Žbirkove Posledné veci vystihujú, prečo bude chýbať
Retro aj súčasné trendy, rádiový hit aj melancholické balady, autorské texty aj zhudobnených básnikov. To všetko nájdete na albume, ktorý po smrti otca dokončil David Žbirka s britskými muzikantmi
Mohol ísť na istotu. Urobiť viac takých rádiových piesní ako singel Nejsi sám, ktorý sa stal v apríli najhranejšou skladbou v Českej republike. A nahrať ďalší, už tretí album v londýnskych štúdiách Abbey Road s britským producentom Robom Cassom. Mohol, lenže to by nebol on. Nudil by sa.
„Mňa baví stále sa pozerať dopredu a robiť nové veci,“hovorí Meky Žbirka v úvode albumu Posledné veci. Je to záznam jeho hlasu, ktorý už nikdy naživo počuť nebudeme, ale môžeme počúvať jeho nové pesničky. A je čo počúvať.
Album Posledné veci tvorí tucet skladieb, ktoré stihol naspievať, keď sa nechal vlani na jeseň prepustiť z nemocnice na svoje narodeniny. Ešte predtým sa rozhodol, komu zverí nové demonahrávky, a vedel, čo sa s nimi stane.
RÁD SA UČÍM OD DETÍ
Poznáte pesničku Free As A Bird? Tú, samozrejme, nezložil Meky, ale John Lennon, ešte v roku 1977. Keď sa k nej po takmer dvoch dekádach dostali ostatní beatlesáci, k jeho spevu a gitare pridali ďalšie nástroje. Výsledok, ktorý je ukážkou možností modernej štúdiovej techniky, otvára prvú zo série nahrávok The Beatles Anthology.
Toto je niečo podobné, ale s celým albumom. O tom, ako znel materiál, ktorý stihol pripraviť Meky, a čo s ním vlastne David Žbirka urobil, si môžete urobiť najlepšiu predstavu v pesničke Best Man In Town. Otvára ju záznam domáceho vybrnkávania na akustickej gitare, jasný návrat k ére Sixties, ktorý po pár sekundách prejde do masívneho zvukového tlaku s citáciou energického hitu My Sharona od skupiny The Knack z roku 1979.
David, ktorý vyštudoval v Londýne filmársku školu, je muzikant-samouk, hrá na bicích a na gitare. V Londýne dnes aj žije, má tam vlastnú zaujímavú kapelu Sunbrella a hráva v niekoľkých projektoch. Práve britských muzikantov-rovesníkov oslovil, aby mu pomohli dokončiť nahrávky jeho otca. Nie sú to žiadne známe mená a hrajú iba v niekoľkých skladbách, ale veľmi fajnovo a vkusne.
Väčšinu podkladov na album nahral David s jedným z nich – s multiinštrumentalistom Jamesom Patrickom Fitzroyom. Bicie sú často elektronické ako pulzujúce beaty alebo chýbajú úplne, nástroje sú niekedy prehnané cez efekty, veľa sa pracuje s atmosférami a priestorovým zvukom. V londýnskom štúdiu Konk využili aj pôvodnú Mekyho gitaru, Telecaster z roku 1974.
Fitzroy sa zároveň vďaka štúdiovým skúsenostiam a s prirodzeným odstupom k celému materiálu stal oficiálnym spoluproducentom. A bolo to správne rozhodnutie. Pretože absolvovať sólový producentský debut na posmrtnom albume otca, ktorý patril medzi najpopulárnejších hudobníkov v Československu, je trochu iná liga.
Meky najskôr otestoval synove schopnosti v jednej z nových skladieb ešte koncom roka 2020. Posunul mu ju s tým, či si nechce vyskúšať, čo by s ňou dokázal urobiť, kam by ju dokázal posunúť. Jeho aranžérske nápady sa mu páčili, zveril mu ďalšie tri veci a potom sa rozhodol, že z neho spraví svojho nového spolupracovníka. Ešte pred smrťou počul takmer všetky aranžmány a vedel, ktorým smerom sa bude album uberať. Odsúhlasil to.
To bol celý on. Veľký hudobný fanúšik a znalec histórie, ale zároveň stále zvedavý autor obzerajúci sa okolo seba. „Zrazu stojím, kde som nebol / rád sa učím od detí“spieva v pesničke Ríša snov. Tu sa ukazuje ako pesničkár, ktorý otvorene tematizuje aj svoje neistoty a ponurejšie nálady. Hudba melancholickou atmosférou a chladnými elektronickými beatmi ilustruje jeho najvážnejšiu polohu na celom albume: „Hľadám slová a k nim tóny / je to vlastne taký šach / možností sú milióny / nenachádzam správny ťah“.
Posledné veci celkovým prístupom a zvukom nadväzujú najmä na jeho sólové albumy z polovice 80. rokov. Špeciálne elektropopový song Len sa neuraz, s jasným rukopisom Petra Marka z českej skupiny Midi Lidi, ktorý jasne naznačuje, ako asi bude znieť ich pocta Žbirkovi na tohtoročnej Pohode s Lacom Lučeničom.
Je tu aj ďalší typický prvok Mekyho autorského rukopisu – aj na svoje najalternatívnejšie albumy vždy dal aspoň jeden hit. Nemoderný chalan otvoril skladbou 22 dní, Chlapec z ulice obsahuje Katku a na Posledných veciach dokonale splnil túto úlohu prvý singel, duet s Davidom.
Na novinke nájdete aj neoficiálnu, alternatívne ladenú bondovskú tému (Kým skončím púť) a precítené balady. V nich spevák bilancuje a hovorí o tom, že „za úsmev všeličo sa dá skryť“alebo že „nie je med zostarnúť“.
V akej dobe nový album vznikal, jasne prezrádza príjemné retro Mne vadí. Viac než depresívne zápisky z koronadenníka je to skôr pesnička o nádeji v lepšiu budúcnosť – „Ja viem, že príde zas, zopár pekných chvíľ, chmúry spadnú z nás / Ja viem, že zmizne mrak, čo nám berie štýl, čo nám kalí zrak“.
Žbirka počas pandémie neprokrastinoval, naopak, hýril aktivitou. Ako jeden z prvých muzikantov počas lockdownu odohral online koncert, poskytol archívy a rozhovory do dokumentárneho filmu Meky, ku ktorému pripravil akustické koncerty v kinách, skomponoval pesničku do filmu Juraja Jakubiska, vyšiel mu spevník aj výberový trojalbum a dve DVD. A veľa času strávil ešte s jednou nečakanou aktivitou – čítaním kníh.
TERAZ TO ZNOVU ZATLAČ A...
Najneskôr pri tretej skladbe si uvedomíte, že počúvate aj zhudobnenú poéziu. „Máš len bielizeň z náušníc / pohľad blúdi a nevie kam / máš len vôňu a viac už nič / a z tej vône ťa vyzliekam,“spieva sa v refréne s pekne klenutou melódiou.
Presne tretinu albumu tvoria texty troch básnikov – Jozefa Urbana, Daniela Heviera aj českého beatnika Václava Hraběho. To je tá čeština v piesni Madrigal, ktorá spolu s angličtinou v Best Man In Town pripomína, že ide o dielo hudobníka, ktorý sa pravidelne pohyboval medzi bytmi v Prahe a Londýne aj Bratislavou.
Ale naspäť k tej poézii. Hovorí o láske na rôzne spôsoby – v erotických obrazoch aj formou melancholického príbehu, ale nie náhodou dala názov celej nahrávke báseň Posledné veci. Keď v nej Meky spieva „Odkladáš svoje posledné / zložité veci pred spaním (...) dlaň, srdce, prsteň – a mňa s ním,“citlivejší poslucháči sa zrejme dojatiu neubránia. Vzhľadom na jeho predčasné úmrtie to vyznieva ako metafora odchádzania, no je to ukážka toho, čo dokáže dobrý skladateľ urobiť so slovami, ktoré napísal 21-ročný začínajúci básnik Daniel Hevier. Ako im dokáže dať pomocou hudby nový význam.
Pesničkou Posledné veci sa však album Posledné veci nekončí. David Žbirka dotiahol poctu otcovi aj v tom, že na úplný záver zaradil ešte jeden autentický záznam jeho rozprávania. Najskôr zaznie krátka koláž rôznych zvukov akoby nahratých z televízora alebo rádia a pretáčaná na kazetovom magnetofóne. Potom zrazu Meky povie: „Dobre. A teraz to znovu zatlač a to sa zastaví“, ozve sa cvak a až vtedy je úplný koniec. Tento fór by ako veľký milovník suchého britského humoru docenil tiež.
Som veľmi zvedavý, ktoré z nových piesní zaznejú na pripravovaných veľkých jesenných koncertoch k nedožitej sedemdesiatke Mekyho. A v akej podobe v porovnaní s týmto albumom.
Mňa baví stále sa pozerať dopredu a robiť nové veci. Meky Žbirka