrhuje líder OĽaNO, pomôže najmä bohatým ľuďom.
Minister financií Igor Matovič ešte v pondelok popoludní trval na tom, že jeho návrh pomoci za miliardu musí ísť už v stredu na rokovanie vlády a vo štvrtok do parlamentu. Ak sa to stane, udeje sa to bez štandardného medzirezortného pripomienkového konania, v ktorom sa k návrhom vyjadrujú s odbornými pripomienkami ministerstvá aj ďalšie štátne organizácie.
Richard Sulík povedal, že verí, že premiér Eduard Heger to Matovičovi nakoniec neumožní.
TAK ČI TAK A NA STO PERCENT
Richard Sulík v utorok zopakoval, že SaS je proti zvyšovaniu daní a použili by veto. Ak ho koaliční partneri prelomia, koaličná zmluva pre nich prestane platiť. „Nie, my neodídeme z vlády, neodídeme ani z koalície, takú radosť Igorovi Matovičovi nespravíme.“SaS sa však nebude riadiť koaličnými pravidlami.
„My ho presadíme tak či tak,“hovoril o rodinnom balíčku Matovič ešte v pondelok s tým, že on osobne bude za to, aby sa prípadné veto SaS neakceptovalo. „Na sto percent celý tento návrh pôjde na rokovanie vlády a vo štvrtok ráno do parlamentu,“tvrdil. „Budem to považovať za hrubé porušenie koaličnej zmluvy,“reagoval Sulík.
Prečo návrh, ktorý líder OĽaNO nazýva daňovou revolúciou, má ísť na rokovanie vlády a do Národnej rady v zrýchlenom konaní a bez toho, aby sa k nemu mohli vyjadriť rezorty?
„Ideme robiť systémové zmeny, ktoré vyžadujú, aby sme začali čím skôr tie systémové zmeny aplikovať,“tvrdí Matovič. „To je taká paradigmatická zmena, že nemáme čas to schváliť niekedy v septembri, lebo potom by sme to možno mohli stihnúť od roku 2024“. Matovič vraví, že zároveň treba, aby na týchto zmenách čo najskôr začala pracovať aj finančná správa.
Ani koaliční partneri OĽaNO nevedia, kde presne štát zoženie každý rok približne 1,2 miliardy, aby opatrenia zaplatil. Vyše pol miliardy má ísť z príjmov samospráv, ďalším zdrojom má byť mimoriadny odvod či daň pre monopoly či oligopoly, Igor Matovič však na koaličnej rade nepredložil presný zoznam firiem, ktorých by sa to malo týkať.
Ekonomický expert Za ľudí Tomáš Meravý v pondelok popoludní vravel, že konkrétny návrh stále nevidel, hoci jeho stranícka šéfka Veronika Remišová povedala, že rokovania na túto tému už ani nepočíta. „Niekedy to boli rokovania každý deň v týždni, niekedy do polnoci.“Za ľudí na poslednú chvíľu prišlo s vlastným návrhom spolufinancovania – s „daňou z mimoriadnych ziskov“.
MATERIÁL DONESENÝ POD PAZUCHOU
Ako dopadla koaličná rada dva dni pred Matovičom avizovaným predložením inflačného balíčka na rokovanie vlády z pohľadu SaS?
„Čo sa týka inflačného balíčka, všetko zostalo po starom, pretože sme legislatívny návrh nevideli. Pán minister nás odkázal na svoju tlačovú besedu, my sa však odmietame vyjadrovať k informáciám z tlačovej besedy,“hovorí predsedníčka klubu SaS Anna Zemanová. Podľa poslankyne má SaS informácie z Matovičových tlačoviek aj o tom, odkiaľ na tento balíček zoberie peniaze. „Tie návrhy sú zakaždým iné, takže sa k nim nedá zodpovedne vyjadriť.“
Ani SaS sa podľa Zemanovej nepáči, že návrh, ktorý ovplyvní štátny rozpočet na ďalšie roky, má ísť do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní, bez štandardného pripomienkovania a názoru Útvaru hodnoty za peniaze. „Je to materiál donesený pod pazuchou,“vraví.
KONEČNE POZNÁME PRINCÍPY
Igor Matovič zverejnil detaily, ktoré rozhodujú o výške podpory rodín na budúci rok, v pondelok na tlačovej besede až potom, čo predseda SaS Richard Sulík napísal, čo si myslí o sociálnej politike v jeho podaní. „Chudobným vezmeme 88 eur ešte aj z toho mála, čo majú, a bohatým pridáme 218 eur. Chcem vidieť, kto túto hlúposť podporí. SaS to rozhodne nebude,“napísal Sulík.
Jednorazové opatrenia, ktoré sa týkajú tohto roka, počítajú s jednorazovými príspevkami 100 eur na dieťa, ktoré má nárok na prídavok na dieťa, takú istú sumu by mala dostať domácnosť v núdzi, 100 eur dostanú aj ľudia nad 62 rokov bez nároku na dôchodok, opatrovatelia a osobní asistenti osôb ZŤP a náhradní rodičia.
Trvalé opatrenia obsahujú zvýšenie daňového bonusu a prídavkov na dieťa v auguste a potom od januára budúceho roka. Ďalšou podporou má byť príspevok na krúžky pre deti.
Sumy sú rovnaké pre ľudí s vysokými aj nízkymi príjmami. V percentuálnom vyjadrení si však viac prilepšia nízkopríjmoví, konštatoval predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth, keďže extra peniaze od štátu budú tvoriť väčšiu časť ich príjmu.
Čím viac detí, tým bude podpora vyššia. Podľa prepočtov rozpočtovej rady by najchudobnejším rodinám mohli stúpnuť mesačné príjmy takmer o štvrtinu. Naopak, tí najbohatší by si polepšili približne o 4 %.
Daňový bonus by mal byť po novom nastavený tak, že sa drvivej väčšine rodín na Sloven
sku zvýši a rodiny preto zaplatia nižšie dane.
Neplatí, čo hovoril Sulík, že chudobní prídu o peniaze a bohatí si prilepšia. Daňový bonus sa totiž nebude vyplácať iba do výšky dane, s čím pôvodne uvažoval Sulík pri svojich prepočtoch. Daň môže byť aj záporná, čiže daňovník neplatí nič a štát zaplatí jemu.
Dnes sa daňový bonus odvíja od životného minima. Rodič si môže na dieťa do 6 rokov uplatniť mesačne bonus 47,14 eura. Na dieťa do 15 rokov mu patrí suma 43,60 eura a na staršie dieťa do jeho 25 rokov to je 23,57 eura.
Bonus by mal byť od augusta na dieťa do 15 rokov 70 eur, na staršie dieťa 40 eur. Od januára by mal byť na dieťa do 15 rokov 100 eur a na staršie dieťa by pripadla polovica z toho.
K tomu by sa mali zvýšiť aj rodinné prídavky – od augusta by mali byť 30 eur a od januára 50 eur. Na služby pre dieťa vo veku od 5 do 18 rokov môže rodič použiť od januára 50 eur.
ČISTÁ MZDA DNES A OD JANUÁRA
Zamestnanec, ktorý má dieťa a spĺňa podmienky nároku na daňový bonus, zaplatí nižšiu daň. O daňový bonus si zníži daň z príjmov fyzickej osoby každý mesiac alebo raz ročne v ročnom zúčtovaní. Živnostník si daň zníži v daňovom priznaní.
Tento rok si daň môže znížiť o daňový bonus len ten, kto za rok zarobí najmenej šesťnásobok minimálnej mzdy, čo je tento rok 3876 eur.
Ako je na tom dnes zamestnanec s platom 1000 eur, ktorý má dve deti vo veku 6 a 15 rokov?
Zo mzdy 1000 eur si zamestnanec odpočíta odvody 134 eur a nezdaniteľnú sumu 381,61 eura. Zo základu dane 484,39
Nie, my neodídeme z vlády, neodídeme ani z koalície, takú radosť Igorovi Matovičovi nespravíme. Richard Sulík
eura by mal zaplatiť daň 92,03 eura (19 %). Keďže má zamestnanec dve deti, uplatní si na ne daňový bonus 87,20 eura. Výsledkom je, že nebude platiť daň a v čistom zarobí 861,17 eura.
Od budúceho roka by mal najmä vďaka vyššiemu daňovému bonusu na dieťa získať od štátu o 120 eur viac.
Jeho čiastkový základ dane bude 866 eur (mzda 1000 eur mínus odvody 134 eur). Daňový bonus bude na dve deti 200 eur.
Zo mzdy 1000 eur sa odpočítajú odvody 134 eur a nezdaniteľná suma 419,77 eura (predpokladáme, že nezdaniteľná suma sa zvýši na budúci rok o 10 %). Zo základu dane 446,23 eura by mal zamestnanec zaplatiť daň 84,78 eura (19 %). Keďže má dve deti, uplatní si na ne daňový bonus 200 eur. V čistom napokon zarobí 981,22 eura (mzda 1000 eur mínus odvody 134 eur mínus daň 84,78 plus daňový bonus 200 eur. Oproti súčasnému roku si teda polepší o vyše 120 eur. Nielenže nebude platiť žiadnu daň, ale štát by mal týchto 120 eur zaplatiť.
Novinkou je aj to, že sa zruší podmienka minimálnej hranice príjmu. Po novom sa bude bonus uplatňovať už od prvého eura, hranica zárobku sa zruší.
Matovič argumentuje, že aby sa zabránilo podvodom, ministerstvo financií prišlo s nápadom, ako limitovať výšku bonusu. Na osobu má byť základňou pri jeho výpočte 13 % z čiastkového základu dane. V prípade zamestnanca je čiastkovým základom dane jeho hrubá mzda znížená o jeho odvody. U živnostníka je to hrubá mzda mínus výdavky a odvody. A na každé dieťa sa potom bonus zvýši o 7 %. Takto sa bude percento zvyšovať a človek so šiestimi a viac deťmi bude mať bonus najviac 55 % z čiastkového základu dane. Pritom má platiť, že sa spočíta čiastkový základ dane oboch rodičov.
Daňový bonus pri príjme 600 eur a dvoch deťoch do 15 rokov by mal byť od januára 140,29 eura. Pri zárobku 900 eur až 1400 eur by už bol bonus 200 eur.
Ak má rodina tri deti do 15 rokov, jej bonus pri príjme 1000 eur bude 294,44 eura, pri príjme 1200 eur až 1400 by mal byť 300 eur.
Rodina so šiestimi deťmi, z ktorých jedno je staršie ako 15 rokov, a s príjmom 100 eur podľa výpočtu ministerstva financií dnes dostala bonus 248,65 eura, od januára 476,30 eura. Maximálne však 550 eur, čo je 55 % z čiastkového daňového základu rodiny.
NA ČO EŠTE MATOVIČ NEDAL ODPOVEĎ
Ministerstva financií sme sa pýtali, prečo má byť bonus na deti staršie ako 15 rokov polovičný (od januára 50 eur) ako na mladšie deti (100 eur). Takéto rozdiely nemajú logiku, keďže je jasné, že náklady na staršie deti sú vyššie. Ministerstvo nám na otázku, či to chce zmeniť, neodpovedalo.
Od roku 2009 ministerstvo financií zaviedlo do zákona o dani z príjmov zamestnaneckú prémiu. Bola to vlastne záporná daň, ktorú zamestnávateľ vyplácal zamestnancovi k čistej mzde, ak pracoval za nízku mzdu a neplatil daň, keďže jeho základ dane bol nižší ako nezdaniteľná časť. V prvom roku zavedenia zamestnaneckej prémie si tak zamestnanci s nízkym zárobkom mohli zlepšiť svoj čistý príjem až o 181 eur. Zamestnanecká prémia sa postupne znižovala a dnes je nulová, keďže minimálna mzda každoročne rástla, nezdaniteľná časť na daňovníka (naviazaná na životné minimum) však rástla pomalšie. Pýtali sme sa, či ministerstvo chce tento inštitút, ktorý pomáhal slabo zarábajúcim, oživiť.
Dnes platí, že rodič dieťaťa do 15 rokov si môže vybrať buď daňový bonus, alebo dotáciu na stravu pre dieťa v školskej jedálni. Ak si vyberie bezplatnú stravu, stráca nárok na bonus. Kým daňový bonus na dieťa od 6 rokov je 43,60 eura, príspevok na obedy zadarmo je 1,30 eura na deň (mesačne 26 eur počas 20 dní). Po zvýšení daňového bonusu už bezplatná strava nebude pre rodiča finančne zaujímavá. Pýtali sme sa, či táto možnosť bude platiť aj po zmene.
Jasné nie je ani to, či si bude môcť daňový bonus naďalej uplatňovať aj ten, kto nie je daňovým rezidentom Slovenska. Nedostali sme odpoveď ani na otázku, či si naďalej bude môcť rodič uplatniť bonus na dieťa, ktoré má najviac 25 rokov.