Mesianistický krúžok a iné kratochvíle
Matovič a Sulík konajú politicky nekonečne hlúpo. Ak niekto zo všetkých síl a úspešne pracuje pre opozíciu, sú to práve oni Myslím, že ak vôbec niekam chodili, tak potom obaja do výberového krúžku odgramotňovania a desocializačnej bohorovnosti.
Priznám sa, že ani neviem, kde začať. Sme pri vzdelávaní, začnime teda názorným príkladom. Vláda chce dať peniaze na krúžky. Dobre. Založím si teda trebárs – legokrúžok. Ale pozor, my detskú stavebnicu nebudeme vynaliezať ani zdokonaľovať, vynájdená a dokonalá je už niekoľko desaťročí. My sa budeme s ňou len hrať. To by som sa na to pozrel, aby som na škole s povedzme päťsto deťmi nedal dokopy desať takých, ktoré sa po vyučovaní, pri čakaní na rodičov zavalených prácou, nebudú svojimi šikovnými prštekmi radšej hrať so stavebnicou, než vŕtať v nose! Bum, vybavené, jeden krúžok máme pod strechou. Slovná úloha sa už núka sama: koľko takýchto legokrúžkov môže vzniknúť na Slovensku, ak vláda dá do projektu 400 miliónov a na jedného žiaka uvoľní 50 éčiek?
Možno sa bude niekomu zdať môj príklad pritiahnutý za vlasy, ale ubezpečujem vás, že nie je. Krúžkov, ako je ten uvedený v predošlom názornom príklade, fungovalo a funguje u nás niekoľko desiatok, ak nie stoviek. Ale aby sme nestigmatizovali krúžkovú činnosť, treba jedným dychom povedať, že väčšina z nich má ambicióznejšiu náplň svojej činnosti. Napríklad moja žena, slovenčinárka, ktorá vypení zakaždým, keď použijem namiesto „idem von“to svoje východniarske „idem vonku“, roky vedie krúžok prípravy na prijímacie pohovory zo slovenčiny…
Možno prevrátite oči a poviete si – čo je to za krúžok, moržovať vybrané slová ešte aj po vyučovaní? Aj ona gúľa očami, aj ona si to hovorí. Ale kantorská poctivosť nepustí. A takto postupujú aj jej kolegovia a kolegyne – jazykári, matematikári, chemikári… prosto učitelia od kosti. Systém odmeňovania za túto prácu nad rámec pracovných povinností sa počas rokov menil, no riaditeľ školy, ktorému záleží na úrovni vzdelávania na jeho škole, si vždy nejaký spôsob odmeňovania, hoci často iba symbolického či morálneho, našiel.
A sú aj iné krúžky; mladí astronómovia, vynálezcovia, ochrancovia prírody… Ajhľa, zdá sa, že im svitá na lepšie časy! Lebo zrazu, kde sa vzal, tu sa vzal, keď len na malú chvíľu vydýchli osudové vetry nad našimi hlavami, hoci len preto, že ani ten najneúprosnejší osud nedokáže búšiť do nákovy neprestajne, keď už aj putinovské hordy nedoukov uviazli v pasci, ktorú si sami starostlivo pripravili, sa na horizonte našich dní zjavil spasiteľ a záchranca, o akom sa nám ani len nesnívalo. A to sme už museli prestáť všelijaké nočné mory, dokonca aj s ním, Igorom naším neúnavným.
Kľačíme na kolenách, celí od blata, čo na seba už roky hádžeme, vzájomne oprskaní jedovatými slinami, dokonca aj krvou svojich nepriateľov a do toho prichádza on – celý v bielom! Igor, mesiáš s krúžkami! Nemení vodu na víno, nevie rozmnožiť ryby ani chleby, zato vie ohúriť. A ako obyčajne – poriadne. To je v tejto klipovitej dobe, keď pozornosť publika stačí získať, dokonca ešte dôležitejšie, než zdraviu prospešná denná dávka vitamínu D.
Takže si to pre poriadok zrekapitulujme: minister financií ide pustiť 400 mega do krúžkovej činnosti v čase, keď v školstve nie je dosť peňazí ani na základné platy pre učiteľov. Minister školstva to síce opakuje do úmoru, no jeho slovo váži asi toľko, čo padáčik so semienkom odkvitnutej púpavy poletujúci vo vetre. Viem, že je rukojemníkom v neriešiteľnom spore dvoch indivíduí so sociálnou inteligenciou vykrakovanou z nespracovateľných zvyškov ťažkej ropy, no viem aj to, že ja by som si takto po hlave skákať nenechal.
Minister financií prichádza s nápadom riešiť biedu v našom vzdelávacom systéme nástrojom, ktorý je do týchto dní vhodný a primeraný asi ako slnečník do fujavice. Prisahám, že nemám nič proti krúžkovej činnosti. Sám som bol kedysi členom krúžku mladých ochrancov prírody, hasičského krúžku, dokonca aj jazdeckého krúžku. Lenže odvtedy doba pokročila a už aj vtedy odbornú stránku veci zabezpečovali odborníci z TANAP-u, skutoční hasiči a kvalifikovaní tréneri. A my sme chodili za krúžkovou činnosťou, nie ona za nami! Viete si predstaviť, na čom by sme asi tak jazdili, keby sa členovia jazdeckého krúžku stretávali v priestoroch školy? Na telocvičnej koze, iba ak.
Možno si poviete, Igor je už taký, nechajte ho, keď neprší, aspoň kvapká. Nenechám. Jeho spôsob riešenia problému je odvodený od postupu, ktorý dobre ilustruje recept na bravčový rezeň, ktorý začína slovami: vyžeň sviňu z chlieva… Všetky jeho postupy korešpondujú s logikou výrobcu zápalky hobľujúceho strom až dovtedy, kým z neho neostane jediný krehký švablík. A použije ho na to, aby tú kopu stružlín, čo po ňom ostala, podpálil.
Na chvíľu sa pokúsim byť, napriek svojmu akútnemu rozhorčeniu nad nekompetentnosťou počínania si ministra financií a v konečnom dôsledku celej vlády, keďže to odhlasovala, vecný a pripomeniem, že na Slovensku už desaťročia existuje celý systém štátom, samosprávami aj verejnosťou rešpektovaných organizácií na rozvíjanie mimoškolskej činnosti. Čiastočne zdedené organizácie, čiastočne transformované, no reálne skôr trpené, než podporované, ale sú tu, fungujú a navštevujú ich desaťtisíce šikovných detí. Centrá voľného času, základné umelecké školy, športové kluby, záujmové združenia, spolky. Venujú sa rozmanitým oblastiam života od numizmatiky po kozmonautiku, veľakrát sa rozhodujúcou mierou podieľajú na tom, čím sa dieťa nakoniec stane. Všetky rozvážne vedené naozaj zodpovednými, kvalifikovanými a zodpovednými – nadšencami. Živoria, biedia, improvizujú, ale existujú. Školské prostredie ich nielenže akceptuje, ale aj rešpektuje.
Ako je možné, že mesiáš Igor sa aspoň na chvíľu nezamyslel nad rizikom, že ide vynachádzať vajce nastojato? Do akého krúžku chodil on? A jeho úhlavný spojenec Richard? Myslím, že ak vôbec niekam chodili, tak potom obaja do výberového krúžku odgramotňovania a desocializačnej bohorovnosti. Predstavujem si, aké predpoklady museli preukázať, aby ich prijali. Premeniť najkrajšiu a najšikovnejšiu spolužiačku na žabu, zaživa ju prehltnúť a vzápätí ju vypľuť prestrojenú za obyčajného liberála?
Zase stoja proti sebe, dvaja úbohí a ťarbaví golemovia našich dní. Podstata ich politickej existencie je uťapkaná z podradnej a netriedenej komunálnej a napriek tomu miliónkrát recyklovanej zmesi osobných ambícií, účelovým konaním limitovanej osobnej obmedzenosti a omračujúceho nedostatku akýchkoľvek náznakov empatie. Za osobitnú zmienku stojí fakt, že pravdepodobne majú sklon k prejavom patologického správania sa vyúsťujúceho do sebapoškodzovania, lebo ich politické kroky v konečnom dôsledku im u nikoho na tomto svete politické body ani voličov nezískajú.
Už niekoľkokrát som, uhranutý konaním týchto dvoch pánov, musel v súlade s realitou skonštatovať, že majú neobyčajný talent vystupovať a konať tak, že neulahodia nikomu, no zato podráždia jednoducho úplne každého. Podotýkam, že ma ako súkromné osoby nezaujímajú, zaoberám sa iba ich pôsobením vo verejnom priestore a v miere, ktorý ovplyvňuje kvalitu verejného života. Takže tak či tak mi z toho vychádza, nech to prevraciam z ktorejkoľvek strany, že obaja konajú politicky nekonečne hlúpo. Zajtra, v stredu, ani pred voľbami tým nič nezískajú. Ak niekto zo všetkých síl a naozaj úspešne pracuje pre súčasnú opozíciu, sú to práve oni – Igor Matovič a Richard Sulík.
Pokiaľ ide o mieru komplexnosti ich politickej vízie, až na chuťovky, ako je vodík v doprave a primitívne marketérske žonglovanie s ľudskými slabosťami za hranicami vkusu, bezobsažní, prázdni a dutí sú, až to duní. Keď si k týmto karikatúram záchrancov nášho sveta pridáme skutočnosť, že so šémom, čo ich vie uviesť do pohybu, sa pohráva potmehúdsky kšeftár Boris, človek z polosveta, polygamný vyznávač multiplikovaných neregistrovaných jednorazových partnerstiev naprieč pohlaviami a spoločenským rebríčkom, človeka, ktorý sa pokúsi zamyslieť nad tým, ako je možné, že nám to tu ešte všetko nepadlo na hlavu, premkne hrôza.
Lenže potom si uvedomí, že tu máme legokrúžok, a odľahne mu. Keď sme už pri krúžkoch, tak popri tisíckach jestvujúcich, etablovaných a overených subjektov, ktoré sa rozvíjaniu zručností, znalostí a talentov našich detí dobre starali aj doteraz, a aj bez špeciálnych dotácií štátu, navrhujeme zaviesť Igorove krúžky podomácky vyrobených mesianistických prskaviek, Richardove krúžky grobianskej arogancie a peľhania gýču. Aby Boris a Veronika nežiarlili, oni by spolu mohli viesť krúžok paberkovania, v logu by mohol byť marabu alebo iného zdochlinára. A ako vraví dnes už nežijúci klasik – kto ešte nebol ministrom, nech sa u nich prihlási.