Hitler im zobral detstvo, Putin zničil starobu
Len na seba a sporadickú pomoc charity môžu byť podľa odhadov na Ukrajine odkázané dva milióny starších osamelých žien
Staroba na Ukrajine je doslova ženského rodu. Dve tretiny ľudí nad 65 rokov žijúcich na Ukrajine sú ženy a až 71 percent z tých, čo sa dožili viac ako 75 rokov, tiež. V zásade už dlhé desaťročia platí, že podobne ako vo viacerých ďalších postsovietskych štátoch, aj na Ukrajine ženy žijú v priemere o desať rokov dlhšie ako muži.
Hypotéz, prečo to tak je, existuje niekoľko: okrem toho, že ženy sa všeobecne dožívajú dlhšieho veku ako muži, sa v tomto konkrétnom regióne spomína vysoká konzumácia alkoholu a s tým súvisiace väčšie riziko civilizačných ochorení už aj v mladšom veku, ale aj úrazov, nehôd, samovrážd.
Byť staršou osamelou ženou na Ukrajine bolo vždy ťažké, no odkedy tam vtrhli Rusi, je to ešte ťažšie až fatálne.
Ukazuje to aj prieskum, ktorý v prvých týždňoch konfliktu robili pomáhajúce organizácie hlavne na východe krajiny medzi staršími ľuďmi, prevažne ženami. 96 percent z nich potrebovalo pomoc s jedlom, 91 percent z nich trápili výpadky elektriny a kúrenia, 75 percent nich nemalo základné hygienické potreby a 34 percentám dochádzali lieky na chronické choroby.
99 percent účastníčok a účastníkov prieskumu vyhlásilo, že nehodlajú opustiť svoje domovy. Dôvod? Kam by išli, ako by zvládli cestu a kto by sa o nich postaral? Trápila ich imobilita, nemali silu ani prostriedky na útek, nechceli opustiť obydlia, kde často prežili celý život.
Odvtedy sa situácia ešte zhoršila – vojna sa rozšírila a s ňou jej brutalita aj v podobe znásilnení a vrážd starších žien v opustených domoch. „Máme správy o hromadnom znásilňovaní žien, ktoré neboli schopné utiecť. Hovoríme tu o seniorkách. Väčšinu žien po znásilnení ešte aj popravili, boli aj také, čo sa samy rozhodli ukončiť svoj život,“povedala ukrajinská poslankyňa Lesia Vasylenková.
Aj bez týchto otrasných incidentov je situácia náročná. Skomplikovalo sa zásobovanie základnými vecami aj liekmi, Rusi zbombardovali veľa zdravotníckych zariadení. Meškajú dôchodky, ktoré sú pre viac ako 90 percent oslovených v prieskume jediným príjmom, vytratili sa sociálne pracovníčky či opatrovateľky. Tie aspoň párkrát do týždňa prišli pomôcť v domácnosti alebo sa len tak porozprávať či skontrolovať, či je všetko v poriadku.
V niektorých regiónoch zostala len štvrtina opatrovateliek. Mladšie sa buď presunuli v rámci Ukrajiny na bezpečnejšie miesta, ďalšie odišli do zahraničia.
Mnohé zo žien v ukrajinských sociálnych službách sú však už samy vo vyššom veku, privyrábajú si k malým dôchodkom a nezvládajú už nápor ani to, že ich práca ich vlastne ohrozuje na živote. Veď už len cesta za klientkami predstavuje nebezpečenstvo. Nehovoriac o tom, že im chýbajú finančné aj materiálne zdroje. Pravdou je aj to, že už pred vojnou nebol ukrajinský zdravotný a sociálny systém ani zďaleka v ukážkovej kondícii.
Aj preto je situácia taká, že len na seba a sporadickú pomoc charity môžu byť podľa odhadov na Ukrajine odkázané dva milióny starších osamelých žien.
NARODILA SOM SA DO VOJNY, VO VOJNE AJ ZOMRIEM
Sú medzi nimi aj také, čo sa narodili počas druhej svetovej vojny, či ešte staršie, čo si už vojnu pamätajú z dievčenských čias. Hovoria, že Hitler im zobral detstvo a Putin im zničil starobu. A ani medzi tým nemali vždy pekný ani ľahký život. Už pred vojnou sa predierali životom so slabučkými penziami, hlavne na vidieku často aj celkom samy, lebo skoro ovdoveli a deti a vnuci odišli za lepším životom.
Tak ako každá vojna či prírodná katastrofa, aj súčasná situácia na Ukrajine zasahuje niektoré skupiny výraznejšie ako iné. Staršie ženy sú vždy tie, čo na to doplácajú. „Toto je systematický ageizmus a príklad toho, ako globálny systém zle reaguje na potreby starších ľudí,“hovorí Justin Derbyshire z charitatívnej organizácie HelpAge International.
Podľa neho to nesúvisí len s tým, že Ukrajina už ani predtým nemala fungujúci sociálny systém. Alebo, že staršie ženy sú všeobecne prehliadanou skupinou a automaticky sa od nich očakáva, že sa ešte viac uskromnia, nechajú priestor mladším, obetujú sa pre svoje deti alebo vnukov a ony tiež nie sú pripravené formulovať svoje výhrady alebo sťažnosti.
V tomto smere totiž zlyhávajú aj ekonomicky vyspelejšie a rodovo viac uvedomelé štáty.
Povedomie o situácii starších žien na Ukrajine je slabé aj preto, ako sa o nich píše v médiách. Denník Guardian uvádza, že analýza vyhľadávania kľúčových slov na Googli medzi 24. februárom a 22. aprílom ukázala, že 97 percent článkov, v ktorých titulku sa nachádzalo slovo deti alebo starší ľudia, sa sústredilo výhradne na deti. Z troch percent článkov, kde sa hlbšie spomínali starší ľudia, boli len tri, kde sa spomenula špecifická situácia starších žien.
Iste, emocionálny apel, ktorý je tiež jeden z atribútov žurnalistiky v dramatických časoch, sa ľahšie dosahuje cez príbehy detí, lebo sú zraniteľné a bezmocné. To však platí aj pre staršie ženy zanechané, hoci aj z vlastného rozhodnutia, prakticky uprostred bojiska.
Toto má, samozrejme, aj praktický vplyv. Darcovské organizácie po celej Európe zaznamenali dvakrát väčšiu ochotu verejnosti prispievať na pomoc ukrajinským deťom ako starším ľuďom.
Skúsenosti z obnovy krajín či regiónov zničených vojnou či prírodnými katastrofami tiež ukazujú, že potreby najstarších nepatria medzi priority. Súvisí to s ageizmom, tým, že starší ľudia, osobitne staršie ženy nemajú žiadnu loby, a smutnou pravdou je, že už ani nezaujímajú politikov pre ich obmedzený voličský potenciál.
Byť staršou osamelou ženou na Ukrajine bolo vždy ťažké, no odkedy tam vtrhli Rusi, je to ešte ťažšie až fatálne.