Zbrojárstvo vyrába simulátory či kanóny

Ako vyzerá slovenské zbrojárstvo v časoch vojny u suseda: kedysi zamestnávalo státisíce ľudí, dnes je výrazne menšie a už nesníva o vlastnom tanku Niektorí partneri si mysleli, že môžu delostrelectvo zmodernizovať o niekoľko rokov, či si vyvinú vlastný sy

Zakladatelia trenčianskej firmy Virtual Reality Media (VRM) začínali po revolúcii ako predajcovia počítačov a softvéru. Po istom čase sa rozhodli podnikať v oblasti blízkej zbrojárstvu, ktorá na Slovensku nemala takmer žiadnu tradíciu: vo výrobe leteckých simulátorov.

VRM v súčasnosti zamestnáva šesťdesiat ľudí, z čoho väčšinu tvoria inžinieri. Vyrába simulátory tankov, lietadiel či vrtuľníkov – hlavne pre zahraničných zákazníkov. Tie najprepracovanejšie stoja aj desať miliónov eur a sú presnou kópiou reálnych kabín – s originálnymi súčiastkami a elektronikou.

Podľa manažérov firmy je to sľubné odvetvie: do simulátorov investuje čoraz viac armád, ako aj civilných dopravných spoločností.

„Prvou výhodou sú peniaze: let na simulátore je mnohonásobne lacnejší než na skutočnom lietadle. Druhou výhodou je, že si môžete namodelovať najrôznejšie krízové situácie, ktoré by sa v realite nasimulovať nedali, prípadne by pri nich hrozila zrážka,“rozpráva riaditeľ firmy Richard Varga.

Trenčianska VRM patrí k firmám, ktoré dnes reprezentujú slovenské zbrojárstvo.

ZBROJÁRSTVO 2.0

Zbrojárstvo tvorilo za minulého režimu jeden z hlavných pilierov slovenskej ekonomiky. Na súčasnej podobe miest ako Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica, Martin alebo Detva sa podpísal práve fakt, že ich budovali okolo veľkej zbrojárskej fabriky.

Zatiaľ čo pred rokom 1990 zamestnávalo priamo či nepriamo státisíce ľudí, v súčasnosti vytvára sotva desaťtisíc pracovných miest.

Pred rokom 1990 bolo spojené hlavne s výrobou ťažkej techniky: tankov, diel, bojových vozidiel pechoty. Až príliš neskoro sa začali rozvíjať modernejšie programy, ako bola výroba prúdových motorov v Považskej Bystrici (skončila v druhej polovici 90. rokov). Z týchto programov prežili len omrvinky, zvlášť na strednom Považí v Dubnici nad Váhom: výroba munície, kanónov, samohybných húfnic.

Naopak, v Martine zaniklo takmer úplne (s výnimkou výroby rádio-navigačných prístrojov a vojenských kontajnerov vo firme Vývoj Martin). Haly niekdajšieho gigantu ZŤS Martin prešli rekonštrukciou a dnes slúžia ako distribučné sklady kníh či oblečenia pre charitu.

Celkovo sa slovenské zbrojárstvo dávno vzdalo predstavy, že znovu vyrobí hotový tank. Zameriava sa skôr na čiastkové komponenty, ako sú zbraňové veže, komunikačné systémy alebo už spomínané simulátory, ktoré zároveň poskytujú vysokú pridanú hodnotu.

Väčšinu firiem tohto odvetvia neživí len takzvaný špeciál, ako sa úradne nazýva výroba zbraní a vojenského materiálu, ale rozvíjajú rôzne civilné programy. Zároveň čelia úplne iným problémom, než bol rozpad trhov a nedostatok objednávok, ktoré privodili kolaps slovenského zbrojárstva v 90. rokoch.

BOŽENA I ZUZANA ŽIJÚ

Začnime tým, čo je pre širokú verejnosť asi najznámejšie. Sú to dve ženské mená: Božena a Zuzana.

Prvé označuje odmínovacie vozíky z Krupiny, druhé samohybné delá z Dubnice nad Váhom. Oba tieto projekty stále žijú.

Boženu vyrábajú strojárne Way Industries, ktoré zamestnávajú zhruba 180 ľudí. Okrem odmínovacích zariadení vyrábajú aj stavebné nakladače Locust – pôvodná Božena vznikla práve na podvozku nakladača.

Od 90. rokov v Krupine vyro

Ešte väčším sústom by mal byť nákup už spomínaných kolesových transportérov za 450 miliónov. Ako dodávateľa vybralo ministerstvo fínsku zbrojovku Patria. A úlohu integrátora subdodávok bude plniť už podnik Konštrukta, ktorý je známy aj ako dodávateľ húfnic Zuzana.

OD SMERU CEZ SNS AŽ K NAĎOVI

Na to hlavné sa však stále ešte čaká. Vo finále je v súčasnosti najväčší (nielen zbrojný) tender Hegerovej vlády, ktorým je zákazka na pásové obrnené vozidlá za 1,7 miliardy. Integrátorom subdodávok pre tento projekt by mala byť tretia štátna akciovka, ZTS – Špeciál, ktorej šéfuje Miroslav Sim.

Vyštudovaný strojár Sim je špecifický príbeh svojho druhu: je to jeden z mála ľudí, ktorý v čele dôležitého štátneho podniku prežil striedanie vlád po voľbách 2020.

Firmu ZTS – Špeciál viedol už v čase, keď obranu riadili nominanti SNS. Pred nimi mal Sim dôveru aj politikov Smeru, v rokoch 2006 až 2010 pôsobil na ministerstve obrany ako šéf služobného úradu.

„Spoločnosť ZTS – Špeciál má vynikajúce výsledky a minister obrany je s manažovaním spoločnosti zo strany pána Sima spokojný,“napísala hovorkyňa ministerstva Martina Kovaľ Kakaščíková.

Simom vedená firma ZTS – Špeciál sa dnes venuje hlavne výrobe kanónov, ktoré sa montujú na húfnice alebo na obrnené vozidlá. Ročne ich podľa Sima vyrobia zhruba stovku. Popritom vyrábajú aj vlastné zbraňové veže. Za jeden zo svojich úspechov považuje Sim vývoz 30 zbraňových veží do Spojených arabských emirátov.

VEŽE Z NOVEJ DUBNICE

Prejdime k súkromným firmám. Jednou z najväčších firiem mimo Strnadovho holdingu je spoločnosť EVPÚ z Novej Dubnice. Zamestnáva zhruba 300 ľudí a podobne ako väčšina firiem z tohto odvetvia sa nespolieha len na vojenské zákazky – dodáva napríklad elektroniku pre železničné vozne.

V zbrojárstve je EVPÚ známa hlavne výrobou diaľkovo riadených zbraňových veží. Svoje veže s názvom Turra 30 dodala na modernizované transportéry BVP, ktoré tesne pred voľbami 2016 objednal končiaci minister zo Smeru Martin Glváč.

V súčasnosti má EVPÚ na dosah historickú objednávku: vďaka Naďovmu ministerstvu by firma mala dodať 66 zbraňových veží na objednané kolesové transportéry Patria.

V jednom ohľade netradičnou firmou je spoločnosť Ray Service zo Skalice. Netradičnou preto, lebo asi ako azda jediná zbrojárska firma na Slovensku zamestnáva viac žien než mužov (na nemanažérskych pozíciách).

Špecializuje sa na výrobu káblových zväzkov pre vojenské vozidlá. Tie musia spĺňať oveľa prísnejšie štandardy na prašnosť, otrasy či odolnosť voči vode než káblové zväzky pre automobilový priemysel.

Prečo väčšinu pracovníčok tvoria práve ženy? „Majú jemnejšiu motoriku. Chlap má väčšiu silu, ale už môže mať problém zaskrutkovať drobnú matičku,“vysvetľuje riaditeľ Igor Hrabovec.

Aktuálne aj skalická Ray Service čaká na svoju najväčšiu objednávku: mala by dodávať káblové zväzky pre desiatky kolesových transportérov Patria pre slovenské ozbrojené sily.

PRÁCE JE DOSŤ, HORŠIE JE TO S ĽUĎMI

S tým súvisí aj posledná téma: čo je aktuálne najväčšou hrozbou slovenského zbrojárstva?

Ani jeden z manažérov, s ktorými sme sa rozprávali, nespomenul obavy z nedostatku objednávok. Tých očakávajú relatívne dosť: v prvom rade vďaka modernizačným projektom ministerstva obrany, v druhom rade pre vojnu, ktorá iniciovala zbrojenie v mnohých krajinách.

„Najviac nás brzdí rast cien materiálov a energií, potom sú to dlhé dodacie lehoty. Ďalším problémom je nedostatok kvalifikovaných zamestnancov,“zhŕňa hovorca CSG Čírtek.

Postupne končí staršia generácia pracovníkov, ktorá začínala ešte za minulého režimu. Za tých sa ťažko hľadá náhrada. „V tomto odvetví pracujú buď mladí, alebo starí. Chýbajú skúsení štyridsiatnici, ktorí sú pri normálnom vývoji ťahúňmi svojich firiem,“dodáva Sim zo štátneho podniku ZTS – Špeciál.

To potvrdzuje aj riaditeľ susedného štátneho podniku Konštrukta Gurský. Jeho programátori, ktorí vytvorili softvér na húfnice Zuzana, dnes majú už po šesťdesiatke. A ich znalosti na mladších IT pracovníkov nemožno ľahko preniesť. Chýba im totiž priama skúsenosť s armádou.

„Chlapcovi ešte dokážete vysvetliť, ako funguje delo. Oveľa ťažšie mu však vysvetlíte, ako vyzerajú operačné postupy v armáde. Bez toho nemôže naprogramovať softvér, ktorý bude zodpovedať potrebám vojakov,“hovorí Gurský.

Združenie obranného priemyslu zároveň poukazuje ešte na jeden fenomén, a tým sú nižšie šance zbrojárov dostať sa k úverom a bankovým zárukám.

Politikou Európskej únie doteraz bolo podporovať hlavne zelené projekty a firmy s takzvanou spoločenskou prospešnosťou. Do tejto kategórie však nespadajú zbrojári. Banky by podľa nich dokonca riskovali zhoršenie ratingu, ak by podporili tento priemysel.

České Hospodářské noviny krátko pred vojnou upozornili, že podľa prvých návrhov konceptu ESG (Environmental, Social, Governance) boli zbrojárske firmy postavené na podobnú úroveň ako firmy z hazardného priemyslu alebo výrobcovia tabaku.