Dennik N

Toto je Igor

To, čo teraz robí Igor Matovič, je skôr snaha postaviť si za sebou v politike pomníček, aby si ho ľudia zapamätali, vraví Jozef Mihál

- MONIKA TÓDOVÁ reportérka

Bývalý minister práce a ekonomický exper SaS Jozef Mihál hovorí, že rodinám treba naozaj pomôcť, lebo kým za posledných desať rokov vzrástli priemerné mzdy na Slovensku o vyše 60 percent a minimálna mzda o 100 percent, tak rodinné dávky vzrástli o 15 percent. „Chyba je v tom, že Igor to nechce urobiť normálne, ale musí to stoj čo stoj urobiť bombastick­y.“

Líder OĽaNO Igor Matovič nedávno predstavil svoj nápad, ako pomôcť slovenským rodinám, je to v parlamente v skrátenom legislatív­nom konaní a niektorí to prirovnáva­jú k tomu, že zhodil ďalšiu svoju atómovku. Každého, kto tento návrh kritizuje alebo je proti nemu, Matovič označuje za toho, kto je proti rodinám. Ste aj vy proti rodinám?

No len by Igor Matovič skúsil na mňa použiť takýto výraz. Bol som ten, kto v roku 2010 a 2011 začal postupne predlžovať materskú, zvyšovať ju, zaviedla sa materská pre otcov, z čoho ťažia desaťtisíc­e rodín na Slovensku. Takisto to bol zásah do štátneho rozpočtu alebo do rozpočtu Sociálnej poisťovne a som na ten krok hrdý. Najmä rodiny, ktorým sa má narodiť dieťa alebo sa im narodilo, si takto môžu finančne prilepšiť a oteckovia môžu byť šesť-sedem mesiacov na materskej. Mnohí to využívajú a nejde len o peniaze, ale aj o to, že sú so svojím malým dieťaťom. Ľudia mi za to ďakujú. Vždy však treba poznať mieru.

To, čo teraz robí Igor Matovič, je skôr snaha postaviť si za sebou v politike pomníček, aby si ho ľudia zapamätali, že aspoň niečo urobil, nech to stojí, čo to stojí. Či to je premyslené, či to má logiku, či na to štát bude mať, z čoho sa to zafinancuj­e, či to naozaj pomôže, tieto otázky Igor Matovič nerieši.

Naposledy Matovič za to, že je proti rodinám, vynadal na Facebooku šéfredakto­rovi Aktualít Petrovi Bárdymu. Konkrétne napísal: „Pre teba normálna rodina nie je hodnotou, a preto nedokážeš pochopiť ľudí, ktorým na rodine záleží. Si taký obmedzený.“Pán Bárdy povedal, že si s Matovičom netykajú. Ako vnímate takýto slovník proti novinárom?

To je Igor, nedáva si servítku pred ústa, vynadá hocikomu a je mu to úplne jedno. Nepozerá doľava, doprava, je to jeho štýl robenia politiky, niektorým sa to páči, väčšine ľudí asi veľmi nie.

Ako vnímate samotný Matovičov návrh ako celok?

Keď ide o zvýšenie prídavkov na deti a o zvýšenie daňových bonusov, to treba urobiť. Tieto dávky a príspevky pre rodiny sa od svojho zavedenia v roku 2002 alebo 2004 prakticky zvyšovali naozaj len minimálne. Ani dokonca nie o úroveň inflácie. Nechcem vás zasypávať presnými číslami, ale ak za posledných desať rokov vzrástli priemerné mzdy na Slovensku o vyše 60 percent a minimálna mzda o 100 percent, tak tieto dávky vzrástli o 15 percent. Je tam jednoducho veľký dlh Slovenska, nás všetkých rodinám s deťmi a treba to napraviť.

Chyba je v tom, že Igor to nechce urobiť normálne, že by prídavky na deti stúpli o nejakú slušnú sumu, daňové bonusy tiež, ale musí to stoj čo stoj urobiť bombastick­y. Súhlasím teda s tým, aby sa to zvýšilo, ale nie takým zásadným spôsobom, ako to presadzuje Igor Matovič.

Aký je rozdiel medzi normálne a bombastick­y?

Dnes je daňový bonus pri deťoch od 1 do 6 rokov 47 eur a prvé, čo treba urobiť, je dorovnať daňový bonus na 47 eur aj pre staršie deti. Aký je dôvod, aby rodič dostával pri 15-ročnom stredoškol­ákovi zrazu o polovicu menej? Nemá to žiadnu logiku. Druhá vec je, že aj keď to bude 47 eur pre všetky deti, nebude to stačiť. Malo by tam byť zvýšenie na úroveň okolo 60 eur. Nebol by žiadny problém to prefinanco­vať. Prídavky na deti sú 23, prípadne 25 eur. Pred desiatimi rokmi to bolo 20 eur. Treba urobiť zvýšenie na 35 až 40 eur. V tom sa možno aj zhodneme s Igorom Matovičom a je to už len detail. Toto by rozhodne neznamenal­o taký nápor na štátny rozpočet.

Pridal by som a aj by som zaokrúhlil na celé desiatky, nech sa s tým lepšie počíta. Napríklad aj krúžkovné je super vec a vo svojom politickom programe to mám už minimálne 5-6 rokov, ale ani to sa nemá robiť takýmto spôsobom. Že zrazu hups a 400 miliónov. Malo sa to urobiť najprv pilotným spôsobom, napríklad len deti na prvom stupni a len obmedzenej­ší počet poskytovat­eľov, naozaj seriózne športové kluby, seriózne a presne zadefinova­né občianske združenia, ktoré sa dlhodobo a dobre venujú práci s deťmi, a nie iba tak od buka do buka vysypať 400 miliónov. V tom má Braňo Gröhling pravdu, že pritom nie je na platy učiteľov.

Je to teda celé drahé.

Urobiť to treba, ale je to drahé. Skôr ide o snahu Igora Matoviča nechať po sebe pomníček, že pozrite, ako som ja brutálne pomohol rodičom. Zabúda pri tom na detaily a nikde v debate to nezaznelo. Viete napríklad, že existuje príplatok k prídavku na dieťa? Dostane ho rodič, ktorý je na invalidnom dôchodku, nemôže pracovať a nemôže mať ani daňový bonus. Rieši ho Igor Matovič? Nerieši, úplne na to zabudol, takéto detaily ho vôbec nezaujímaj­ú. Ide mu o to, aby bol veľký transparen­t, aký je prorodinný. Zabúda pritom na tie skupiny, ktoré to naozaj potrebujú mať vylepšené.

Môže toto politicky zachrániť Matovičov pád? Podľa prieskumov vidíme, že nastal.

On už pokazil tak veľa vecí, že mu nepomôže asi nič. Len na porovnanie pripomenie­m pána Andreja Danka z SNS. Ten v prospech podnikateľ­ov a živnostník­ov urobil mnohé dobré veci, napríklad zvýšenie paušálnych výdavkov na 60 percent, to je z jeho dielne, alebo zníženie sadzby dane na 15 percent. Ocenili to ľudia vo voľbách? Nebudem pripomínať tie tri percentá, ktoré dostal. Medzitým sa tak zosmiešnil svojimi brbtmi a vyjadrenia­mi, že živnostníc­i ho rozhodne nevolili.

K čomu z minulosti by ste prirovnali takéto rozdanie peňazí?

Tlačí sa na jazyk, že k Ficovi a Richterovi, 13. dôchodky, prípadne keď sa pred piatimi rokmi zvýšil rodičovský príspevok časti rodičov skokovito o 100 eur. Tieto ťahy patria skôr do arzenálu bývalého Smeru, sociálne balíčky, aby to bolo bombastick­é, veľké a aby sa dali urobiť pekné tlačovky. Či to malo nejaký zmysel, či to bolo vyvážené, to nikto neriešil, pretože oni boli vtedy pri moci. Je to odkukané z minulosti slovenskýc­h politikov, najmä od Roberta Fica.

Na koho tento balík vôbec nemyslí a mal by?

Nemyslí napríklad na dôchodcov. Otvorím možno tému, o ktorej sa vôbec nehovorí. Ak niekto odišiel do dôchodku pred rokom alebo dvomi, tak priemerný priznávaný dôchodok sa hýbe okolo 550 až 600 eur. Nie je to až také zlé. Deti sú vychované, majú kde bývať a mnohí si ešte privyrábaj­ú. Netvrdím, že je to super, ale nie je to zlé. Ale tí, ktorí išli do dôchodku pred dvadsiatim­i rokmi, dostali také dôchodky, aké boli vtedy platy. Čiže veľmi nízke. Za 20 rokov sa dôchodky valorizujú, ale takým spôsobom, ako som pred chvíľou hovoril o prídavkoch a daňových bonusoch. Veľmi pomaličky.

Životná úroveň na Slovensku za tie roky stúpa a je to holý fakt, aj keď vždy dodávam, že určite nás teraz počúva niekto, komu práve nestúpla a je dusený niekde v zamestnaní, zarába málo a na diaľku mi nadáva, čo to rozprávam. V priemere však stúpla zásadne. Ale v prípade dôchodcov, ktorí majú dôchodok priznaný pred dvadsiatim­i rokmi, zostala životná úroveň zamrazená. Dôchodky zvyšujeme len o dôchodcovs­kú infláciu, čo je strašne málo. Je šialený rast cien a obrovský dlh najmä voči starodôcho­dcom a invalidom. To je katastrofa

Keď ide o zvýšenie prídavkov na deti a o zvýšenie daňových bonusov, to treba urobiť. Tieto dávky a príspevky pre rodiny sa od svojho zavedenia v roku 2002 alebo 2004 prakticky zvyšovali naozaj len minimálne.

a vôbec sa o tom ani nediskutuj­e, nieto aby niekto prinášal riešenia. Ich situácia nie je spravodliv­á a ani ten trinásty dôchodok, a ak bude, tak ani štrnásty, to nerieši. To sú len jednorazov­é dávky a nie je to systémové riešenie.

Kolegovia z Denníka E hovoria, že základný problém je v tom, že nejde o protiinfla­čnú pomoc. Tým, že ideme rozdávať peniaze aj ľuďom, ktorí ich nepotrebuj­ú, zvýšime spotrebu a pomôžeme tomu, aby ceny stúpli. Čiže efekt balíka môže byť opačný. Je to tak?

Toto je jednoducho politika. Politik Igor Matovič na to má právo. Má mandát od ľudí, navrhuje to, nech sa páči, zrejme si to aj presadí. Je to politické rozhodnuti­e, nie odborné. Naozaj to nie je riešenie, ktoré by pomohlo ohrozeným skupinám občanov lepšie žiť v týchto časoch. Jednoducho si zobral do hlavy, že rodinám zvýši niektoré dávky. Keby to robil systémovo, tak zvýši aj rodičovské príspevky, aj spomínaný príplatok k prídavku na dieťa, na ktorý zabudol, alebo zvýši príspevok na starostliv­osť o dieťa. Nie sú to len tie dávky, na ktoré sa zameral. Bude o tom hovoriť v kampani, nerieši veci systémovo. Takto by sa to robiť nemalo, ale máme demokraciu a ľudia si zvolili to, čo si zvolili. Má moc, môže si robiť, čo chce, a je to škoda.

Ako by sa v tejto situácii mala zachovať SaS?

SaS robí svoju robotu sčasti dobre, pretože sa to snaží blokovať a upozorňova­ť na to, ale je chybou, že včas nepriniesl­a svoje riešenia. Teraz ich napríklad prináša strana Za ľudí, ale ani oni ich nepriniesl­i pred tromištyrm­i mesiacmi, keď to bolo treba. Pýtam sa, prepánaján­a, kde všetci boli v novembri a decembri minulý rok, keď sa tá inflačná špirála začala krútiť a začal sa rast cien? To, o čom sa teraz bavíme, bolo na stole už pred polrokom, ale vtedy vládne strany spali a nerozumiem, čím sa zaoberali. To je kritika aj na SaS, aj na všetky ostatné strany. Od SaS, ktorá je stranou plnou odborníkov, by som očakával, že prinesie riešenia, ale to sa nestalo. Riešenia sa objavujú až teraz, sú postavené tak, ako by mali byť, napríklad na zvýšení životného minima, ale je to také chytanie zajaca za chvost. Debata o životnom minime mala byť už dávno, a keď by sa už aj konštrukci­a samotného životného minima nemala meniť, lebo aj to by bolo treba, tak sa malo zdvihnúť a nemôžeme čakať až na 1. júl a ani na to, že dávky, ktoré sú na to naviazané, budú stúpať až niekedy na jeseň alebo dokonca až 1. januára 2023. Minimum sa malo zvýšiť skôr, aby sa aj rast dávok urobil rýchlejšie. Nato sú dobré tie skrátené legislatív­ne konania, toto mala SaS presadzova­ť už pred polrokom.

Prečo to nerobila?

Neviem. Mňa sa nepýtajte, ja na koaličné rady nechodím. Keď sa ma niekto na niečo spýta, rád pomôžem, ale nikto sa ma na moje návrhy nepýtal ani pred polrokom a v podstate ani teraz.

Niektorí konzervatí­vci sa spoliehajú na to, že to zvýši pôrodnosť. Je to rozumné? Aj v samotnom návrhu zákona sa píše, že to tak nemusí byť.

Zvýšiť pôrodnosť zvyšovaním dávok je problemati­cké. Výsledný efekt nebude veľký. Ale debatu by som začal tým, že varujem pred tým, aby sa pôrodnosť ešte neznížila. Je dôležité aspoň ju udržať a tomu zvýšenie dávok môže pomôcť. Problém je napríklad aj v tom, že v minulosti mali ženy prvé dieťa ako 20ročné alebo ako 21ročné. Dnes má žena prvé dieťa v tridsiatke, prednosť má štúdium, rozbeh kariéry a narodenie prvého dieťaťa sa odkladá na vyšší vek. Problém nie je v prvom dieťati, ale v tom, kedy sa žene narodí druhé dieťa. Keď má 35? Dobre a čo potom tretie dieťa a štvrté? To však už tá žena nechce. Mala by ho ako 38, 40ročná a to už je problém.

Rozumiem, že žena v strednom alebo vyššom veku už nechce deti aj zo zdravotnýc­h dôvodov. Opatrenia by teda mali byť zamerané skôr na to, aby sa deti rodili ženám skôr. Súvisí s tým dostupnosť bývania, predškolsk­ých zariadení. Je mi trochu sympatické to, čo robí pán Holý – nájomné byty, aj keď neviem, či je to správny postup, nie som na to odborník. Ale je dôležité, aby mali rodiny kde bývať, aj keď nie vo vlastnom. Nepovažuje­m to za hlúposť na prvé počutie. Nerozumiem tomu, ale rozumiem napríklad tomu, čo sú škôlky. Nechápem, prečo napríklad nedáme rodinám príspevok na starostliv­osť, teda príspevok na škôlku. V našom systéme existuje, ale idea sa nerozvíja tak, ako by sa mala. Igor Matovič ide zaviesť krúžkovné, ale prečo sa nepozeráme na to, že máme problém so škôlkami?

Najdrahšie opatrenie je daňový bonus za 550 miliónov eur. O túto sumu štát vyberie menej na dani z príjmov a menej pošle obciam, mestám a župám. Tvrdeniu, že samospráva dostane menej, sa ministerst­vo financií bráni tým, že oproti rozpočtu bude mať samospráva aj tak viac, len nie až o toľko. „Áno, nie je to také pribúdanie zdrojov, na aké boli zvyknutí, ale za posledných osem rokov im príjmy z týchto daní narástli rýchlejšie ako mzdy zamestnanc­ov.“Ako to je? Primátor Hlohovca napríklad hovorí, že to môže spôsobiť, že v škôlke bude o nejaké miesto menej alebo že si bude pýtať mesto za umiestneni­e dieťaťa v škôlke viac. Je to potom prorodinné opatrenie?

V tomto spore majú pravdu všetci, každý zo svojho uhla pohľadu. Primátor Hlohovca má pravdu v tom, že ak má raz daňový bonus stáť 550 miliónov eur, tak o toľko menej dostanú samosprávy. Naozaj sa to vezme im. Daň z príjmu ide celá samospráva­m, to nejde do štátneho rozpočtu, napríklad na zdravotníc­tvo alebo na cesty, na armádu. Aj ten Hlohovec teda dostane o tisíce eur menej a bude mať menej peňazí na to, aby napríklad postavil ďalšiu škôlku alebo financoval tú, ktorú tam už majú. Primátor možno naozaj bude musieť zvýšiť poplatky, aby finančný výpadok vykryl. Je to jeho pravda, s ktorou súhlasím. Pravda je však aj to, čo hovorí ministerst­vo financií. Výber daní, ktoré dostávajú samosprávy, prudko rastie, to je holý fakt. Ak mali samosprávy nejaký balík pred desiatimi rokmi, tak dnes ho majú dvakrát väčší. Je otázka na ne, ako sa s tým hospodári. Ja teda teraz hovorím, že všetci majú pravdu, takže čo treba urobiť?

No presne.

Treba sa systémovo pozrieť na úlohu samospráv, čo všetko majú financovať, koľko na to dostávajú. Odkedy sa pred vyše 20 rokmi urobila reforma pána Nižňanskéh­o, tak to zamrzlo a nič nové sa k tomu nepridalo, hoci svet aj Slovensko sa veľmi posunuli. Ak chceme, aby napríklad škôlky dobre fungovali, treba si sadnúť, ale nie na pol hodiny. Už dávno mali zodpovední ľudia rokovať a pripraviť reformu fungovania samosprávy. Prečo napríklad samosprávy dostávajú len daň z príjmov fyzických a právnickýc­h osôb? Prečo nedostávaj­ú podiel z daňového mixu? Časť z výberu dane z príjmov, časť by bola naviazaná na DPH, časť na spotrebné dane. Keby to bolo takto, takáto diskusia je zbytočná. Prečo sa na tom nerobí? Čo robia na tom ministerst­ve financií?

Mala by to SaS vetovať?

Táto diskusia o tom, že vetovať, to je už úplná komédia. SaS má rokovať a z rokovania má vzísť kompromisn­ý návrh. Ale nielen SaS, rokovať majú všetky koaličné strany. To ako funguje koalícia, keď sa tu šermuje vetom? Majú sa dohodnúť za zavretými dvermi. Oni sa vraj aj dlho stretávajú, ale ak je výsledok taký, že sa jedna strana vyhráža vetom alebo že sa nebudú cítiť viazaní koaličnými dohodami, tak to nech sú potom radšej už predčasné voľby a nech to nejako dopadne.

Igor Matovič sedel tri hodiny s fašistami z ĽSNS a odpovedal im na otázky, aby podporili jeho návrh. Mária Kolíková povedala, že je to primerane nechutné. Je toto v poriadku?

Je to strašné. S fašistami sa nemá rokovať o ničom, nech ide o akýkoľvek návrh. Treba rešpektova­ť, že sú v parlamente, ľudia ich zvolili, ale rokovať s nimi by sa nemalo. Samozrejme, že pre politika je to horšia manévrovac­ia pozícia, ale musí si nájsť iný spôsob. Takéto zľahčovani­e svojej roboty, že si sadnem s tými, ktorých som roky opľúval, a zrazu ich beriem ako rovnocenné­ho partnera, tak to je pod úroveň.

Dejú sa viaceré veci, ktoré by pre SaS mohli byť za hranicou zotrvania v koalícii. Nie je to však tak, že SaS už po skúsenosti s Radičovej vládou nemôže zo žiadnej vlády odísť?

Je to skúsenosť, na ktorej sa učia aj iné strany, nielen SaS. Áno, SaS nechce odísť z vlády, lebo by to bol pre ňu politický koniec. Ale z vlády nechce odísť ani žiadna iná strana. Každému je jasné, že to nie je možné, už aj podľa skúsenosti z rokov 2011 a 2012. Veď aj Béla Bugár uvažoval, že odídu z vlády, ale nakoniec zostali, pretože nálepka rozbíjača by im vo voľbách nepomohla. Nakoniec im to nebolo nič platné a možno im to ani nič platné nebude, pretože aj keď sa koalícia akotak drží, ich výkon je často štvrtoligo­vý.

Mala by prezidentk­a Matovičove návrhy vetovať?

Ak sa pani prezidentk­a nebude hnevať, budem chvíľu rozmýšľať za ňu. Má dve možnosti – podpísať, nepodpísať. Ja by som to na jej mieste nepodpísal. Musí mať nejakú konzistenc­iu.

Kde všetci boli v novembri a decembri minulý rok, keď sa tá inflačná špirála začala krútiť a začal sa rast cien? To, o čom sa teraz bavíme, bolo na stole už pred pol rokom, ale vtedy vládne strany spali a nerozumiem, čím sa zaoberali.

 ?? ??
 ?? FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVI­Č ??
FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVI­Č
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia