Skutočne 13 percent?
V Európe sa patriotizmus či obeta považujú za patetické prejavy. Ukrajinci ich napĺňajú obsahom
Rad-radom prichádzajú správy o zločinoch, ktorých sa voči civilnému obyvateľstvu dopúšťajú ruskí vojaci vyslaní na „denacifikáciu“Ukrajiny. Podľa analytikov to, čo robia Rusi na Ukrajine, nemá nič spoločné s ochranou tamojšieho obyvateľstva ruskej národnosti, v skutočnosti ide o psychotický vzorec túžiaci po krvnej pomste a svojskej spravodlivosti. Priťažujúcou okolnosťou je to, že štyri pätiny ruského obyvateľstva podporujú Putinovo krvavé lúpežné ťaženie. Popularita prezidenta stúpa priamo úmerne s terorom.
S podobnými reakciami sme sa stretli aj vtedy, keď sa Putin pustil do Čečencov, Gruzíncov alebo Sýrčanov. Nejde teda o momentku, ale o túžbu národa po vojne.
Rusi svoju protieurópskosť najčastejšie odôvodňujú tým, že Západ (EÚ, NATO) si
Rusko dostatočne neváži. V psychológii však takéto nariekanie pozorujeme najmä u narcistických osobností s psychickými blokmi a prejavmi infantilnosti.
Vráťme sa však k Ukrajine. Svet najviac prekvapil ukrajinský prezident a jednotnosť ukrajinského národa. Ukrajinci (spolu s nami) sa už 75 rokov tešili mieru, ktorý ich rozmaznával komfortom. Zrejme aj oni trochu spohodlneli. Po správe o útoku však v krajine došlo ku kvalitatívnym zmenám.
V európskych krajinách sa v 21. storočí túžba po slobode, patriotizmus či obeta jednoznačne považujú za patetické prejavy. Civilizovaný, európsky džentlmen nepoužíva takéto prázdne, „teatrálne“výrazy.
Synovia a dcéry ukrajinského národa však dnes napĺňajú tieto vyprázdnené pojmy skutočným obsahom.
A teraz nasleduje apropo.
Podľa nedávneho prieskumu by sa len trinásť percent obyvateľov Slovenska chopilo zbrane na obranu vlasti. („Dobrou“správou je, že medzi prívržencami radikálnych národných strán je tento pomer 40-percentný.) Tretina obyvateľov by sa pobrala na Západ, akoby sa jej to vôbec netýkalo. Zvyšných asi 60 percent populácie by zasa nečinne sledovalo vývoj situácie.
Nevyhovárajme sa, že podobné výsledky by sa dosiahli aj v mnohých západných krajinách. Neprijateľné je aj vysvetlenie, že naša situácia je úplne iná ako situácia Ukrajincov. Podstatné je to, že tieto vzorce správania sa, žiaľ, nepresadili ani vo vekovej kategórii do 30 rokov. Liberáli si s týmito pojmami nevedia rady, u iných sa zasa láska k vlasti rovná nacionalizmu. Nerovná sa! Čo však potom v realite všedných dní znamenajú výrazy ako patriotizmus alebo obeta?