Keby žili v Rusku

Salónni revolucionári podrývajú demokraciu a iní za nich sedia vo väzení

Kým salónni revolucionári Blaha, Harabin a Fico bezostyšne využívajú všetko, čo im umožňuje naša ústava zaručujúca slobodu slova, verejnoprávne médiá aj americké sociálne siete, režim, ktorý tak obhajujú a obdivujú, prijíma zákony, ktoré občanom všetko toto využívať znemožňujú. A režim pritvrdzuje – len pár dní po invázii vošla v Rusku do platnosti dvojica trestných zákonov, ktoré postihujú „verejné aktivity, ktoré sú zamerané na diskreditáciu využitia ozbrojených síl Ruskej federácie za účelom obrany záujmov Ruska a jeho občanov, udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti“.

Ruská sociálna antropologička Alexandra Archipovová posledné dva mesiace sledovala uplatňovanie tohto zákona v praxi a podrobne zdokumentovala takmer tisíc podaní. Za tradičné plagáty s nápismi ako Nie vojne! ruské úrady stíhajú 353 občanov. Za zverejnenie portrétov veteránov, ktorí zomreli na Ukrajine, desať ľudí. Za nápisy vo verejnom priestore, graffiti, kresby, letáky na autobusových zastávkach, stenách 61 ľudí. Za protivojnové nápisy na bundách či mikinách 36 ľudí. Šesť ľudí stíhajú za citáty z kníh Georga Orwella a Leva Tolstého, ďalších 27 za spontánne prejavy nesúhlasu na školskom dvore alebo v práci. Za vyjadrenia na sociálnych sieťach 102 ľudí, za letáky 23 ľudí. Za nápis na okne alebo balkóne súkromného bytu a za držanie ukrajinskej vlajky po sedem ľudí. Traja prednášajúci sú stíhaní za to, že na hodinách hovorili o zabíjaní civilistov ruskou armádou. Jeden človek za to, že držal v ruke balíček krájanej šunky, ktorej názov obsahuje slovo Mier. Jeden za mlčanie na zhromaždení.

Keby všetci obhajcovia Putina žili naozaj v Rusku, tak by teraz sedeli za zatiahnutými roletami v bezpečí svojich kancelárií a čušali by ako vši pod chrastou. Žiadne statusy na sociálnych sieťach, verejné mítingy, urážky oponentov, žiadny Che Guevara na tričku. Žiadne knihy, prednášky, blogy, nič. Čušali by, lebo nemajú v sebe ani toľko odvahy, akú preukazujú Rusi pri svojich – často až absurdných formách protestov. Žijú v slobodnej krajine, akou Slovensko chvalabohu ešte stále je, no nie sú schopní postaviť sa ani len za vlastné slová a činy – podržtaška Blaha sa tvári, že nepočuje, čo skanduje ním vyprovokovaný dav, europoslankyňa je nahluchlá, keď dav vulgárne uráža prezidentku, Harabin s Ficom sa dokonca obávajú konfrontácie so súdnym systémom, ktorý roky sami budovali a mali pod kontrolou. Schovávajúc sa za svoje obskúrne ústavy, funkcie a mandáty, rástli obdivujúc nedemokratické režimy, a tak sa v nich hlboko zahniezdilo všetko, čo tieto režimy udržiava v chode – zbabelosť, oportunizmus, zahmlievanie reality a klamstvá.