Stíhačky, ponorky, aj dôležitý ostrov
Čo so sebou prinesie Fínsko a Švédsko do NATO? Nie je to len formalita, Aliancii pomôžu zbaviť sa jednej slabiny
Ostrov Gotland je jedna z najobľúbenejších turistických destinácií Švédov. Nachádza sa v Baltskom mori a pre jeho nedotknutú prírodu a piesočné pláže sem podľa Euronews každý rok prídu asi dva milióny návštevníkov.
To však nie je jediná vec, čím je významný. Nachádza sa asi 200 kilometrov od Lotyšska a 350 kilometrov od sídla ruskej baltskej flotily v Kaliningrade. Tento 170-kilometrový ostrov leží aj na hlavnej námornej ceste z Petrohradu na juhozápad.
Podľa Wall Street Journal by v prípade konfliktu bol kľúčový pre Rusko na získanie dominancie v Baltskom mori. „Kto ovláda Gotland, kontroluje veľkú časť Baltského mora. Ostrov je ako lietadlová loď,“povedal pre Euronews Rutger Banholtz, bývalý šéf miestnej domobrany.
ČO PRÍDE DO NATO
Aj tento ostrov by sa už od budúceho roka mohol stať súčasťou Severoatlantickej aliancie. Švédsko spolu so svojím menším, no v tomto prípade aktívnejším susedom Fínskom v stredu oficiálne požiadalo o vstup do NATO.
Ide o historický krok. Oba štáty boli desaťročia, v prípade Švédska dve storočia, neutrálne, no útok Ruska na Ukrajinu zmenil ich zmýšľanie. A aj keď s NATO významne spolupracovali už predtým, až teraz chcú byť súčasťou Aliancie.
Cesta do nej nemusí byť taká jednoznačná, ako sa čakalo – ich vstup blokuje Turecko a žiada viaceré ústupky od Spojencov. No je dosť možné, že NATO sa budúci rok rozšíri o ďalšie dve krajiny, 15,5 milióna obyvateľov a skoro 800-tisíc štvorcových kilometrov pevniny.
Švédi aj Fíni však môžu priniesť do spoločnej obrany NATO oveľa viac. „Bude to najdôležitejšie rozšírenie Severoatlantickej aliancie od roku 2004, pretože umožní NATO lepšie brániť svoje pohraničné štáty,“povedal Emanuel Örtengren, riaditeľ švédskeho think-tanku Stockholm Free World Forum. Na otázku, čo konkrétne to prinesie samotnej Aliancii, sa dá pozerať v dvoch rovinách. Tou prvou je geografia.
DÔLEŽITÉ JE, KDE LEŽIA
Oba štáty sa nachádzajú na severe, respektíve severovýchode Európy a blízko Ruska. Fínsko s ním má spoločnú 1300 kilometrov dlhú hranicu, čím sa pohraničné územie medzi Ruskom a štátmi NATO zdvojnásobí.
„Geografický faktor rozšírenia je veľmi dôležitý. Určite sa zvýši pokrytie Baltského mora Alianciou. Možno trochu preženiem, ale prirovnal by som to k vstupu Čiernej Hory do NATO, ktorého význam nebol len v tom, čo prinesie do Aliancie, ale v tom, kde leží (na pobreží Jadranského mora v susedstve so Srbskom a Kosovom - pozn. red.). Z pohľadu Fínska a Švédska má to, kde sa nachádzajú, najväčší význam pre Alianciu,“hovorí český vojenský analytik Lukáš Dyčka, bývalý poradca českého ministra obrany, ktorý v súčasnosti prednáša na Baltic Defence College.
Pre NATO to znamená, že sa výrazne posilní jeho severné a severovýchodné krídlo, ktoré sa doteraz považovalo za istú slabinu Aliancie. Členmi tu boli len menšie pobaltské štáty.
„Členstvo Fínska a Švédska v NATO by výrazne posilnilo odstrašenie v Baltskom regióne a znížilo by to šance ruského dobrodružstva alebo útokov po zemi, vzduchom či na mori,“povedal pre Wall Street Journal William Alberque, bývalý riaditeľ pre kontrolu zbraní NATO.
Tak napríklad v hypotetickom, aj keď momentálne skôr nereálnom prípade ruského útoku na Pobaltie alebo Fínsko by Švédsko bolo logistickou základňou na podporu obrany týchto štátov. „Švédske územie je kľúčové pri akomkoľvek pláne obrany pobaltských štátov,“dodáva Örtengren.
OSTROV GOTLAND
Týkať sa to môže aj ostrova Gotland. Ten naposledy ovládali ruskí vojaci krátko v roku 1808 počas napoleonských vojen. Švédi ho získali späť, aj keď vo vojne stratili Fínsko, ktoré sa na storočie dostalo pod kontrolu Ruska.
Ostrov Gotland bol dôležitým vojenským miestom aj pred druhou svetovou vojnou, počas ktorej bolo Švédsko neutrálne, hoci spolupracovalo aj s Hitlerom. Na ostrove vybudovali pre každý prípad asi tisíc guľometných hniezd.
Značnú časť armády tu Švédi držali aj počas studenej vojny. Keď padla železná opona a rozpadol sa Sovietsky zväz, švédska armáda sa viac zameriavala na konflikty v zahraničí (zapojila sa do misií v Iraku, Afganistane či Kosove) a málo sa obávala hrozieb doma. Aj na Gotlande zostala už len cvičná strelnica, ktorá je podľa Euronews momentálne jediným aktívnym vojenským zariadením na ostrove.
Švédi sa však zobudili po ruskom útoku v roku 2008 na Gruzínsko a obsadení Krymu v roku 2014, keď začali zvyšovať výdavky na obranu.
„Na Gotlande bude teraz viac vojakov aj aktivity. Pre súčasnú situáciu musíme mať väčšie a lepšie vojenské kapacity,“povedal pre Euronews plukovník Magnus Frykvall, veliteľ miestneho pluku.
Analytik Dyčko by však význam tohto ostrova pre NATO nepreceňoval. „Dôležitý asi je, ale ostrovov, ktoré majú potenciál ovládať Baltské more, má už teraz Aliancia niekoľko. Sú to najmä estónske ostrovy. Zároveň toto územie musí Aliancia aj brániť,“povedal s tým, že možno sem budú musieť prísť podobné jednotky rýchleho nasadenia krajín NA
TO, aké sú v pobaltských krajinách. „Štátom pribudne ďalšia záťaž,“vraví.
STÍHAČKY AJ PONORKY
Fínsko aj Švédsko patria medzi štáty, ktoré majú vzhľadom na svoju veľkosť relatívne významnú armádu. V prípade Fínska ide hlavne o početnosť vojakov. V krajine je stále povinná vojenská služba, a ak by došlo k vojne, mohli by okamžite povolať 280-tisíc vojakov v zálohe. Len na porovnanie, Rusko malo na hraniciach s Ukrajinou podľa odhadov západných tajných služieb 190-tisíc vojakov.
V zálohách má 5,5 miliónové Fínsko celkovo 900-tisíc ľudí. Podľa prieskumov je ochotných brániť svoju krajinu so zbraňou v ruke 75 percent Fínov, u nás to deklaruje len 13 percent ľudí.
Fínsko by do spoločnej obrany prinieslo aj 62 stíhačiek F-18 Hornet. O pár rokov ich nahradí 64 stíhačiek F-35, ktoré nedávno kúpilo od USA.
Silné letectvo má aj Švédsko, to sa zasa spolieha na vlastné
Z pohľadu Fínska a Švédska má to, kde sa nachádzajú, najväčší význam pre Alianciu. Lukáš Dyčka český vojenský analytik
gripeny. Tie by mali byť podľa Švédov úspešné v boji so suchojmi, ktoré majú v prevádzke ruské vzdušné sily.
„Gripeny, špeciálne model E, sú navrhnuté na to, aby ničili suchoje,“povedal podľa Business Insider v roku 2019 vtedajší veliteľ švédskych vzdušných síl generálmajor Mats Helgesson.
Krajina má aj silné námorníctvo. „Švédsko môže významne prispieť NATO. Posledných 30 rokov, odkedy je takzvanou partnerskou krajinou a vykonáva viacero cvičení a operácií s členmi NATO, je švédska armáda do veľkej miery súčinná s NATO,“hovorí analytik Örtengren.
Dodáva, že Švédsko má najväčšie vzdušné sily a námorníctvo v severnej časti Aliancie a je jednou z mála krajín obklopujúcich Baltské more, ktorá má ponorky. Celkovo ich má v prevádzke päť kusov. Ako napísal Business Insider, počas jedného cvičenia v roku 2005 sa švédska ponorka HSMS Gotland s tichým motorom dokázala dostatočne priblížiť k americkej lietadlovej lodi USS Ronald Reagan a eliminovať ju.
„Okrem toho má Švédsko vysoko vyvinutý domáci obranný priemysel so spoločnosťami ako SAAB. Môže tým prispievať najmä k vzdušnej a námornej obrane,“dodáva. Švédi majú od minulého novembra aj americký systém protivzdušnej obrany Patriot.
SILNÝ REŽIM ODSTRAŠENIA
Ako povedal analytik Alberque pre Wall Street Journal, doteraz bola protivzdušná obra
Švédske územie je kľúčové pri akomkoľvek pláne obrany pobaltských štátov. Emanuel Örtengren riaditeľ švédskeho think-tanku Stockholm Free World Foru
na na východnom krídle NATO „veľmi slabá“. To sa môže zmeniť.
„Severské krajiny budú mať o niekoľko rokov dohromady 150 bojových lietadiel F-35 a 72 operujúcich švédskych stíhačiek JAS Gripen. Ak k tomu prirátame Britániu, Nemecko a Holandsko, severná Európa bude mať takmer 250 až 300 F-35 a ďalšie švédske gripeny. To vytvorí robustný režim odstrašenia na severnom krídle NATO,“povedala pre Carnegie Europe Kate Hansen Bundt z Nórskeho atlantického výboru.
Fínsko by takisto vedelo prispieť ku kolektívnej obrane svojimi schopnosťami v boji v snežných podmienkach, kde možno na svete nemá páru. Rovnako cenné by podľa Business Insider mali byť ich spravodajské informácie, najmä v súvislosti s Ruskom, ktoré vie „čítať“lepšie ako mnohé iné štáty najmä na západe Európy.