Kto sa bojí 90-ročného kardinála?
Obyvateľstvo Hongkongu je už dlho zastrašované prísnymi bezpečnostnými zákonmi a pandemickými obmedzeniami. Zdá sa, že to bude pokračovať Zatknutia Zena a ďalších ľudí vyzerajú skôr ako „vyrovnávanie účtov“so starými oponentmi Pekingu než ako pokusy rieši
Novozvolený líder Hongkongu John Lee hovorí, že chce zlepšiť postavenie mesta ako medzinárodného obchodného a finančného centra, čiastočne aj tým, že chce budovať jednotu a udržiavať jeho imidž pluralitného a inkluzívneho mesta. Je však ťažké pochopiť, ako ho posúva bližšie k tomuto cieľu zatknutie 90-ročného katolíckeho duchovného na dôchodku.
TAJNÁ SPOLUPRÁCA?
Zadržanie kardinála Josepha Zena je kontroverzným krokom, ktorý vydesil mnohých zo štyristotisícovej hongkonskej katolíckej komunity, môže odcudziť 1,3 miliardy veriacich mimo Číny a môže vyvolať napätie s Vatikánom. Nie je to práve šťastná vyhliadka pre mesto, ktoré by sa po troch rokoch nepokojov, pandemickej izolácie a Pekingom nariadených politických zmien rado resetovalo.
Zatiaľ sa však nezdá, že by táto hrozba hongkonské a čínske úrady, ktoré sa kritikom postavili typicky nekompromisným spôsobom, nejako výrazne zaťažovala. Zena, dlhoročného obhajcu demokracie a obhajcu ľudských práv, zadržali spolu so štyrmi ďalšími ľuďmi pre podozrenie, že tajne spolupracujú so zahraničím, a pre ich zapojenie do fondu humanitárnej pomoci, ktorý poskytoval právnu, lekársku a inú pomoc ľuďom zapojeným do protivládnych protestov v roku 2019. „Nikto nemá privilégiá, a ak existujú dôkazy o tom, že niekto porušil zákon, musí čeliť spravodlivosti bez ohľadu na jeho postavenie alebo pôvod,“uviedla vo svojom vyhlásení mestská vláda. Čínske ministerstvo zahraničných vecí označilo európsku a americkú kritiku zatknutí za „hlúpu politickú šou“.
Prepojenie medzi fondom, ktorý už ukončil činnosť, a obvinením z tajnej dohody nie je na prvý pohľad jasné. Podľa vlády päť zadržaných „prosilo“cudzie krajiny a externé inštitúcie o uvalenie sankcií na Hongkong. Zen a traja ďalší boli prepustení na kauciu po tom, čo ich požiadali, aby odovzdali svoje cestovné doklady, a neboli obvinení. Piata, bývalá poslankyňa Cyd Ho si odpykáva trest odňatia slobody za svoju úlohu pri nepovolenom zhromaždení.
VYROVNÁVANIE ÚČTOV
Vláda tvrdí, že zatknutia sú oprávnené, pretože sú v súlade so zákonom o národnej bezpečnosti z roku 2020, ktorý sa podľa úradov nebude uplatňovať spätne. Je to však zo strany administratívy, ktorá hovorí, že chce podporovať jednotu, múdre alebo produktívne? Polícia a prokurátori majú široké právomoci rozhodnúť o tom, ktoré prípady budú stíhať. Akú hrozbu pre národnú bezpečnosť v skutočnosti predstavuje kardinál na dôchodku, ktorý bol kedysi hlasným kritikom pomerov, no podobne ako mnohí iní podporovatelia demokracie bol od zmeny zákona do značnej miery ticho? Akú hrozbu skutočne predstavuje pre superveľmoc veľkosti Číny? Navyše bezpečnostný zákon už dosiahol svoj zámer: zmenil tvár hongkonskej spoločnosti a obmedzil slobody, ktoré boli desaťročia považované za samozrejmosť. Vytvorenie obrovskej národnej bezpečnostnej mašinérie, ktorá nepodlieha miestnym zákonom, a dva roky obmedzení súvisiacich s covidom mali spoločný efekt zastrašovania hongkonskej populácie. Vyhliadka na akýkoľvek návrat k rozsiahlym nepokojom sa zdá mizivá.
Zatknutia Zena a ďalších ľudí vyzerajú skôr ako „vyrovnávanie účtov“so starými oponentmi Pekingu než ako pokusy riešiť aktívne hrozby pre národnú bezpečnosť, tvrdí Michael Davis, profesor práva a medzinárodných záležitostí, ktorý pôsobil na Hongkonskej univerzite. Tento dojem posilňuje skutočnosť, že polícia sa zamerala aj na právnikov a advokátov, ktorí mohli humanitárnemu fondu poskytovať právne služby. Ako zdôraznil Davis, právo na obhajobu v trestnom procese je základom právneho štátu a príspevky na podporu tohto práva sú základom medzinárodnej ochrany ľudských práv.
UŽ HO NEPOZNAJÚ
Zmeny v Hongkongu po roku 2020, vrátane zatýkania opozičných aktivistov a rušenia občianskych skupín a odborov, posunuli toto územie bližšie k spoločenským normám komunistickej pevninskej Číny. Náboženská sloboda bola hodnotou, ktorá túto politickú „nápravnú“kampaň z veľkej časti prežila. Po zatknutí kardinála Zena musíme mať obavy, že aj táto sloboda to má v bývalej britskej kolónii spočítané. Xia Baolong, vymenovaný za riaditeľa úradu centrálnej vlády pre záležitosti Hongkongu a Macaa začiatkom roku 2020, predtým dohliadal na búranie tisícok kresťanských krížov na kostoloch v provincii Zhejiang. Katolícke kostoly v Hongkongu už zrušili tohtoročné spomienkové omše, ktoré sa 4. júna konajú ako pripomienka brutálneho zásahu na Námestí nebeského pokoja.
Lee, ktorý je sám katolík a bývalý policajný dôstojník, preberá funkciu šéfa výkonnej moci 1. júna, v deň 25. výročia návratu Hongkongu do Číny. Vo svojom volebnom manifeste privítal „novú kapitolu“a vyzdvihol tradičné hodnoty mesta, ktoré sa pripravuje na opätovné pripojenie k svetu. Leeho definíciu pojmov ako otvorenosť, sloboda, pluralizmus a inkluzivita môžu v Pekingu schváliť. No ľudia, ktorí sa do Hongkongu vracajú po dvoch rokoch, zrejme zistia, že toto miesto nepoznajú.