Chceme ísť do NATO, a Putin s tým nič neurobí
Fínske členstvo v NATO je isté, a Vladimir Putin s tým nič neurobí, rozpráva fínska politička Alviina Alametsä. Predpokladá, že Rusko by sa mohlo pomstiť hybridnými útokmi Putin urobil strategickú chybu. Ak bolo jeho cieľom zabrániť tomu, že bude mať v s
Alviina Alametsä je fínska politička, ktorá ešte pred ruskou inváziou na Ukrajinu začala hovoriť o tom, že Fínsko by malo vstúpiť do NATO. Postoj europoslankyne Zelených je zaujímavý aj preto, že sama kedysi nebola za to, aby Fínsko vstupovalo do Severoatlantickej aliancie.
Jej príklad ukazuje, ako sa vo Fínsku zmenila verejná mienka po tom, čo Rusko začalo zhromažďovať svoje vojská na hranici s Ukrajinou a následne na ňu zaútočilo. Fínsko má s Ruskom hranicu dlhú 1300 kilometrov a vo štvrtok jeho politickí lídri oznámili, že napriek vyhrážkam z Kremľa požiadajú o vstup do NATO.
„Súhlasím s tým, že Putin urobil strategickú chybu. Ak bolo jeho cieľom zabrániť tomu, že bude mať v susedstve ďalších členov NATO, tak úplne zlyhal. Som si istá, že Fínsko vstúpi do NATO, a on s tým nemôže nič urobiť,“vraví v rozhovore Alametsä, členka zahraničného výboru EP.
Nedávno ste zverejnili video, v ktorom vysvetľujete, prečo by Fínsko malo vstúpiť do NATO. V úvode vravíte, že kedysi ste členstvo v Severoatlantickej aliancii nepodporovali. Bola ruská invázia udalosťou, ktorá vás prinútila zmeniť názor?
Invázia patrí medzi tie najdôležitejšie faktory, ale členstvo v NATO som začala podporovať už vlani. Od spravodajského výboru v Európskom parlamente som nedostala informácie o pohyboch ruských vojsk pri hranici s Ukrajinou. Zároveň som počúvala agresívne vyjadrenia z Kremľa a začala som očakávať, že príde ruský útok.
Vtedy som začala uvažovať nad tým, ako by sme mohli zabrániť podobnej hrozbe pre Fínsko. Uvedomila som si, že by sme mali vstúpiť do NATO. Keď sa začala invázia, môj postoj sa posilnil ešte viac.
Prečo ste pôvodne boli proti členstvu v NATO?
Kým sa nezačala príprava na ruskú inváziu a samotná invázia, nepovažovala som to za úplne nevyhnutné. Vo Fínsku sa o tom až tak veľa nediskutovalo a členstvo v NATO sa mi spájalo aj s negatívami. Nepodporujem niektoré operácie NATO, ktoré sa uskutočnili v minulosti, a nebola som si istá, či by Fínsko malo byť súčasťou prípadných ďalších operácií.
Okrem toho nie som fanúšičkou nukleárnych zbraní alebo pretekov v zbrojení. Teraz je však situácia úplne iná, Rusko je agresívne a my musíme adekvátne reagovať. Členstvo v NATO je v tomto smere najlepšou možnosťou.
Niektorí analytici a politici vravia, že Putin urobil strategickú chybu a prakticky presvedčil Fínsko a Švédsko, aby vstúpili do NATO. Až 76 percent obyvateľov Fínska dnes podporuje členstvo, rovnako ako vláda či prezident. Bola by vo Fínsku takáto debata a atmosféra, ak by Putin nezaútočil na Ukrajinu?
Nejaká debata vo Fínsku prebiehala, ale nebola taká silná. O členstve sa zvyklo hovoriť napríklad pred parlamentnými voľbami. Súhlasím s tým, že Putin to zmenil a urobil strategickú chybu.
Ak bolo jeho cieľom zabrániť tomu, že bude mať v susedstve ďalších členov NATO, tak úplne zlyhal. Som si istá, že Fínsko vstúpi do NATO, a on s tým nemôže nič urobiť.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová sa priamo vyhrážala Fínsku aj Švédsku a odkazovala vám, že dobre viete, k čomu členstvo v NATO povedie. Bojíte sa ruskej reakcie?
Musíme byť pripravení na ruskú agresiu. Putinova armáda je momentálne na Ukrajine a Rusko nemá dosť vojenských zdrojov na útok v ďalších štátoch, ale som si istá, že proti Fínsku využijú nástroje hybridnej vojny. Možno sa nám pokúsia spôsobiť problémy s elektrinou, infraštruktúrou a podobne.
Myslíme na tieto potenciálne dôsledky, ale zároveň nás to utvrdzuje v tom, že musíme vstúpiť do NATO. Ak by Rusko bolo priateľským štátom, necítili by sme hrozbu. Ale aj keby sme nakoniec do Aliancie nevstúpili, nikde nie je napísané, že Putin sa o niečo nepokúsi. Dnes už vidíme, že nekoná racionálne a robí si, čo sa mu zachce. Sme v bode, keď nemôžeme veriť ničomu, čo hovorí.
Rusko by sa mohlo o niečo pokúsiť v medziobdobí, ktoré vznikne po tom, čo Fínsko požiada o vstup v NATO, ale pred tým, ako sa stane plnohodnotným členom. Malo by Fínsko dostať nejaké bezpečnostné záruky?
Podporu Fínsku a Švédsku už v takom prípade sľúbila Veľká Británia. Rokovania prebiehajú aj s inými štátmi a stavať môžeme aj na solidarite v Európskej únii, ktorá má v článku 42 Zmluvy o EÚ doložku o vzájomnej obrane. EÚ nie je vojenská aliancia, ale veríme, že ostatné štáty by nám pomohli, ak by na nás Rusko zaútočilo. Fínsko by zrejme dostalo ešte väčšiu podporu ako Ukrajina a myslím si, že to vie aj Putin.
Verejná mienka vo Fínsku sa zmenila a je veľmi pravdepodobné, že vstúpite do NATO, ale ak sa to nestane v najbližších mesiacoch a potom sa situácia na Ukrajine upokojí, mohli by sa názory na NATO znovu otočiť? Alebo už navždy budete uvažovať o tom, čo sa môže stať susedom Ruska, ktorí nie sú dostatočne chránení?
Jediná vec, ktorá by teoreticky mohla zastaviť vstup Fín
O embargu sa stále diskutuje a zatiaľ je skoro uzavrieť to tak, že z toho nič nebude. Pre niektoré štáty je to ťažšie, ale dá sa to vyriešiť, ak ich podporíme finančne a pomôžeme im aj s prechodom na iné zdroje.
ska do NATO, je zmena vlády v Rusku. Hoci ani to by nebolo isté. Ako som už povedala, všetci vedia, že Putinovi sa nedá veriť. Ak by však v Rusku nastúpil nový líder, ktorý by veril v demokraciu a medzinárodné právo, potom by sme možno necítili potrebu vstúpiť do Aliancie.
To sa však v blízkej budúcnosti nestane. A aj keby sa to stalo, Rusko s takýmto lídrom by nemalo problém so vstupom Fínska do NATO, takže niet prečo meniť názor. Dnes už nevidím taký vývoj, ktorý by viedol k tomu, že Fínsko nepožiada o členstvo.
Spojené štáty hovoria, že Putin sa pripravuje na dlhú vojnu a verí, že odhodlanie Západu sa stratí. Myslíte si, že Únii sa podarí udržať si svoje tvrdé postoje?
Verím, že áno. EÚ ukázala oveľa viac jednoty, ako si mnohí predstavovali. Je to výsledok tvrdej práce a myslím si, že Európa v tom bude pokračovať. Putin sa dnes pripravuje na dlhšiu vojnu, ale na začiatku takto nerozmýšľal. Ukrajinský odpor a medzinárodná podpora ho šokovali.
Netreba zabúdať ani na to, že Európa a jej spojenci sú vojensky silní, Rusko nie je jedinou vojenskou mocnosťou. Sú tu aj ďalšie a tie podporujú demokraciu a Ukrajinu.
Štáty EÚ sa momentálne nevedia dohodnúť na ropnom embargu. Nie je to dôkaz, že Putin má pravdu a jednota Západu sa napokon zlomí?
O embargu sa stále diskutuje a zatiaľ je skoro uzavrieť to tak, že z toho nič nebude. Pre niektoré štáty je to ťažšie, ale dá sa to vyriešiť, ak ich podporíme finančne a pomôžeme im aj s prechodom na iné zdroje. Ropné embargo jednoznačne podporujem a dúfam, že sa na ňom EÚ zhodne. Už dávno ho mali schváliť.
Objavili sa informácie o tom, že ropné embargo si možno bude vyžadovať dohodu s Maďarskom, ktoré za to žiada peniaze na modernizáciu svojej ekonomiky. Viktor Orbán dlho čelí kritike za porušovanie európskych hodnôt, vyšetruje sa aj zneužívanie európskych zdrojov. Je správne dať mu ďalšie peniaze výmenou za súhlas s embargom?
Neteší ma to, ale je možné, že sa to tak skončí. Maďarsko už dostáva veľa peňazí z Európskej zelenej dohody a iných zdrojov EÚ a ani mne sa nepáči, ako ich niekedy využívajú. Dávať im ďalšie financie nepovažujem za najlepšie riešenie, ale ak je to jediný spôsob, ako sa dopracovať k embargu, tak o tom musíme diskutovať.
V Európskom parlamente ste vo frakcii Zelených, ktorá dlhodobo najhlasnejšie žiada prechod na obnoviteľné zdroje, a teda aj energetickú nezávislosť od Ruska. Tento týždeň v slovenskom parlamente vystúpil Volodymyr Zelenskyj a povedal, že rozumie, ak sa Slovensko nedokáže hneď zbaviť závislosti od ropy a plynu z Ruska. Máte aj vy pochopenie pre štáty, ktoré sa snažia zjemniť postoj, ktorý sa týka dovozu surovín z Ruska?
Rozumiem tomu, že pre štáty ako Slovensko, ktoré sú veľmi závislé od energií z Ruska, je to veľmi náročné. Verím, že pri tom pomôžu aj financie z Európskej zelenej dohody. Prechod na iné zdroje zas bude mať pozitívny vplyv aj pri riešení klimatickej krízy.
Niektoré štáty potrebujú v tejto oblasti viac podpory a je pochopiteľné, že ľudia sa obávajú toho, či budú mať v zime plyn a ako budú fungovať bez zdrojov z Ruska. Aj napriek tomu dúfam, že všetky členské štáty odsúhlasia ropné embargo, hoci ho niektoré zavedú postupne.
Diskusia o ropnom embargu je momentálne v rámci európskej reakcie tou najdôležitejšou témou. Čo by však malo nasledovať, aké kroky by EÚ mala urobiť?
Je veľmi dôležité, aby Európa bola v energetike aj ekonomike nezávislá od Ruska. Stále sú k dispozícii sankcie, ktoré sme doteraz nezaviedli, môžeme sa zamerať na niektorých Rusov a ruské spoločnosti. Okrem toho musíme Ukrajinu podporovať väčším množstvom zbraní a modernými technológiami.
Podporujete udelenie kandidátskeho statusu pre Ukrajinu?
Jednoznačne dúfam, že sa im podarí dostať na cestu smerom k vstupu do EÚ. Nesmieme však zabúdať na to, že Ukrajina pred inváziou mala problémy s demokraciou.
Únia má prísne kritériá pre svojich členov v oblasti ľudských práv, demokracie, právneho štátu, financií a podobne. Ukrajina ich musí vedieť splniť. Dúfam, že sa to časom podarí, ale z týchto kritérií nemôžeme upúšťať.
Takže nepodporujete urýchlené riešenie pre Ukrajinu, aby sa stala aspoň kandidátom na vstup do EÚ?
Momentálne nie. Nemyslím si, že by to v aktuálnej situácii Ukrajine pomohlo. Útočia na nich, potrebujú zbrane, nie byrokraciu. V podstate nie je zložité posunúť ich cez tento proces rýchlejšie, ale nemôžeme zľaviť z kritérií pre členov EÚ. Únia stále môže robiť viac pre Ukrajinu v iných oblastiach, ktoré sú momentálne dôležitejšie, pretože vieme, že dnes Ukrajina nedokáže splniť podmienky členstva.
Pred inváziou bola jednou z hlavných tém v európskej politike klimatická zmena. Po ruskom útoku sa stratila, teraz sa inštitúcie a štáty snažia urobiť všetko pre to, aby sa skončila vojna. Bude to mať negatívny vplyv na boj proti klimatickej zmene?
Do istej miery sú tieto dve témy spojené. Ak sa zbavíme energetickej závislosti od Ruska v prospech čistejších zdrojov, podporíme tým aj boj proti klimatickej zmene. Je to niečo, čo musíme urobiť aj vzhľadom na inváziu, aj vzhľadom na klímu.
EÚ musí podporovať prechod na obnoviteľné zdroje a Európska zelená dohoda je dobrý začiatok, ale treba v tom pokračovať.
Je pochopiteľné, že prioritou je dnes vojna, ale nemalo by to úplne zatieniť klimatickú krízu, ktorá je takisto obrovskou hrozbou pre ľudstvo. Potrebujeme riešiť oba problémy a nezabúdať pritom na ten druhý.