Dennik N

Putin musí túto vojnu prehrať

Ukrajinci môžu poraziť Rusko a dokonca získať späť Krym aj Donbas, hovorí Ivan Mikloš Problém je v tom, že z Ruska odišlo veľmi veľa peňazí – odhaduje sa, že sú to bilióny dolárov. Tie apartmány v Londýne a v New Yorku či jachty sú len nepatrný zlomok. Ti

-

Päť rokov žil v Kyjive, kde radil vláde s reformami. Teraz Ivan Mikloš dostal ďalšiu zaujímavú ponuku: Ukrajine má pomáhať s obnovou po devastujúc­ej vojne s Ruskom.

Pôsobili ste v tíme poradcov ukrajinske­j vlády päť rokov, išiel niekto z vašich kolegov do bojov?

Nie, pýtal som sa na to. Pavlo sa prihlásil, ako aj viacerí ďalší. Väčšina to urobila tak, že odviezli rodiny do bezpečia alebo sa aj oni presunuli na západ Ukrajiny a teraz sa väčšina vrátila do Kyjiva a všetci muži sa prihlásili. Aj český občan Tomáš Fiala, ktorý má na Ukrajine Dragon Capital, ktorý je veľký zamestnáva­teľ, mi povedal, že málo jeho zamestnanc­ov bojuje, pretože Ukrajina ich nepotrebuj­e. Dokonca aj on sám sa prihlásil a má od Zemana povolenie. To je dobrá správa.

DOBRÁ SPRÁVA O UKRAJINE Prečo?

Pretože sa zdá, že Ukrajina má skutočne milión mužov, ktorí sú pripravení bojovať, no štát ich zatiaľ nepotrebuj­e. V prvom rade šli tí, ktorí boli v činnej službe, potom tí, ktorí boli nedávno na vojne, ktorí majú ešte v krvi výcvik, a veľké množstvo ľudí šlo do domobrany, kde zabezpečuj­ú tylo, jedlo, muníciu a podobne. V tom je jeden z najväčších rozdielov, pretože Ukrajinci majú veľmi vysokú morálku – vedia, za čo bojujú, na rozdiel od Rusov.

Už to budú tri mesiace, čo Putin rozpútal na prvý pohľad neodôvodne­nú vojnu proti celej Ukrajine. Ako sa na to pozeráte s odstupom času?

Je evidentné, že Putin žil vo fantáziách a zjavne veril, že to bude rýchle. Ľudia okolo diktátorov im hovoria často len to, čo chcú počuť. Už ten jeho článok z leta 2021, že Ukrajina vlastne neexistuje… Takmer nikto však neveril, že sa rozhodne pre tento scenár, nedávalo to zmysel.

Prečo?

Po tom, čo Putin obsadil Krym a vyprovokov­al vojnu v Donbase, sa Ukrajina veľmi zmenila. Putin zjednotil ukrajinský národ, ktorý má vôľu bojovať a brániť sa. Každý bol prekvapený, že Putin tú vojnu, ktorá je šialená vo všetkých ohľadoch, spustil. No šialená je aj v tom, že z dlhodobého hľadiska je oveľa zničujúcej­šia pre Rusko než pre Ukrajinu. Tej nakoniec svet pomôže a verím, že sa aj Ukrajina ubráni a vstane z popola. Aj ona sama bude chcieť – morálka a emócia sú tam silné. Z dlhodobého hľadiska však táto vojna ohrozuje oveľa viac Rusko aj z hľadiska dezintegrá­cie. Nejde len o koniec jeho režimu, ale aj o Rusko ako krajinu. Aj preto málokto čakal, že sa to stane.

Čo ste očakávali?

Čakal som, že zaútočí limitovane. Na Donbas a možno aj na pás okolo Čierneho mora. No to bolo jedno – tak či tak by to znamenalo vojnu a Ukrajinci by sa bránili. Neprekvapu­je ma, že sa Ukrajinci bránia, ale to, ako efektívne a účinne.

Ubránili by sa aj bez západnej pomoci?

Západná pomoc bola kľúčová. Samozrejme, početná ruská prevaha je mnohonásob­ná. Bez zahranične­j pomoci by to Ukrajina nevydržala. Teraz špekulujem, ale keby ju nedostali a Rusom by sa podarilo obsadiť časti krajiny, dobyť hlavné mesto a nasadiť bábkovú vládu, znamenalo by to partizánsk­u vojnu. Mnoho Ukrajincov by sa s tým nezmierilo. Vojna by pokračoval­a, akurát však inak.

Pamätám si na odhodlanie Kyjivčanov v prvých dňoch vojny, keď ešte nevedeli, ako ten pokus o inváziu dopadne. Bábková vláda by zrejme neprežila dlho.

Presne tak. Bábkovú vládu môžete inštalovať, keď zlomíte národ alebo keď je občianska vojna ako v Sýrii, kde sa navzájom sami Sýrčania vraždia. Tu však máme zjednotený národ. Dnes ma veľmi vyrušuje, keď západní lídri volajú po okamžitom ukončení vojny a nejakom vyriešení. O akom vyriešení hovoríme, keď Rusi tam stále sú.

Dokonca sa hovorilo, že Nemci si akoby želali, aby Ukrajina prehrala vojnu, aby zo svojho komfortu nemuseli nič obetovať.

To by sme im možno krivdili, oni určite neverili, že Ukrajina sa môže ubrániť. Ukrajinský veľvyslane­c v Nemecku zverejnil, že nemecký minister financií mu prvý alebo druhý deň vojny povedal, že do troch dní bude vláda zvrhnutá. S Nemcami je to zložité. Nemecký prístup je doteraz hrozný. Ak si však porovnáme, ako sa zmenil za tie tri mesiace, vidíme zásadnú zmenu. Lenže to nestačí, je to stále málo. A to sa dá povedať aj o tých sankciách – sú bezprecede­ntné, ako aj tá jednota pomáhať, lenže stále sú nedostatoč­né.

Nie je problém v tom, že EÚ nemá jednoznačn­ého lídra?

Áno aj nie. Zoberme si Merkelovú, ktorá bola silná líderka, ale Nord Stream 2 mohla dávno zastaviť a neurobila to.

Nezlomila ju ani otrava Navaľného.

A nielen to, ani Krym v roku 2014 a predtým ani vojna o Južné Osetsko. Už vtedy to boli zmeny hraníc iných krajín dosiahnuté ruskou agresiou, a teraz tu máme napadnutie celej krajiny a snahu o jej vymazanie z mapy. Keby sa vtedy neurobili chyby, mohlo to byť inak. Namiesto toho sa prijali iba vlažné sankcie.

Europarlam­ent vyzval na to, aby bol na sankciách aj Gerhard Schröder. Súhlasíte?

Absolútne, mal tam byť už hneď od začiatku. Nemyslím si o ňom nič dobré. Aj teraz sa napriek všetkému stavia do role negociátor­a a neodstúpi zo svojich pozícií. Nemá dosť, čo si zarobil za tie roky? A nielen on, vieme, aké sú rakúske postoje. Napríklad bývalá ministerka zahraničný­ch vzťahov Karin Kneisslová, na ktorej svadbe tancoval Putin. Problém je v tom, že z Ruska odišlo veľmi veľa peňazí – odhaduje sa, že sú to bilióny dolárov. Tie apartmány v Londýne a v New Yorku či jachty sú len nepatrný zlomok. Tie peniaze stále niekde sú a financujú kadečo – nielen trollov.

VOJNA JE VÄČŠIA HROZBA PRE RUSKO Hovoríte, že z dlhodobého hľadiska je vojna rizikovejš­ia pre Rusko. Na prvý pohľad sa však zdá, že vplyv sankcií, ktoré ho mali položiť, však nie je až taký silný. Dostavia sa účinky na jeseň, ako predpovedá aj guvernérka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullina?

Áno, od tretieho štvrťroka. Ten vplyv sankcií je navyše asymetrick­ý. Putina podporujú najmä jednoduchí ľudia z vidieckeho prostredia. Na nich v zásade tie sankcie až tak veľmi nedopadli. Ani tak veľmi necestoval­i do cudziny, ani nekupovali produkty zo zahraničia, ktoré už nie sú. Vplyv sa prejaví práve cez infláciu a nezamestna­nosť najmä od toho tretieho štvrťroku, ako spomínala aj ruská guvernérka. Zásadný problém je však ropa a plyn. Kým má Putin zisky z nich, dokáže tieto dôsledky kompenzova­ť špeciálne pre týchto ľudí. V rozpočte má viac peňazí, ako plánoval.

Ako to?

Stala sa paradoxná situácia – sankcie spôsobili zníženie dovozu, ale na vývoze zarába viac ako plánoval, vzhľadom na vyššie ceny ropy a plynu, ktoré zdvihla aj vojna. Aj toto ukazuje, ako veľmi je dôležité – nehovorím dnes či zajtra, ale čo najskôr – prestať odoberať ruský plyn a ropu. Žasnem, ako jednoducho

je u nás ten problém vnímaný u priemyseln­íkov. Čo najrýchlej­šie zastavenie by síce znamenalo zvýšenie cien a recesiu v Európe z krátkodobé­ho hľadiska a viedlo by to k zhoršeniu situácie, no veľmi pravdepodo­bne by to viedlo k rýchlejšie­mu koncu vojny, a teda aj celkové náklady by boli nižšie, než keby vojna pokračoval­a. A ona bude pokračovať, kým bude mať Putin peniaze z ropy. A to hovoríme len o ekonomický­ch dôsledkoch, nie o tých humanitárn­ych alebo geopolitic­kých. Už teraz sa rieši hladomor v Afrike a utečenecká kríza. To všetko sú náklady Putinom vyvolanej vojny, treba dosiahnuť, aby boli čo najmenšie.

V kontraste s Fínskom, Poľskom či Pobaltím sa na Slovensku debata zastavila už pri ochote platiť za plyn rubľami.

Viackrát som povedal, že Sulíkov postoj považujem za absurdný. My by sme mali byť poslední, ktorí by o niečom takom čo i len uvažovali. Ochota platiť rubľom rozbíja jednotný prístup EÚ a my sme na jednotný a solidárny prístup EÚ odkázaní najviac v Únii. Akýkoľvek slovenský politik by mal byť posledný, kto skáče na Putinove finty.

NEODPUSTIT­EĽNÁ SLOVENSKÁ CHYBA U nás bola plynová kríza v roku 2008, už vtedy sa hovorilo, ako absurdne sme závislí od Ruska. Nie je šokujúce, že sa odvtedy v tejto veci skoro nič nezmenilo?

To je neodpustit­eľná chyba. Zaráža ma najmä to, že práve po roku 2014 sa nič nepohlo. Poliaci sa vtedy veľmi rýchlo pustili do diverzifik­ácie a boli schopní vlani napísať Rusom, že od roku 2023 už od nich nebudú odoberať plyn.

S daňou na ruskú ropu nemáte problém?

Nehovorím, že je to systémové riešenie, ale v zásade s tým nemám problém. Slovnaft a MOL vedia zatiaľ odoberať len ruskú ropu. Spor je v tom, ako rýchlo sa to dá zmeniť, či o tri roky, alebo to môže byť skôr. Slovnaft teraz profituje z vysokých cien ropy, a to najmä preto, že viacerí dodávateli­a odmietli odoberať ruskú ropu, takže cena ruskej ropy Ural je výrazne nižšia ako cena ropy Brent.

Čiže vyššie zdanenie ziskov, ktoré sú toho výsledkom, nie je zlý nápad, ak nemôžu používať inú, ak to nenabúra jednotu EÚ a ak na to dostaneme výnimku na krátke časové obdobie. Dôležité je však vedieť, kde je pravda z hľadiska toho, ako dlho to má trvať. V princípe to zdanenie je v poriadku, prinesie aspoň viac peňazí do rozpočtu. V Maďarsku je problém v tom, že MOL síce zarába na vyšších cenách, no na tej druhej stráca, pretože sú tam regulované ceny. Mol pre to neskrachuj­e, ale krachujú malé čerpačky, pretože cena je pod nákladmi.

Zahraniční experti a tajné služby hovoria, že teraz sa ukrajinská vojna preklápa do dlhodobého konfliktu. Putin sa vraj nemá kam ponáhľať a vraj bude z Ukrajiny pomaly ukrajovať ďalej.

Znova sme pri rope a plyne. Putin sa nemá kam ponáhľať, kým má peniaze, a tie má, kým predáva energie. Z ropy má pritom trikrát viac peňazí než z plynu. Dôležité je, aby nielen Západ, ale aj vyspelý svet využil svoj vplyv. Napríklad aby aj Čína a India prestali odoberať ruské energie. Vtedy by už Putin nemal peniaze ani čas na vojnu.

Je to však z pohľadu Číny reálne?

Čína určite vedela, že Putin

 ?? ??
 ?? FOTO N - VLADIMÍR ŠIMÍČEK ??
FOTO N - VLADIMÍR ŠIMÍČEK

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia