Šišimarina
Nateraz sa neobjavili indície, že ho niekto k výpovediam nútil či už fyzickou silou, alebo psychologickým nátlakom.
Problematické však mohlo byť to, či mal dosť času a možností pripraviť si obhajobu, čo je vo vojnových časoch komplikované.
Niektorí právni experti sa zamýšľajú nad tým, či je rozumné a vhodné, aby sa takýto súd konal uprostred vojny. Deje sa to skôr po skončení bojov a zdá sa, že je zdokumentovaný jediný prípad, keď sa to udialo tak ako na Ukrajine. Bolo to v roku 1993 počas konfliktu v bývalej Juhoslávii, keď súd bosnianskosrbského vojaka Bronislava Heraka odsúdil na trest smrti, neskôr na dvadsať rokov za vraždenie a znásilňovanie.
To, že ruského vojaka odsúdili takto rýchlo, prináša okrem istej formy úľavy pre rodinu jeho obete aj signál ďalším ruským vojakom, ktorí na Ukrajine páchajú trestné činy a vojnové zločiny.
Nevie sa však, koľkých to reálne odstraší, a navyše to môže vyzerať tak, že Šišimarin mal jednoducho „smolu“a odniesol si to za celé Rusko, resp. minimálne za jeho politické a vojenské vedenie.
To, samozrejme, neznamená, že to, čo urobil, nebolo odporné. Ak totiž aj penzistu považoval za niekoho, kto by naňho mohol upozorniť ukrajinskú stranu, mohol mu zhabať alebo zničiť telefón. On však naňho rovno vystrelil. Veľmi neobstojí ani to, že civilista by vojakov mohol identifikovať, videl ich predsa v idúcom aute. Mohol si síce zapamätať jeho značku, ale oni sa auta mohli následne zbaviť a pokračovať inak.
Poľahčujúcou okolnosťou mohlo byť to, že Šišimarin na streľbu dostal príkaz. Lenže súd to takto nevyhodnotil, lebo prokuratúra ho presvedčila, že ruský vojak mal úmysel ukrajinského civilistu zabiť.
Americký profesor práva Robert Goldman tvrdí, že rozhodovanie súdov v takýchto prípadoch je často o tom, ako sudcovia vyhodnotia celú situáciu a do akej miery berú do úvahy, ako mohol páchateľ v danej chvíli uvažovať. To je však obťažnejšie v čase, keď konflikt stále horí a keď má Ukrajina morálnu prevahu, lebo bola agresívne napadnutá, a Ukrajinci môžu mať krvavé oči.
Sudca vyhlásil aj to, že neverí, že vojak by skutočne ľutoval, čo sa udialo, čo je pomerne problematické vyjadrenie.
Jeho obhajca Viktor Ovsianikov zase trest považuje za extrémny. Ak by jeho rozsudok potvrdili aj ďalšie súdne inštancie, mohol by po dvadsiatich rokoch požiadať o zníženie trestu na 25 rokov. Otázkou je, ako prežije pobyt vo väzení s biľagom ruského vojaka odsúdeného za vraždu staršieho civilistu.
ČO NA TO RUSI
Otázne je, aký efekt bude mať ukrajinský rozsudok na to, ako sa budú správať k ukrajinským vojakom vrátane dvoch tisícok z priemyselného komplexu Azovstaľ v Mariupole, ktorých previezli na ruské územie.
Hoci Rusi sa zatiaľ tvária, že by sa mohli stať súčasťou výmeny zajatcov (teoreticky by sa to mohlo týkať aj Šišimarina), ozývajú sa aj hlasy, že by ich mali súdiť. Vyhlasuje to napríklad líder doneckých separatistov Denis Pušilin, podľa ktorého by ich mali súdiť ako „nacistov“.
Oveľa nebezpečnejšie je to, že poslanci ako Leonid Sluckij, predseda zahraničného výboru dumy, navrhujú, aby Rusko zrušilo moratórium na trest smrti.
Ak by k tomu naozaj došlo a ukrajinských vojakov by odsúdili na smrť, bolo by to porušenie medzinárodného práva a viedlo by to k ďalším sankciám.