Propaganda prenikla do armády
Viacerí bývalí dôstojníci ešte krátko pred vojnou vyjadrovali sympatie k Putinovi
Podplukovník vo výslužbe Peter Michlík strávil v armáde tridsať rokov. Zúčastnil sa na misii v Kosove, na Cypre aj v Afganistane, kariéru končil ako dôstojník na styčnom tíme NATO vo Vajnoroch. V svetonázore bol vždy prozápadný, medzi jeho kolegami to však nebolo pravidlom. Viacerí z tých, ktorí mali skôr prokremeľské postoje, pôsobia v armáde dodnes.
„Keď si všímam názory niektorých exkolegov na sociálnych sieťach, je to tragédia. Už počas pandémie bolo vidieť, že vo veľkom konzumujú dezinformačné kanály,“hovorí.
Keď Vladimir Putin napadol Ukrajinu, Michlík si všimol, že viacerí vojaci z okruhu jeho známych zdieľajú príspevky, ktoré kritizujú skôr Západ než agresiu Moskvy.
„Z aktívnych príslušníkov ma prekvapili názory niekoľkých poddôstojníkov, ale aj jedného majora, ktorý pôsobí na výcvikovej základni v Martine,“dodáva Michlík s tým, že by ich nerád bližšie menoval.
NAĎ: NIČ HROZNÉ SA NEDEJE
Vedenie ministerstva obrany i generálneho štábu tvrdí, že šírenie nepriateľskej propagandy nepovažuje za problém, ktorý by zásadnejšie ohrozoval fungovanie ozbrojených síl.
„Nemyslím si, že proruský sentiment je zásadný problém v ozbrojených silách, a ak by bol, tak by sme sa s tým veľmi rýchlo vyrovnali,“povedal v marci náčelník generálneho štábu Daniel Zmeko.
Tieto vyhlásenia sú však v rozpore s príbehmi, na ktoré narazil Denník N.
O tejto téme sme sa rozprávali s viacerými, či už bývalými, alebo súčasnými vojakmi, ktorí slúžili alebo slúžia v jednotkách na strednom a východnom Slovensku. Zhodli sa, že názory ovplyvnené kremeľskými kanálmi sú v armáde bežným javom.
„V súčasnosti už to možno nie je priama obhajoba Putina. Často však vnímam klasické relativizovanie a opakovanie názoru, že Putina k tej agresii vyprovokoval Západ,“povedal nám jeden z dlhoročných dôstojníkov.
Aj niektorí ľudia názorovo blízki ministrovi Jaroslavovi Naďovi (OĽaNO) tvrdia, že fenomén propagandy zasahuje aj príslušníkov armády. Na Facebooku to v jednej verejnej diskusii napísal aj súčasný veľvyslanec v Česku a niekdajší štátny tajomník na ministerstve obrany Rastislav Káčer.
„Tieto názory nie sú menšinové ani v kategórii vyšších dôstojníkov a marginálne nie sú ani v klube bývalých generálov či v asociácii bývalých spravodajských dôstojníkov,“napísal Káčer.
Minister Naď reagoval, že ide o prehnané tvrdenia.
„Rasťa Káčera si vážim, ale dlhodobo nie je v rezorte obrany a nevie, čo sa tam dnes deje,“odpovedal minister.
POVZBUDZOVANÍ BLAHOM A SPOL.
Podľa Naďa je podstatné to, či vojaci plnia rozkazy. A tie v prípade úloh, spojených aj s vojnou na Ukrajine, vraj plnia bezo zvyšku.
Minister to ilustruje na príklade raketového systému S-300, ktorý armáda za prísnych bezpečnostných opatrení darovala ukrajinským silám. Táto operácia pritom zahŕňala presun desiatok vozidiel, ktoré vojaci museli premiestniť najprv z Nitrianskeho kraja na východné Slovensko a následne na Ukrajinu.
„Operácia S-300, ktorá sa pripravovala niekoľko týždňov a realizovala niekoľko dní, je dôkaz. Nemám pocit, že by boli nejaké mediálne úniky od doslova stoviek vojakov, ktorí do toho boli zapojení,“povedal Naď.
Iná otázka však je, či by bezo zvyšku plnili rozkazy, aj keby došlo k priamemu konfliktu s Ruskom. Časť opozície dlhodobo podsúva verejnosti pocit, že slovenskí vojaci by proti Rusom nikdy nebojovali.
„Slovák nikdy nepozdvihne zbraň proti Rusovi, nech si to americká agentka zapíše za uši,“hovoril poslanec Smeru Ľuboš Blaha v januári na proteste proti obrannej dohode s USA.
Je to len želanie prokremeľského politika?
Vojaci a bývalí vojaci, s ktorými Denník N hovoril, sa zhodujú, že by záležalo na tom, o aký konflikt by šlo: či by šlo o obranu Slovenska, alebo o nasadenie v spojeneckej krajine.
Pokiaľ by Rusi bombardovali slovenské mestá podobne ako ukrajinské, motivácia bojovať by mohla byť oveľa vyššia než napríklad pri útoku na pobaltské štáty, kde má Slovensko jednotku v rámci predsunutej prítomnosti NATO.
Práve v takýchto krízových situáciách by nepriateľská propaganda mohla zohrať zásadnú úlohu – pri šírení chaosu a podkopávaní odhodlania jednotlivých vojakov bojovať.
„Kritické myslenie a chápanie širších súvislostí je v našich ozbrojených silách dlhodobo podceňované. To môže mať v kritických chvíľach vplyv na ich spoľahlivosť,“hovorí bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu Pavel Macko.
Podľa zdrojov Denníka N minimálne generálny štáb berie tieto hrozby vážne. V priebehu marca dostali velitelia jednotlivých útvarov pokyn, aby dávali pozor na hoaxy, ktoré sa šíria v súvislosti s vojnou. Tento apel mali potom odovzdávať aj svojim podriadeným.
PRIESKUM NEUKÁŽEME
Čo vieme povedať s istotou? Výpovednejšie údaje by mohol dať prieskum, ktorý by mapoval postoje vojakov naprieč ozbrojenými silami.
Prieskum tohto typu existuje, robili ho ešte pred Putinovou inváziou, nie je však verejný. Denník N požiadal ministerstvo o jeho sprístupnenie, avšak neúspešne.
„Ide o interný prieskum na účely ministerstva obrany a nastavenia procesov. Vzhľadom na to nebudeme konkretizovať jednotlivé ukazovatele,“odpovedala hovorkyňa ministerstva Martina Kovaľ Kakaščíková.
Naď k prieskumu vo všeobecnosti povedal len toľko, že z hľadiska vnímania členstva v NATO dopadol dobre. Jediný konkrétnejší údaj, ktorý prezradil, je, že prozápadné názory sú rozšírenejšie medzi dôstojníkmi než medzi mužstvom.
„Máme dáta z obdobia tesne pred vojnou. Drvivá väčšina príslušníkov ozbrojených síl má jasné proaliančné postoje. Čím vyššie vzdelanie a hodnosť, tým je inklinácia k NATO vyššia,“povedal Naď.
ZAOČKOVANOSŤ NEBOLA OHROMUJÚCA
Ďalším výpovedným číslom môže byť miera zaočkovanosti vojakov proti covidu, keďže práve vakcíny sa minulý rok stali veľkou témou dezinformačných kanálov.
Počas pandémie sa aj minister Naď sťažoval, že ochota vojakov očkovať sa nebola práve ohromujúca: v septembri 2021 mala slovenská armáda zaočkovaných 56 percent príslušníkov, zatiaľ čo česká armáda 85 percent.
Vakcínu dokonca odmietali aj niektorí vojaci, ktorých armáda vysielala na zahraničné misie, čo potom prekážalo hostiteľským krajinám.
„Môžem potvrdiť, že som dostal listy či z NATO, či od ministrov obrany jednotlivých krajín, kde naši vojaci pôsobia, kde vyslovene žiadajú, aby naši vojaci boli zaočkovaní, keď tam idú,“poznamenal v septembri Naď.
Dnes ministerstvo obrany tvrdí, že zaočkovanosť vojakov považuje za primeranú.
„Je pravdou, že v porovnaní s Armádou Českej republiky bola miera zaočkovanosti nižšia, avšak platí, že počet zaočkovaných profesionálnych vojakov na Slovensku je v porovnaní s percentom ostatných občanov vyšší. Preto naozaj veľmi záleží na tom, aké skupiny porovnávame,“odpovedalo ministerstvo.
Mohla sa na odmietaní očkovania časti vojakov podpísať náchylnosť veriť dezinformáciám? Podľa jedného z bývalých dôstojníkov, s ktorými sme sa rozprávali, to nemusela byť jediná príčina. Vo viacerých jednotkách zavládla podľa neho dezilúzia zvlášť po tom, ako museli byť v extrémnom nasadení počas viacerých kôl celoplošného testovania, ktorého zmysel nie vždy chápali.
„Niektorí sa potom dostali do fázy, že vnútorne už odmietali čokoľvek, s čím prišla vláda, pokiaľ to nemali povinné. Z princípu preto odmietali aj očkovanie,“povedal nám bývalý dôstojník.
SLAVIENI Z LIDLA
Niekoľko príbehov o rebélii vojakov preniklo aj na verejnosť a spravidla sa týkali nižších hodností. Denník N v novembri opísal príbeh rotmajstra Richarda Šranka, ktorého prepustili z armády po tom, čo sa opakovane odmietol otestovať na covid-19.
Ďalšieho vojaka, čatára Juraja Dobrotku, začala dokonca stíhať polícia preto, lebo odmietol vykonať rozkaz veliteľa, ktorý mu nariadil pomáhať na odbernom mieste v okrese Topoľčany.
Ešte známejším príbehom boli takzvaní slavieni. Išlo o skupinu z Topoľčian, ktorá na jeseň
Operácia S-300, ktorá sa pripravovala niekoľko týždňov a realizovala niekoľko dní, je dôkaz. Nemám pocit, že by boli nejaké mediálne úniky od doslova stoviek vojakov, ktorí do toho boli zapojení.
Jaroslav Naď
minister obrany
minulého roka chodila vyvolávať konflikty do obchodných reťazcov pre nosenie rúšok. Jej súčasťou boli aj niektorí ľudia, ktorí krátko predtým ešte aktívne slúžili v armáde.
Ich najslávnejšou akciou bola bitka o piešťanský Lidl, keď boli zadržaní dvaja bývalí vojaci po násilnej potýčke s policajtmi. Jeden z nich, Matej Tomík, sa následne pred sudcom označil za príslušníka rodu „samsom slavien”, čím vzbudil podozrenie, že podlieha konšpiračným teóriám vysokej intenzity.
„Je strašné vidieť takto vlastné dieťa a takto zmanipulované. Bol to veľmi dobrý človek a neverím, že by toto urobil sám,“sťažovala sa pred novinármi mama jedného zo zadržaných.
Ministerstvo obrany to označilo za ojedinelé prípady a zdôraznilo, že práve z týchto dôvodov už v armáde skončili.
VYSLÚŽILCI NA OPAČNEJ STRANE
Potom je tu ďalší fenomén, ktorého vplyv sa dá len ťažko merať. Do opačného názorového tábora prebehli viacerí bývalí vysokopostavení dôstojníci, ktorí následne môžu priamo či nepriamo vplývať aj na vojakov v činnej službe.
„Aký signál asi môže vysielať, keď napríklad generál vo výslužbe a bývalý veliteľ Síl výcviku podpory pravidelne zdieľal Putinove prejavy?“pýta sa Macko.
Naráža tým na zakladajúceho člena Klubu generálov Slovenskej republiky Miroslava Kováča, ktorého verejný profil na Facebooku je plný odkazov na prokremeľské kanály aj na konšpiračné teórie o iluminátoch či Billovi Gatesovi. S verejnými prejavmi sympatie voči Putinovi prestal až po vypuknutí vojny.
Ďalším príbehom je plukovník Pavel Marko, ktorý je viceprezidentom Únie vojnových veteránov Slovenskej republiky. Tá združuje časť bývalých účastníkov na zahraničných misiách.
Marko niekoľko rokov pravidelne vystupoval v prokremeľskom Slobodnom vysielači, ešte vo februári poslancov parlamentu vyzýval, aby odmietli obrannú dohodu s USA.
Po vypuknutí vojny došla trpezlivosť aj ministerstvu obrany, ktoré s veteránskou organizáciou vypovedalo dohodu o spolupráci.
„Dôvodom sú jej aktivity, ktoré vyvolávajú vážne pochybnosti o integrite a rešpekte oficiálnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky Slovenskej republiky a ktoré znižujú spoločenský význam vojnových veteránov a ozbrojených síl,“vysvetlilo ministerstvo.
PRESTUPY K BÝVALÝM KOTLEBOVCOM
Dôstojníkov s protizápadným zmýšľaním dnes verbuje do svojich radov zvlášť strana Republika, ktorá sa pred vojnou otvorene hlásila k budovaniu čo najlepších vzťahov s Putinovým Ruskom.
K strane bývalých kotlebovcov sa pridal napríklad bývalý generál Jozef Viktorín, ktorý za prvej vlády Smeru pôsobil aj vo vysokej funkcii na ministerstve obrany.
Ďalšou posilou Republiky sa stal bývalý dôstojník Vojenského spravodajstva plukovník Peter Pukan, ktorý sa dobre poznal aj so súčasným ministrom Naďom a vo vysokej pozícii v tajnej službe pôsobil aj za súčasnej vlády.
„Je hrozné, že v systéme sú takíto ľudia, ktorí inklinujú k pravicovému extrémizmu, ale je dobré, že sa to čistí,“komentoval to Naď, ktorý s Pukanom v minulosti pôsobil ako vojenský diplomat v Bruseli.
Poslancom za Republiku je v neposlednom rade neonacistický spevák Ondrej Ďurica, ktorý sám pôsobil mnoho rokov v armáde – službu ukončil len pred troma rokmi. V parlamente je dnes členom výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorý pravidelne prerokúva citlivé informácie týkajúce sa ozbrojených síl.
„Títo ľudia slúžili v armáde ako vlci samotári. Majú kontakty, poznajú prostredie a majú bývalých kolegov, ktorí v tom systéme naďalej sú,“hovorí Macko.
STRANA POMOCNÍKOV PUTINA
Hnutie Republika medzi svojimi voličmi šíri prokremeľskú propagandu o tom, že najväčšou hrozbou je Západ. Vlani sa pochválilo aj fotkou s ruským veľvyslancom Igorom Bratčikovom, ktorý na oficiálne stretnutie pozval ich poslanca Miroslava Suju.
Pre Suju, v minulosti tiež bývalého vojaka, pracoval ako asistent bývalý kotlebovec Jozef Mihalčin, ktorého v marci zatkla polícia pre podozrenie zo špionáže v prospech Ruska.
Kritici pripomínajú, že pokiaľ sa v radoch takejto strany angažujú bývalí dôstojníci, môže to mať vplyv aj na zmýšľanie ich bývalých podriadených.
„Keď ste vojak, tak si nepochybne všimnete, v akej strane pôsobí človek, ktorý vám kedysi velil alebo s ktorým ste slúžili na zahraničnej misii,“hovorí Macko.
FORMUJE ICH OKOLIE
Prečo sú práve vojaci nižších hodností najzraniteľnejšou skupinou?
Vojaci na týchto postoch nemajú vysokoškolské vzdelanie, obvykle nie sú ani tak jazykovo vybavení ako dôstojníci. Aj podľa prieskumov verejnej mienky podlieha tento typ ľudí prokremeľskej propagande častejšie než ľudia s vysokou školou, aj keď to zďaleka nie je pravidlom.
Podobné zistenia vyplynuli aj z našich rozhovorov s ľuďmi blízkymi armáde: ak nejakí vojaci viditeľne podliehajú propagande, skôr sú to podľa ich skúseností vojaci v nižších hodnostiach.
„Nezriedka to funguje tak, že ak v jednotke rezonuje nejaký typ názoru, postupne si ho osvoja aj ostatní. Keď totiž s niekým trávite osem hodín denne a pravidelne s ním cvičíte, tak je pre vás zložité odlišovať sa svojimi postojmi,“povedal jeden z dlhoročných dôstojníkov, ktorý prešiel rôznymi útvarmi naprieč Slovenskom.
Vojaci v nižších hodnostiach zároveň podľa Macka často pochádzajú z chudobnejších regiónov s nižšími platmi. To sú zároveň regióny, kde majú väčšiu popularitu strany ako Smer, ĽSNS či Republika, ktoré dlhodobo šíria protizápadnú rétoriku.
„Títo vojaci sú v kontakte so svojimi príbuznými, kamarátmi, bývalými spolužiakmi, ktorí naďalej žijú v týchto regiónoch. A toto prostredie formuje aj ich názory,“hovorí Macko.
NEŽIJÚ NA IZOLOVANÝCH ZÁKLADNIACH
Túto skutočnosť si uvedomuje aj velenie armády. Náčelník generálneho štábu Zmeko v Denníku N vysvetľoval, že na rozdiel od americkej armády príslušníci slovenských ozbrojených síl nežijú na veľkých základniach, kde by sa stretávali len rodiny vojakov.
„Náš vojak slúži alebo pracuje osem, desať, dvanásť hodín denne, potom príde domov, rozpráva sa s ľuďmi a prijíma ich názory,“poznamenal Zmeko.
Zároveň však vyjadril presvedčenie, že pri informáciách o vojne na Ukrajine sa bežný vojak dokáže lepšie zorientovať než napríklad pri téme očkovania.
„Dôležité je, že vojak má vojenské povedomie, a niektoré veci si dokáže porovnať so svojimi skúsenosťami oveľa lepšie, ako je napríklad diskusia o vakcinácii. V tomto smere sú mu veci jasnejšie,“dodal Zmeko.
Podľa ľudí, s ktorými sme sa rozprávali, by prospelo, keby sa súčasťou vojenského vzdelávania stali aj vedomosti z histórie, zo spoločenských vied a aj mediálna gramotnosť.
„My sa sústreďujeme hlavne na technické a operačné záležitosti. Keď som sa stretával so západnými dôstojníkmi, spravidla mali oveľa širší rozhľad. Vojenská taktika sa mení, ale znalosti kultúrneho a spoločenského prostredia sú nadčasové,“myslí si Macko.
Ministerstvo obrany hovorí, že touto cestou sa už snaží ísť – minimálne pri vzdelávaní budúcich dôstojníkov.
„Na Akadémii ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši prebiehajú spoločenskovedné semináre a prednášky,“píše hovorkyňa Kovaľ Kakaščíková.
Ministerstvo zároveň hovorí, že sa s vojakmi častejšie komunikuje o témach, ako sú dezinformácie.
„Prebieha intenzívna komunikácia naprieč celým veliteľským zborom, priame stretnutia vojakov s velením ozbrojených síl, a to s cieľom vyvracať dezinformácie, ktoré majú podkopať vôľu plniť stanovené úlohy,“píše hovorkyňa.
Denník N sa ministerstva spýtal, či po vypuknutí vojny plánujú ďalšie aktivity v súvislosti s propagandou, hovorkyňa odpísala len toľko, že „boj v informačnom priestore je nikdy nekončiacou aktivitou“.
„Dosahované ciele, ako aj použité prostriedky sú, samozrejme, sledované aj protivníkom, ktorý potom ľahšie upravuje svoju činnosť, preto je kontraproduktívne špecifikovať našu činnosť. Samozrejme, rovnako ako na verejnosti, aj dovnútra intenzívne komunikujeme základné spoločenské a hodnotové nastavenie a od najnižšej úrovne vyvraciame šíriace sa dezinformácie, ktoré majú vplyv na činnosť jednotiek, ako aj na morálnovôľové nastavenie vojakov,“dodalo ministerstvo.
Keď ste vojak, tak si nepochybne všimnete, v akej strane pôsobí človek, ktorý vám kedysi velil alebo s ktorým ste slúžili na zahraničnej misii.
Pavel Macko
bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu