Stačí záblesk a zrazu všetko horí. Mykolajiv
Ukrajinské mesto Mykolajiv chátra, aby Odesa naďalej patrila Ukrajine. Ruská armáda sa ho niekoľko týždňov márne snaží obsadiť. Stojí jej v ceste na významný čiernomorský prístav
Ráno ako každé iné. V Mykolajive, meste, ktoré sa Rusi už niekoľko týždňov márne snažia obsadiť, zase rakety zničili niekoľko domov, podnikov a prevádzok. Ľudia si nezvykli, ale ani neprepadajú panike. Tušia, že pokiaľ bude Mykolajiv v rukách Ukrajincov, Odesa – kultové mesto na čiernomorskom pobreží – je v relatívnom bezpečí.
„Voda nie je, vodáreň nám rozstrieľali už dávno. Ale dobrovoľníci nám každý deň niečo privezú. Vďaka Odese! Vody je takto stále dosť, iba lenivý by tu nemal vodu. Ale nejde iba o vodáreň. Oni sem strieľajú stále – pred pár dňami to spadlo pri Suchej fontáne a v Okťaberskom (jedno z mykolajivských sídlisk – pozn. red.).“
Päťdesiatročný Stepan sa však snaží zdôrazniť aj pozitívne stránky, pokiaľ sa také v dnešnom Mykolajive nájdu. „Plyn a elektrinu máme, vôbec sa nesťažujem. Ani potraviny nechýbajú.“
On sám pochádza z neďalekej obce Šyroke na východ od Mykolajiva. Nejaký čas tam bola ruská armáda a obec úplne zničila. „Všetko tam rozstrieľali. Asi sa tam len tak nepozriem,“pokrčí ramenami Stepan. „Všetci, ktorých poznám, stihli odísť,“dodáva.
Aj jeho dcéra a manželka odišli, Stepan však zostal v Mykolajive. Podľa odhadov z mesta pred vojnou postupne utiekla skoro polovica obyvateľov, čo je viac než dvestotisíc.
Mykolajiv je krajské mesto na juhu Ukrajiny, ktoré susedí s okupovanou Chersonskou oblasťou.
V obciach východne od Mykolajiva sa stále bojuje. Samotné mesto je jedným z hlavných terčov ruských leteckých útokov a ostreľovania.
Je strategicky dôležité – leží na ceste medzi Rusmi už okupovaným Chersonom a kľúčovou Odesou. Pokiaľ Rusko naozaj hodlá splniť skôr avizovaný plán odstrihnutia Ukrajiny od mora a dostať sa až do Podnesterska, tak práve Mykolajiv je ďalší na rade.
DVE TRAGÉDIE MESTA, KDE STAVALI SOVIETSKE VOJNOVÉ LODE
V polovici marca Rusi ostreľovali kasárne v Mykolajive a v dôsledku útoku zahynulo až päťdesiat ukrajinských vojakov. Na konci rovnakého mesiaca ruské rakety zasiahli budovu krajského úradu v centre mesta a obeťami sa stalo 37 civilistov.
Veľa zelene a májové slnko by mohli tomuto mestu na juhu krajiny pri Čiernom mori dodávať až útulnú atmosféru. Napätie je však v Mykolajive citeľné. Centrum oblasti je neustále terčom ostreľovania a vzdušné poplachy sa za skoro tri mesiace vojny stali všednými záležitosťami. Keď doň prichádzame, v pôvodne skoro polmiliónovom meste vidíme v uliciach iba málo ľudí.
Neďaleko centra stojí dodávka s vodou a veľký front ľudí s prázdnymi plastovými fľašami. Jeden muž nám hneď ponúka svoju načapovanú vodu a pýta sa, či sa nechceme napiť.
„Každý deň to tu lieta. Už ani nepotrebujeme poplachy, vieme, že po deviatej večer opäť budú ostreľovať.“Stepan zoberie päť veľkých zviazaných fliaš vody a mieri smerom k sídlisku: „Beriem aj pre susedov, máme tam dve staršie panie, ktoré už nechodia von.“Jedna z najdlhších ulíc, ktorá sa paradoxne volá Trieda Mieru, je častým terčom ruských raketových útokov. Prospekt je lemovaný mnohými stánkami s kvetmi, občerstvením a drogériou. Strechy sú poničené, paneláky majú rozbité okná.
Jeden zo stánkov má čerstvé rany – vlastne je takmer úplne zničený. Ostreľovali ho v noci a komunálne služby to tu ešte nestihli upratať.
Každý deň to tu lieta. Už ani nepotrebujeme poplachy, vieme, že po deviatej večer opäť budú ostreľovať.
Stepan
obyvateľ Mikolajiva
Ulicou prechádza žena a krúti hlavou: „To snáď nie je možné.“
Volá sa Kateryna a býva v dome priamo oproti. „Presne o 21.20 to priletelo. Počula som taký hukot a povedala som si, že to asi opäť letí k nám. Celú noc tu bolo veselo, búchalo to tu stále. Hneď vedľa nášho baraka trafili pred troma dňami. Hrozné, úplne hrozné. Ani neviem, čím to strieľajú, nie som vojak. Ale nemáme v oknách už ani jedno sklo. Aj dvere máme celé deravé…“
Naraz sa žena rozplače: „Je to takto – taký záblesk a potom ten hukot. A všetko zrazu horí. Nič tam nezostalo. Každý večer, len čo sa začne zákaz vychádzania, už sedíš a čakáš, na čo budú zase strieľať. Čo povedať? Naozaj osloboditelia!“
Kateryna si utiera slzy, kráča ďalej a ešte niekoľkokrát ironicky hovorí: „Osloboditelia, osloboditelia…“
Pri rozstrieľanom stánku stojí muž v tričku a mlčky, no veľmi pozorne sa pozerá na ceduľu s nápisom Mr. Shawerma, ktorý je stále vidieť pod zvyškami obhorenej strechy. Je to majiteľ – volá sa Jakub.
„Bohužiaľ, tentoraz trafili. Spadlo to sem už po tretí raz. Skôr sme mali šťastie, iba nám popraskali okná. No a teraz… Nie je tu nič.“
Jakub podrobne opisuje, ako svoj malý biznis od roku 2008 rozvíjal. „Skoro pätnásť rokov som tu robil pizzu a predával občerstvenie. Tak sa mi pomaly podarilo trochu si našetriť a pred dvoma rokmi som podnik dal do poriadku, trochu ho rozšíril. Celkom to šlo. Nie je to nič veľké, to je jasné. Ale mám to rád.“
Jakub sa snaží hovoriť pokojne, vysvetľuje nám všetko racionálne, ale rovnako nedokáže skryť zúfalstvo. Naraz poodíde a zdvihne zo zeme posiatej črepmi kus zničenej strechy. Položí ho vedľa trosiek domčeka. Prestane sa sústreďovať na svoje rozprávanie o tom, ako rozvíjal svoj projekt. Vojde do trosiek a niečo tam hľadá, potom opäť von a zase dovnútra. Bez výsledkov a cieľa.
RUSI STÁLE CHCÚ VYSADIŤ VOJAKOV
V meste opäť znejú sirény, väčšina ľudí však nijako zvláštne nereaguje. Na uliciach ich je tak málo. Sedia doma, kde majú vybudované improvizované úkryty. Iba málokto sa pomaly, ledabolo presúva do skutočných protileteckých krytov. Aj na vojnu a bombardovanie si ľudia časom zvyknú.
Nasledujú tri silné výbuchy. Podľa toho, aké boli silné, museli rakety alebo bomby dopadnúť niekam blízko. Priamo v meste.
Hlavná cesta do Odesy je skoro prázdna. Aj tu, v poslednom veľkom prístave, ktorý zostal Ukrajine po ruskej anexii Krymu a tohtoročnej invázii, znejú sirény. A 16. mája na Odesu i Mykolajiv opäť dopadajú rakety. Rusi použili strategické letectvo a z oblasti nad Čiernym morom sa snažia zničiť to, čo tu, na ťažko skúšanom čiernomorskom pobreží Ukrajiny, ešte stojí.
Ukrajinské operatívne velenie Juh varovalo obyvateľov regiónu, že sa v Čiernom mori pohybujú dve ruské vojnové lode vyzbrojené okrídlenými raketami a šesť lodí s výsadkármi. Nebezpečenstvo, že sa Rusi pokúsia v niektorej časti dlhého čiernomorského pobrežia, ktoré kontroluje Ukrajina, uskutočniť výsadok, zostáva vysoké.
Leží na polostrove, z jednej strany priteká rieka Južný Bug, z druhej Ingul. Za Sovietskeho zväzu bola v Mykolajive jedna z najväčších sovietskych lodeníc. Tu bola postavená aj vojnová loď Moskva, pôvodne nesúca názov Sláva – najväčší krížnik Čiernomorskej flotily. V polovici apríla bol zasiahnutý dvoma ukrajinskými raketami Neptun a neskôr sa potopil. Ide o najväčší úspech Ukrajincov v bitke o Čierne more.
Bohužiaľ, tentoraz trafili. Spadlo to sem už po tretí raz. Skôr sme mali šťastie, iba nám popraskali okná. No a teraz… Nie je tu nič.
Jakub
obyvateľ Mykolajiva