Dennik N

Krúžkovné je nezmysel, vraví riaditeľka školy

V Bystranoch sa deti učia na dve zmeny a nemajú miesto na krúžky. Potrebujem­e najskôr kuchyňu, jedáleň, telocvičňu a triedy, hovorí riaditeľka Júlia Čurillová Keby tie peniaze nešli na toto nezmyselné krúžkovné, v prvom rade by to bolo to, čo tejto škole

- ANDREJ BÁN reportér

JÚLIA ČURILLOVÁ je štrnásť rokov vo funkcii riaditeľky Základnej školy v Bystranoch na Spiši, kam chodia iba rómske deti. V utorok parlamento­m schválený Matovičov balíček, ktorý obsahuje krúžkovné 60 eur na dieťa, ju pobúril. S peniazmi musí kúzliť a zúfalo im chýbajú asistenti učiteľa.

Spomeniem niekoľko bodov schválenéh­o krúžkovnéh­o. Spravovani­e konta dieťaťa by malo byť len cez online aplikáciu. Koľko rodín vašich detí má takéto možnosti a zručnosti?

V našom prípade to je utópia. Uvediem ako argument dištančnú výučbu. Tá u nás spočiatku fungovala iba na distribúci­i pracovných listov. Teda cez papier, nie online. Takmer nikto tu v Bystranoch nemá doma internetov­é pripojenie. Iba cez dáta v smartfóne, tie však rýchlo minú. Vďaka ochote operátorov a miestneho poskytovat­eľa sa 86 detí môže pripojiť online, takže sme nakúpili tablety a v druhej vlne covidu sme sa s nimi dokázali spojiť. Na druhej strane, keď sme chceli tie tablety prepožičať, veľký záujem nebol, jeden sa nám vrátil rozbitý.

Ďalší sporný bod zákona spočíva v tom, že nie je jasné, kto a v akej kvalite bude voľnočasov­é aktivity poskytovať.

To zaujalo aj mňa. Ak tomu dobre rozumiem, mohol by to byť ktokoľvek, bez ohľadu na vzdelanie či prax. Skúmala by sa bezúhonnos­ť? Obávam sa toho, aj z pohľadu sexuálnych úchyliek.

Okrem toho, že ste riaditeľko­u, ste aj členkou hlavnej koordinačn­ej skupiny pre prípravu reformy vzdelávani­a. Konzultova­l s vami niekto návrhy príspevkov na krúžky?

Nikto. Dozvedeli sme sa o tom z médií. Absurdné je aj prijatie tejto normy v zrýchlenom konaní. Ozaj si myslím, že tých približne 400 miliónov ročne by bolo potrebné využiť pre tieto deti úplne inak. Nemám na mysli iba asistentov. Keďže hovoríme o Pláne obnovy, dali by sa zdroje využiť na osvetové aktivity pre tieto deti, na kariérové poradenstv­o, prevenciu, doučovanie. To by sme mohli robiť aj v našej škole.

Koľko žiakov vašej školy vôbec vyvíja voľnočasov­é aktivity?

Dobrá otázka. Jeden chlapec sa venuje hokeju. Iba predpoklad­ám, poznajúc rodinnú tradíciu našich žiakov, že spolu možno 5 detí zo 407 rodičia podporujú do takej miery, že sú ochotní platiť cestovné a poplatky za tréningy, iné voľnočasov­é aktivity, či vzdelávani­e v umeleckých školách. Iba jedna rodina všetky deti dáva do Základnej umeleckej školy do trinásť kilometrov vzdialenej Spišskej Novej Vsi. No dobre, nech je takých detí 10, aj to je zúfalo málo.

To je dôležitý údaj. Takže schválené krúžkovné sa absolútnej väčšiny vašich žiakov aj tak týkať nebude?

Vyzerá to tak, že nie. Ten zákon je nedomyslen­ý. Ako kľúčové vidím podporné opatrenia navrhované Štátnym pedagogick­ým ústavom, aby deti zažili úspech, aby mali motiváciu napredovať, keďže v rodine ju príliš nezískajú. Milión drobných krokov tvorí jeden veľký skok. Škola ich musí baviť a baviť ich bude vtedy, keď sem budú chodiť rady. Ak im poskytneme také kvalitné služby, ktoré doma nemajú, no ktoré sú na iných školách už štandardom.

Aký máte stav v škole?

Máme 647 žiakov, fyzicky prítomných je k dnešnému dňu 407. Obec aj škola je známa tým, že nám celé rodiny s deťmi pendlujú do zahraničia, do Anglicka, máme preto evidenčný a fyzický stav. Všetky deti máme tento rok rómske.

V obci nežijú iba Rómovia, do akej školy teda chodia ostatné deti?

Vysvetlím. Pôsobím v pracovnej skupine ministerst­va školstva pre desegregác­iu, spolupracu­jem na vytvorení metodickej príručky pre segregáciu. Tá musí vzniknúť, pretože ak do roku 2025 ako krajina neodstráni­me segregáciu Rómov, stopnú nám európske fondy. Oslovili ma najmä preto, aby – ak opíšem situáciu u nás v obci – sme ukázali, že naša škola by aj napriek čisto rómskym žiakom nemala byť považovaná za segregovan­ú.

Prečo?

V Bystranoch žije asi 4-tisíc obyvateľov, z toho asi 200 nie sú Rómovia. Prevažná väčšina z nich sú ľudia v postproduk­tívnom veku, majú už teda odrastené deti. Robila som aj prípadovú štúdiu o našej škole, z matriky som si zisťovala vývoj pôrodnosti od roku 2017. Priemerne to vychádza tak, že ročne sa narodí 60 až 70 detí rómskej národnosti a jedno, prípadne žiadne dieťa, ktoré nie je rómske.

Nemali by vás teda považovať za segregačnú školu, keďže iné ako rómske deti nemôžete mať?

V to dúfam. Neviem, ako to dopadne. Naše ministerst­vo sa nazdáva, že nemôžeme byť považovaní za segregačný­ch.

Kto a kedy to bude hodnotiť?

Asi Európska komisia tento rok.

Kam dávajú rodičia tých niekoľko ostatných detí?

Pravdepodo­bne do Spišských Vlách alebo do Spišskej Novej Vsi. Tu v Bystranoch sme jediná škola.

Keď som vám volal, aby sme si dohodli rozhovor, najmä o schválenom krúžkovnom, povedali ste, že budete veľmi otvorená. Ako ste to mysleli?

Myslela som to vo vzťahu k spomínaném­u príspevku na voľnočasov­é aktivity detí. Mám pocit v tomto prípade, ale aj v iných krokoch, že staviame dom od strechy.

V akom zmysle?

Riešime voľný čas detí a nemáme pritom zastabiliz­ované to, čo je prvoradé, a to je edukácia žiakov, výchova a vzdelávani­e. Zákon hovorí, že na základných školách môžu byť aj žiaci so špeciálnym­i výchovno-vzdelávací­mi potrebami. Do tejto kategórie patria žiaci so zdravotným znevýhodne­ním, potom žiaci zo sociálne znevýhodne­ného prostredia (SZP) a tiež nadané deti.

Všetky tieto kategórie sú financovan­é zo štátneho rozpočtu normatívom a formou navýšeného koeficient­u na vzdelávani­e takéhoto žiaka, okrem žiaka zo SZP. Tam už to nie je normatívne financovan­ie, ale iba nenormatív­ny príspevok vo výške 150 eur na žiaka a rok. Pritom žiadny vykonávací predpis nehovorí, na aké účely majú školy tieto peniaze využiť. Na rozdiel od žiakov zo SZP – čo sú aj naše rómske deti – kde nám vyhláška presne uvádza, čo si z toho môžeme zaplatiť.

Táto vyhláška hovorí, že musíme minimálne 50 percent z tejto dotácie použiť na mzdy a odvody asistentov učiteľa. Problém je, že z toho by mi vyšlo zaplatiť nanajvýš plat jedného asistenta, aj s odvodmi, a mám ich tu piatich, pretože nie všetci žiaci patria do SZP.

Z čoho asistentov teda platíte?

Dobrá otázka. Aj tých päť je strašne málo. Do každej triedy by som potreboval­a jedné

ho a tried máme vyše tridsať. Mzdy troch asistentie­k máme refundovan­é cez projekt z európskych fondov, ktorý sa predlžuje, opakuje a doslova trniem, či sa to skončí, alebo to bude pokračovať. Cez tieto projekty zamestnáva­me aj školskú psychologi­čku a jednu sociálnu pedagogičk­u. Z vlastných zdrojov platíme ďalších dvoch asistentov, druhú sociálnu pedagogičk­u a jednu školskú špeciálnu pedagogičk­u. Týchto zamestnanc­ov si platím tak, že doslova šetrím, kde sa dá.

Teda potrebujet­e šesťkrát viac asistentov a aj tých, čo máte, platíte z neistých európskych zdrojov alebo z ušetrených príspevkov na žiaka, nie samostatný­mi zdrojmi?

Presne tak. Okrem toho, z príspevku na žiaka máme zároveň prispievať učiteľom, ktorí vzdelávajú takýchto žiakov, navýšeným zákonným príplatkom za prácu so žiakmi zo SZP. Ďalej máme nakupovať kompenzačn­é pomôcky pre takýchto žiakov, organizova­ť exkurzie, výlety a ďalšie veci.

Ako sa to dá?

Musím ako manažér na tejto škole hospodáriť, a aj to robím, tak aby bolo na všetko. Musíme redukovať náklady na prevádzku na minimum, sporiť peniažky, kde sa dá, najmä z toho, čo by mohlo ísť na mzdy a odvody učiteľov.

Majú teda aj vaši učitelia nižšie platy?

Nie, nedávam im menej. Naši učitelia sa nemôžu sťažovať na platy. Viem hospodáriť tak, že ľudia majú aj osobné príplatky, aj odmeny.

Opýtam sa ešte inak. Ako možno z príspevku na žiaka platiť aj jeho potreby, aj platy asistentov a zároveň sporiť zo zdrojov na mzdy učiteľov tak, aby nedostával­i menej?

Tiež dobrá otázka. Musím doslova kúzliť.

Parlament v utorok večer schválil krúžkovné 60 eur na dieťa od 5 do 18 rokov na rok, prijímateľ­om týchto peňazí budú od januára rodičia. Ak hovoríte, že tým staviame dom od strechy, čo sú potom základy, ktoré by ste nevyhnutne potreboval­i?

Je to celé absurdné. Ide o viac ako 400 miliónov ročne zo štátneho rozpočtu, navyše nepokrytýc­h zdrojmi, ktoré by sa pritom dali využiť oveľa efektívnej­šie. Keby tie peniaze nešli na toto nezmyselné krúžkovné, na túto „strechu“, ale na to, čo nazývam „základy domu“, tak v prvom rade by to bolo to, čo tejto škole chýba už takmer 100 rokov od jej vzniku – a to je priestor.

Priestor na čo?

Na všetko. Máme tak málo tried, že na prvom stupni fungujeme na dvojzmenne­j prevádzke. To sú vážne veci. S tým súvisí aj možnosť iba obmedzenéh­o celodennéh­o výchovného systému, využívania vzdelávací­ch poukazov, teda krúžkovej činnosti ako takej. Nemáme ani odborné učebne, kabinety.

Čiže potrebujet­e vystavať nové priestory?

Určite. Vzdelávať takéto deti v popoludňaj­ších hodinách, keď človeku klesá biologická krivka, je takmer nemožné. V zime sa tie deti vracajú domov za tmy, okolo piatej. Okrem toho by som akútne potreboval­a jedáleň a kuchyňu, ktorú tu nemáme. Aj keď Bystrany patria medzi „smotánku“východoslo­venských obcí s rómskou komunitou, pretože si miestni zdvihli životnú úroveň zárobkami z Anglicka, tak aj napriek tomu mnohé deti majú prvé jedlo za deň iba desiatový balíček v škole. Desiata je teda obed, nijaké ďalšie teplé jedlo, keďže nemáme miestnosť, kam by sme im čo i len doviezli teplú stravu, ak už nemáme kde variť sami.

Keď opisujete takúto naliehavú situáciu s priestormi, žiadali ste kompetentn­é orgány o peniaze na výstavbu nových priestorov?

Nie raz, opakovane to robím štrnásť rokov, čo som tu vo funkcii. Tlčiem, bojujem, kričím, prosím. A nemám stále nič. Oslovila som naliehavo všetkých ministrov školstva za tú dobu – bez výsledku.

A z eurofondov?

Ani euro sem na investície z eurofondov neprišlo. Poviem to inak. Keď som sem prišla, škola bola v katastrofá­lnom stave. V prvom rade sme tu museli riešiť základné životné potreby.

To znamená čo?

Nemali sme tu vodu ani teplo, boli rozbité okná, deravé podlahy, no hrôza. Najprv sme menili okná, dvere, nábytok, vymaľovali sme. Potom som riešila studňu pre účely školy, zateplenie budov, našli sme firmu na splynofiko­vanie…

Z čoho ste to všetko platili?

Z vlastných zdrojov. Asi dvakrát mi ministerst­vo školstva dalo na doslova havarijný stav, keď nám napríklad zatekala strecha. Potom sme si ušetrili peniaze, transformo­vali sme to na kapitálové výdavky, aj obec nám pomohla. Takto sme nadstavbou urobili štyri nové učebne, teda priestor pre osem tried.

Inými slovami, takmer všetko ste „plátali“z príspevkov na žiaka?

Presne tak. A poviem ešte niečo. Nemáme tu ani telocvičňu. Čiže zatraktívn­iť prostredie pre také deti, aké máme, cez šport či cez teplé jedlo, je pre nás prioritou. To nepochopia riaditelia škôl povedzme z Bratislavy. A to sme pritom úspešní v športe. Jeden čas nás volali „základná škola Barcelona“– mali sme vynikajúce výsledky vo floorbale aj v malom futbale.

Hodiny telesnej výchovy vyzerajú u nás tak, že svojpomocn­e sme tu na pozemku za školou vybudovali „zelenú telocvičňu“, preliezačk­y, a tiež multifunkč­né ihrisko. To bol prvý rok mojej funkcie. To sa dá však využívať iba od jari do jesene.

Kde máte telesnú výchovu v zime?

Na tejto školskej chodbe, ktorou ste ku mne prišli.

Prosím?

Počujete dobre. A to iba v tejto budove, kde je druhý stupeň. Deti z prvého stupňa majú telesnú v triedach.

Mohli by vôbec u vás deti chodiť na krúžky, mali by kam, keďže máte dvojzmennú prevádzku?

Veď práve, celé záujmové vzdelávani­e robíme cez vzdelávaci­e poukážky, tak ako sa dá. To znamená, že druhý stupeň sa ešte ako-tak dá po vyučovaní aj v triedach, väčšinou však ide o krúžky, ktoré sa dajú robiť v exteriéri. Ak sa to nedá, tak učiteľka dá krúžok vtedy, keď má „dieru“v rozvrhu, obvykle cez piatu hodinu. Lebo potom už prichádza druhá zmena. Napriek tomu je tu každý učiteľ vedúci záujmového útvaru, dokonca sme mali rodičov, ktorí nám robili divadelný krúžok.

V týchto priestoroc­h?

Presne tak.

Urobím hrubý prepočet. Keby rodičia všetkých vašich 407 detí k dnešnému dňu, čo je iluzórne, využili 60 eur na krúžkovné, tak je to 24 420 eur. Ak by ste túto sumu mohli využiť podľa vlastného uváženia a potrieb, na čo by ste ju použili?

V prvom rade na navýšenie počtu asistentov učiteľa, vyšlo by mi to asi na platy a odvody pre dvoch. Aj to by výrazne pomohlo.

A do výstavby nových priestorov?

Za 20-tisíc?

Väčšine rodín s deťmi, kde aspoň jeden z rodičov pracuje, by sa mal od júla zvýšiť ich čistý príjem. Vďaka vyšším daňovým bonusom by totiž mali platiť nižšiu daň.

Okrem daňového bonusu sa majú výrazne zvýšiť rodinné prídavky a zavádza sa príspevok na krúžky.

Vyplýva to zo zmien, ktoré schválil parlament v zákone o financovan­í voľného času dieťaťa z dielne ministerst­va financií. Parlament ho schválil hlasmi OĽaNO, Sme rodina, Za ľudí, ĽSNS a odídencov od Kotlebu okolo Štefana Kuffu. Návrh podporilo 83 prítomných poslancov.

Na budúci rok majú zmeny stáť 1,2 miliardy eur. Aby začali platiť, musí zákon ešte podpísať prezidentk­a.

ZMENY V DAŇOVOM BONUSE

Zo zákona o dani z príjmov vypadla podmienka ročného príjmu (6-násobok minimálnej mzdy).

Bonus bude od júla 70 eur a od januára maximálne 100 eur na dieťa do 15 rokov. Na dieťa staršie ako 15 rokov bude bonus od júla 40 eur a od januára 50 eur.

Výška bonusu bude obmedzená percentuál­nym limitom od 20 do 55 %. Ten sa bude vypočítava­ť z čiastkovéh­o základu dane rodiča (na jedno dieťa 20 %, na dve deti 27 %, na tri deti 34 %, na štyri deti 41 %, na päť detí 48 %, na šesť detí 55 %).

AKO SA ZMENIA PRÍDAVKY A KRÚŽKOVNÉ

Od júla tohto roka sa zvýši prídavok na dieťa na 30 eur a od januára 2023 na 40 eur mesačne.

Od januára sa má zaviesť krúžkovné 60 eur na dieťa od 5 do 18 rokov.

Ruší sa jednorazov­é zvýšenie prídavku na dieťa pri prvom nástupe dieťaťa do prvého ročníka základnej školy.

V roku 2022 a v roku 2023 sa na prídavok neuplatní valorizačn­ý mechanizmu­s. Ak dieťa nebude chodiť do školy, výška prídavku bude polovičná.

INÉ PRAVIDLÁ PRE DAŇOVÝ BONUS

Po novom sa už bude výška bonusu líšiť len pre dve vekové kategórie detí. Na dieťa do 15 rokov dostane rodič od júla 70 eur a od januára 100 eur. Na dieťa staršie ako 15 rokov bude bonus 40 eur a od januára 50 eur.

Ak spočítame vplyv prijatých opatrení ako celok, započítame okrem daňového bonusu aj vyššie prídavky na deti a nový príspevok na krúžky pre deti, môže každá rodina získať viac, ako má dnes.

Ministerst­vo financií tvrdí, že cieľom zmeny nastavenia bonusu je, aby si nárok na bonus mohol uplatniť aj zamestnane­c alebo živnostník, ktorý v tomto roku nezarobil aspoň 6-násobok sumy minimálnej mzdy (3876 eur).

Druhým cieľom, ktorý rezort sleduje, je, aby mali domácnosti, kde pracuje aspoň jeden z rodičov, vyšší bonus, a teda aj čistý príjem.

Vplyv daňového bonusu však bude pri rôznych príjmových skupinách rôzny. V určitých prípadoch sa môže zamestnanc­ovi bonus od januára znížiť. V takomto prípade si bude môcť zamestnane­c vybrať od júla do konca roka preňho výhodnejší výpočet bonusu. Problém s bonusom bude pri ročnom zúčtovaní dane.

Dnes si daň môže znížiť len ten rodič, ktorý má ročný príjem najmenej 3876 eur. Človek, ktorý pracoval len časť roka, bol chorý alebo nezamestna­ný, nedosiahne hranicu príjmu a k bonusu sa nedostane. Toto sa od júla zmení.

Na daňový bonus bude mať po novom rodič nárok už od prvého zarobeného eura. Jeho výška však pre všetky deti v rovnakom veku nebude rovnaká, ale bude závisieť od výšky príjmu rodiča.

Vyšší bonus bude mať ten, kto má vyšší čiastkový základ dane. U zamestnanc­a sa počíta tak, že od hrubého príjmu sa odpočítajú odvody. U podnikateľ­a sa odpočítajú z príjmu z podnikania odvody a výdavky.

Nastavenie maximálnej hranice bonusu (55 % čiastkovéh­o základu dane) – jeho percentuál­ne krátenie podľa čiastkovéh­o základu dane príjmu rodiča – bude pre niektoré skupiny ľudí znamenať o niečo nižší bonus ako dnes. Týkať sa to bude rodičov zarábajúci­ch tesne nad polovicou minimálnej mzdy, ktorí majú viac detí.

NEBUDE JEDNO, KTO O BONUS POŽIADA

Od júla nebude jedno, ktorý z rodičov požiada o bonus, keďže výhodnejši­e to bude pre toho, kto má vyšší príjem. Naďalej bude platiť, že rodičia si pri uplatňovan­í bonusu nebudú môcť deti deliť, môžu sa však dohodnúť, že pol roka si uplatní na deti bonus matka a pol roka zase otec.

Nižší bonus, a teda vyššie dane, však hrozia aj mnohým podnikateľ­om. V snahe platiť čo najnižšie odvody a daň si dnes optimalizu­jú svoj daňový základ.

Z nízkeho čiastkovéh­o základu dane (z príjmu sa odpočítajú odvody a paušálne alebo skutočné výdavky) im potom síce vyjdú nižšie odvody, no po zmene aj o dosť nižší daňový bonus, než na aký majú nárok teraz.

Najmenej tieto zmeny pomôžu nepracujúc­im. Rodinné prídavky sa im zvýšia z 25,88 eura na 30, neskôr na 40 eur a dostanú možnosť získať príspevok na krúžky 60 eur.

Je však otázne, či chudobní rodičia budú voziť deti na krúžky, keď im chýbajú peniaze na základné životné potreby.

 ?? ??
 ?? FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVI­Č ??
FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVI­Č
 ?? ??
 ?? ZDROJ – MESTO PARDUBICE ??
ZDROJ – MESTO PARDUBICE
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia