Bolestný minulý čas

Vo veku nedožitých 74 rokov zomrel významný slovenský archeológ profesor Eduard Krekovič

Keď vlani tragicky zahynul náš redakčný kolega Miloš Krekovič, oslovil ma jeho otec, známy archeológ a môj dobrý priateľ Eduard s prosbou, či by som nenapísal pár slov na rozlúčku s jeho synom. Nemusel ma prosiť, bola to pre mňa (ako aj pre viacerých kolegov z redakcie) smutná samozrejmosť.

Už vtedy bol profesor Eduard Krekovič, ktorý zomrel vo veku nedožitých 74 rokov, vážne chorý, ale statočne bojoval o svoje zdravie (že o život, to sme si nechceli ani na okamih pripustiť). Hoci už nemohol pre chorobu pôsobiť ako pedagóg na Katedre archeológie Filozofickej fakulty UK, kam nastúpil po ukončení štúdia v roku 1971 a kde odvtedy vychoval niekoľko generácií archeológov, neprestal sa zaujímať o vážne spoločenské témy a svoje texty publikoval v našom denníku.

Jeden z posledných venoval Martine Kušnírovej. „Úlohou nás archeológov je (okrem iného) pokúsiť sa oživiť všetky tie spomínané veci bez mena, skúsiť pochopiť ich funkciu a užitočnosť v minulosti a začleniť ich (aspoň niektoré) do našej kultúry. Tento ušľachtilý cieľ však Martinke navždy znemožnili suroví vrahovia. Naše malé archeologické spoločenstvo by na to nemalo nikdy zabudnúť.“

Vo svojej profesii sa rýchlo etabloval ako odborník na rímsko-provinciálnu archeológiu a dlhé desaťročia sa fakticky ako jediný slovenský archeológ systémovo venoval teórii a metodológii archeológie. Organizoval konferencie, písal knihy, zostavoval zborníky a edične spolu s manželkou Evou a Elenou Mannovou pripravili veľmi úspešnú publikáciu Mýty naše slovenské. Ako správny archeológ sa nezaprel ani počas dlhotrvajúceho ochorenia, no tentoraz objavoval unikátne hudobné „vykopávky“z raných čias rocku, džezu a folku a rozposielal ich širokému okruhu priateľov. Základy toho početného spoločenstva sa formovali v polovici 70. rokov v jednom bratislavskom dome na Gorazdovej ulici, kde sa na priváte zišla pozoruhodná skupina študentov rôznych škôl.

„Pre istú časť bratislavskej umelecko-intelektuálnej komunity sme asi predstavovali nejaké zvláštne zoskupenie, hoci my sme si nepripadali nijako výnimoční. Neboli sme ani disidentmi v pravom slova zmysle, hoci na režim sme mali rovnaký názor,“vyjadril sa „Edke“, ktorý bol svojou prirodzenou autoritou guru tamojšej zostavy podnájomníkov i neskôr širokého spriazneného spoločenstva.

O hudbe už bola reč, treba dodať, že bol nielen znalcom jej histórie a kľúčovou postavou svojráznej formácie Naivný džez, ale aj nepostrádateľným gitaristom na všetkých spoločných zimných či letných dovolenkách. Niežeby v tej partii neboli aj ďalší muzikanti, ale on bol so svojím nevyčerpateľným repertoárom vždy ochotný sprevádzať neunaviteľné spevuchtivé dámy.

Hola! Týmto zvláštnym slovkom a osobitou intonáciou oznamoval svoj príchod či začínal každý telefonický rozhovor. Bol to pozdrav, avizujúci prísun fundovaných informácií, suchého humoru, presvedčivých argumentov a pokojnej korektnej diskusie. Nepamätám sa, žeby niekedy stratil nervy.

Ľahko sa píše o vzácnom človeku, ale všetko kazí ten bolestný minulý čas.