Permanentná vládna kríza
Keby k téme utrúsil viac, pôsobil by Heger ako aktívny hráč dôveryhodnejšie Nie, tu sa rovno strieľa, ideálne najťažšími zbraňami, až sa koalícia dostane na okraj samozničenia.
Hovorí sa, že kríza predstavuje šancu. Ale čo permanentná kríza, v ktorej sa utápa súčasná koalícia? Pred dvomi týždňami, keď Sme rodina a dve poslankyne za OĽaNO zabránili tomu, aby o väzbe pre Roberta Fica rozhodoval súd, tu v rámci sileného pokusu o optimizmus zaznelo, že napriek tomu stále existujú aspoň tri dôvody pre pokračovanie vlády: zahraničná politika, roviazané ruky OČTK a aké-také reformy. Situácia sa napokon začala upokojovať, no v priebehu dvoch týždňov koalícia plynule prešla z jednej krízy do druhej. Znovu sa ukázalo, že v nej nemá hlavné slovo premiér, ale jeho stranícky predseda, ktorý bez ohľadu na náklady, následky i koaličných partnerov prišiel s ďalším zo svojich veľkolepých nápadov. Ten bude stáť krajinu ešte viac než predvolebná kampaň Smeru a navyše viac oslabí argument, že tu vláda robí aspoň akési reformy.
Preto po pár dňoch upadla koalícia, teda jej podstatné súčasti pod vedením Igora Matoviča a Richarda Sulíka, do ďalšieho sporu, ktorý nedostal šancu, aby sa odohrával aspoň čiastočne v zákulisí či nebodaj na expertnej úrovni. Nie, tu sa rovno strieľa, ideálne najťažšími zbraňami, až sa koalícia dostane na okraj samozničenia.
Iste, hlavná zodpovednosť tak ako väčšinou leží na megalomanovi z ministerstva financií, ktorý namiesto stráženia spoločnej „kasičky“rozdáva, akoby šlo o výnosy Regionpressu. Ale minister hospodárstva mu v tom rád urobí sparing partnera. Jednak preto, že je to v rozpore s jeho dlhodobými názormi, ale aj preto, že je lepšie byť za zodpovedného politika než rozprávať o svojej zodpovednosti za energetické suroviny. No a aby sme nezabudli, ešte je tu premiér. Iste, musíme dúfať, že v pozadí všetko upokojuje, moderuje, urovnáva rozpory, ale či to tak naozaj je, sa môžeme len dohadovať. Keby k téme utrúsil viac než len, že je s Matovičovým balíčkom spokojný, pôsobila by predstava Hegera ako aktívneho hráča dôveryhodnejšie.
Z politického hľadiska by permanentný vnútrokoaličný spor dával zmysel, keby z neho aspoň niekedy niekto niečo vyťažil. Dve badateľné zmeny však nastali, len keď OĽaNO prišlo o mäkký voličský obal z volieb a zostali mu len najvernejší a keď SaS stúpla a stala sa papierovo najsilnejším vládnym zoskupením. Ale odvtedy s tým žiadny spor nijako viditeľne nepohol.
O pointu sa vo štvrtok postaral Boris Kollár. Ten sa namiesto miešania do sporu, z ktorého nikto nevyjde nepoškvrnený, stretol vo Vranove nad Topľou s Petrom Pellegrinim, aby spolu otvorili novú športovú halu. Ako výraz schopnosti spolupracovať pre ľudí a nie hádať sa je to ideálne.