Ako sa rodia slovenské vinyly
V Trenčíne otvárajú prvú fabriku na výrobu hudobných platní na Slovensku, zatiaľ je v skúšobnom mode
ktoré spôsobujú okamžité zmeny teploty v potrubí.
Fabrika má zatiaľ troch zamestnancov. Kamil Ponduša práve obsluhuje stroj, do ktorého sa sype vinylový granulát, z ktorého nakoniec vyjde niečo ako koláč. Horúcu placku neskôr položí na váhu, skontroluje, či má požadovanú gramáž, a nakoniec uloží do lisovacieho stroja s matricou. Po niekoľkých sekundách z neho vyjde hotový vinyl. „Tri dni nám trvalo, kým sa nám podarilo vyrobiť nezvlnenú platňu,“vysvetľuje Ondrej. Ich úplne prvá platňa, ktorá vyšla z lisu, je zavesená na čestnom mieste na stene. Vyzerá, ako keby ju požula krava, ale je to historický kus – prvý vinyl vyrobený na Slovensku.
Ale Ondrej Slivka so svojimi kolegami sú už oveľa ďalej. Práve začali s testovaním papierových štítkov, ktoré sa vlepujú na stred platní. Riešia, či majú dobrý papier, či vydrží 180-stupňovú teplotu alebo či používajú správny atrament. Ďalej sa zaoberajú tým, či stredová dierka nie je príliš veľká. Ak je len o milimeter väčšia, platňa na gramofóne začne behať zo strany na stranu, čo sa prejaví kolísavým zvukom.
Prvé výlisy nazývané „test pressy“ukazujú, že papier na platniach drží, nezvlňuje sa, no nie všetko ide ako po masle. Počas výroby sa medzičasom pokazila rezačka vedľa lisu. Je to zariadenie, ktoré po obvode platne odstráni prevísajúci okraj granulátu. Jeho oprave sa venuje Robert Sedílek.
„V tomto momente stále nastavujeme cykly. Predhrievanie, ostrý ohrev, chladenie, dohriatie. Robíme to preto, aby sme si zvykli, že čierny vinyl sa robí takto alebo farebný sa musí lisovať pri teplote menej stupňov. Zároveň je materiál od rôznych výrobcov vždy trochu iný a má iné vlastnosti, čomu sa treba prispôsobiť. Vždy treba nastaviť cykly tak, aby zo stroja vychádzala správna platňa,“hovorí Ondrej Slivka.
RUKY NAMIESTO AUTOMATU
Výroba vinylov je remeslom, ktoré vyžaduje zručnosť a skúsenosti. Aj vo svete sú lisovne, ktoré majú skvelé meno, na iné sa hľadí skôr s dešpektom. Niektorí špičkoví majstri si do platní dokonca píšu svoje mená, čím dávajú najavo, že tieto platne sú zárukou vysokej kvality.
„V 80. rokoch kedysi sedelo v jednej hale osemdesiat žien, ktoré mali pred sebou gramofóny a kontrolovali kvalitu vinylov ušami aj očami. To už neexistuje. Tým, že je po vinyloch obrovský dopyt, na mašinách sa nastavia rýchle cykly a výsledok sa kontroluje len náhodne,“vysvetľuje Ondrej Slivka.
V tomto procese tak dochádza k mnohým problémom. Chybná zásielka sa dostane k zákazníkovi. Ten podá reklamáciu, čím sa stratí ďalší polrok a zmešká ohlásený dátum vydania. V slovenskej fabrike plánujú vyrobiť prvých päť kusov vinylov, ktoré pošlú objednávateľovi. „Keď nájde chybu, nech zistí, či sa nachádza na všetkých piatich test pressoch alebo iba na jednom. Ak je na všetkých piatich, vieme, kde sa stala chyba. Keď sa uistíme, že je všetko o. k., ideme lisovať. Nechceme, aby sa nám platne vracali naspäť,“dodáva majiteľ Vinyl-LABu, ktorý by chcel túto značku dostať na európsku úroveň.
Každému zberateľovi sa stalo, že si kúpil novú platňu a zistil, že je buď zvlnená, šumí, zvuk praská, že stredová nálepka je nakrivo alebo ihla preskakuje na istom mieste. V Trenčíne sa týmto problémom chcú vyhnúť tak, že robia platne od kusu v menších nákladoch, vďaka čomu budú mať oveľa väčšiu šancu na kontrolu kvality.
Väčšina svetových lisovní má automatickú linku, ktorej princíp spočíva v tom, že na jednej strane sa nasype vinylový granulát a z druhej vyjdú hotové platne. Tým, že Vinyl-LAB používa manuálny stroj, všetko sa robí ručne a počas procesu sa dá pracovať s rôznymi farbami a odtieňmi. To na automatickej linke nejde.
Dnes sa venujú detailom, no niekoľko týždňov predtým zápasili s elementárnymi problémami pri zapájaní strojov. Striedali sa tu rôzni technici, ale nikto nemal žiadne skúsenosti s fabrikou tohto druhu. Keď do Trenčína prišiel nemecký technik z firmy Newbilt, od ktorej zakúpili stroje, skonštatoval, že sú dobre pripravení. No prvé štyri z piatich dní, ktoré tu strávil, sa venovali len nastavovaniu systémov chladenia a nahrievania. Chalani tu trávili 20 hodín denne. Po fabrike behalo desať ľudí a stále sa niečo riešilo.
Až posledný deň začali konečne lisovať. Nemecký technik im všetko vysvetlil dvakrát a naschvál ich prinútil, aby robili chyby. Napríklad jemne zdvihli teplotu a sledovali, čo to spraví s vinylom. Keď z lisu konečne vyšiel prvý podarený kus, Ondrej Slivka si pocit víťazstva ani poriadne neužil: „Bol to najťažší týždeň môjho života. Bál som sa, že dostanem mozgovú príhodu. Obyčajne sa nestresujem, ale toto bolo už hraničné.“
Najťažšiu fázu tak majú za sebou. Úplne prvým titulom, ktorý vyjde z ich lisovne, bude EP Endian od skupiny Bulp, ktoré pôvodne vyšlo na značke Deadred Records v roku 2015. Limitovaný náklad bude tvoriť 50 kusov s rôznymi druhmi farieb. Výťažok z predaja pôjde na podporu
lisovne. „Každý z nás má dnes vo vrecku asi 12 eur,“smeje sa Ondrej Slivka.
KOLEGA JACK WHITE
Jeho sen sa stal konečne skutočnosťou, ale cesta k nemu pripomína Odyseovu cestu a hlavný hrdina tohto príbehu stále nie je na konci cesty. Začínal ako dídžej, ktorý si v roku 2012 od nemeckého výrobcu kúpil malý stroj na ručné rytie vinylov. Jeho služby využíval kdekto – od kapiel, ktoré si nechali vyrobiť limitované edície albumov alebo single, po obyčajných ľudí, ktorí chceli obdarovať svojich blízkych. Pre Ondreja Slivku to bola výborná škola, ktorá ho naučila všetko možné o vinyloch. Aj dnes, keď dá platňu na gramofón, trpí profesionálnou úchylkou – nepočúva, či niekto spieva o daždi, ale rovno hľadá výrobné chyby.
Keď začal uvažovať o lisovaní platní vo veľkom, nevedel sa dostať k strojom. V 90. rokoch po masívnom nástupe CD nosičov mnohé lisovne vinylov zanikli, stroje sa rozpredali na súčiastky alebo šli rovno do šrotu. Nové stroje sa dlho nevyrábali. Na svete tak zostalo len zopár lisovní. Jednou z nich boli aj české Lodenice, ktoré si mašiny ponechali a vyrábali platne v limitovaných nákladoch. Vyplatilo sa im to. Dnes sú jedným z najväčších hráčov na trhu. Z času na čas na eBay objavil inzerát, že istá lisovňa v Zimbabwe ponúka svoj starý stroj, za ktorý nakoniec zinkasovala pol milióna dolárov.
Až v roku 2015 prišla nemecká firma Newbild a začala vyrábať nové verzie starých lisov. Prvým zákazníkom bol americký hudobník Jack White, ktorý si objednal osem mašín pre svoju značku Third Man. Pán, ktorý spúšťal linku v Trenčíne, rovnako pomáhal pri štarte aj Jackovi Whiteovi. Jeden stroj od Newbiltu vyšiel na 200-tisíc eur. Ondrej Slivka najprv obchádzal banky, ale nikto mu nechcel dať ani cent. Potom s kamarátmi zistil, že ministerstvo kultúry vydalo v rámci podpory kreatívneho priemyslu výzvu na čerpanie eurofondov.
V roku 2017 napísali grant s tým, že keď ho získajú, tak štart lisovne by mal byť o rok neskôr. Ich projekt dostal zelenú, no v tom čase padla vláda, s ňou aj vtedajší minister Marek Maďarič. Jeho nasledovníčka Ľubica Laššáková všetky projekty stopla. Schvaľovanie sa začalo úplne odznova, ale Vinyl-LAB opäť uspel. Verili, že stroj príde v roku 2020, no ani za vlády novej ministerky Milanovej sa veci nehýbali. Slivka bol taký zúfalý, že o svojom probléme napísal list piatim ministrom aj prezidentke. Až potom sa konečne veci rozhýbali.
Prvých stotisíc eur mu nakoniec požičala banka. Druhú polovicu peňazí si musel požičať od rodiny do tretieho kolena a kamarátov. Po štyroch rokoch trápenia spôsobeného byrokratickým peklom, pri ktorom bledne aj Kafkov Proces, by mali v najbližšom čase konečne prísť na účet peniaze. Tento grant mali pôvodne dostať už v roku 2018.
„Nakoniec som si uvedomil, že hlavný problém bol v tom, že grant riešilo ministerstvo kultúry, ktoré dovtedy nemalo s eurofondmi žiadne skúsenosti,“hovorí Ondrej Slivka.
DVA DNI PRE DOMÁCU SCÉNU
Jeho firma prichádza na trh v ideálnom čase. Nedávno sme v Denníku N písali o tom, že vinyl na Slovensku v predaji konečne predbehol CD, no dopyt po platniach je taký vysoký, že na svete neexistuje dostatočný počet lisovní, ktoré by vedeli saturovať celý trh. Tým, že veľké vydavateľstvá ako Universal, Sony alebo Warner vopred vykúpili vo fabrikách všetky sloty, nezávislé značky s titulmi s nižšími nákladmi sú odsúvané na okraj. Vďaka Vinyl-LABu, ktorý je schopný vyrobiť 500-kusový náklad za jeden deň, sa čakacie lehoty na vinyl môžu na Slovensku výraznejšie skrátiť.
Na lisovanie platne sa dnes obvykle čaká trištvrte roka, v Trenčíne chcú vylisovanie jedného titulu stihnúť do troch mesiacov, možno aj skôr. Rátajú s tým, že väčšina objednávok bude pochádzať zo zahraničia, no ich lisovňa bude podporovať domácich umelcov. Počas týždňa budú garantované dva výrobné dni pre slovenskú scénu.
Podľa Slivku sa však situácia s výrobou vinylov postupne utrasie. Vinyl-LAB nie je jedinou lisovňou v Európe, ktorá práve otvára svoje brány. Nové fabriky sa spúšťajú napríklad vo Fínsku, v Belgicku alebo Británii. Bohužiaľ, nijako sa to neprejaví na znižovaní cien, skôr naopak. Podobne ako dnes v takmer každom priemyselnom odvetví, aj tu narástli náklady. Čakajú nás časy, keď za bežný vinyl slovenskej skupiny budeme musieť zaplatiť aj 30 eur.
V Trenčíne začínajú so základným setupom. Najprv chcú vyrábať 140- a 180-gramové platne s jednoduchým obalom. Komplikovanejšie
balenia sú hudbou budúcnosti, pretože firma sa chce najprv sústrediť na doladenie samotnej výroby vinylov.
AJ VINYL SA DÁ ZRECYKLOVAŤ
Vinyl-LAB má do budúcnosti veľké plány. Fabrika s priľahlým okolím podľa jej tímu teraz skôr pripomína „Stalingrad“, no aj to by sa malo časom zmeniť. Lisovňa je v sklade, ktorý bol pôvodne na odpis. Chalani trištvrte roka pracovali len na tom, aby sa budova dala vôbec používať. Na dom je napojený ďalší priestor, ktorý postavili nemeckí okupanti počas 2. svetovej vojny.
O ich prítomnosti v Trenčíne svedčí aj malá vežička, ktorá pôvodne slúžila ako guľometné hniezdo. Nemci pri odchode vyhodili všetko do vzduchu, no dva objekty zázrakom prežili. Práve tu by raz mal vzniknúť klub, kde by sa dali robiť release party, koncerty, prednášky a workshopy.
V diaľke sa nachádzajú budovy, kde sa opravujú vojenské lietadlá a vrtuľníky. Ich sused im vychádza v ústrety. Napríklad chladiaca veža je na plošine, z ktorej sa pôvodne opravovali stíhačky. Všetko sa dá recyklovať, dokonca aj samotný vinyl. Lenže aj voči tomuto formátu existuje vo svete opozícia, podľa ktorej tento materiál škodí životnému prostrediu.
„Vinyl nie je obal z jogurtu, ktorý vyhodíte. Je to vec, ktorú máte aj 30 alebo 40 rokov,“bráni sa Ondrej Slivka s tým, že v súčasnosti pracuje na tom, aby sa vinyly z jeho fabriky dali recyklovať. Zvyšky vinylového odpadu sa dajú pomlieť a použiť na výrobu nových platní, prípadne na iné výrobky. Okrem toho je Vinyl-LAB jednou z mála lisovní používajúcich pri výrobe čistú vodu, ktorá môže ísť rovno do kanalizácie. Veľké fabriky robia s parou, čo prináša chémiu a ďalšie záťaže pre životné prostredie. „No pravdou je, že spaľujeme elektrinu za dva paneláky. Preto sú na streche solárne panely. V budúcnosti by sme chceli mať 40 panelov, ktoré by vykryli tretinu celkových nákladov na elektrinu. Okrem toho plánujeme kúriť odpadovým teplom, ktoré chceme zálohovať v zemi. Je to úplne nový technologický trend,“dodáva Ondrej Slivka.