Medveďov nemôže byť priveľa
Minister životného prostredia Ján Budaj o národných parkoch a spolitizovaných poľovníkoch Poľovnícky stav mal veľkú protekciu už za Mečiara. Vznikla komora, dal im vilu na Štefánikovej ulici v Bratislave a táto elitná skupina sa spolitizovala a doteraz vy
JÁN BUDAJ z OĽaNO hovorí, že medveďov ako predátorov je len toľko, koľko prostredie uživí. V rozhovore označil za amorálne vysoké odstupné, ktoré by malo dostať bývalé vedenie Štátnych lesov TANAP-u.
Od 1. apríla sú správy národných parkov samostatným subjektom priamo pod rezortom životného prostredia. Spravujú štátne lesné pozemky s vyšším stupňom ochrany. Ako prebehlo odovzdanie pozemkov, nehnuteľností a prechod zamestnancov spod štátnych lesov pod ochranu prírody?
Neprebehlo to celkom hladko. V parlamente nám stihli odporcovia reformy hodiť polená pod nohy, tri národné parky prešli, v ostatných sa musí urobiť zonácia, čo je pomerne komplikovaný administratívny proces. Prešiel Tatranský národný park, Pieninský národný park a Slovenský raj. Teraz idem na vládu s návrhom zonácie Muránskej planiny. Tá bola horúcou témou, intervenoval do toho predseda parlamentu Boris Kollár. To bolo nešťastné, pretože Slovensko sa ocitlo na Európskom súdnom dvore za to, že nerešpektovalo ochranu biotopov hlucháňa.
V akom štádiu je zonácia ostatných národných parkov?
Beží to súčasne, nečakáme na to, kým vláda schváli prvý. Dúfame, že tento rok dokončíme zonáciu ešte jedného národného parku okrem Muránskej planiny a zvyšné na budúci rok.
V národných parkoch so zonáciou spravuje ochrana prírody všetky štátne lesné pozemky, v tých bez zonácie len rezervácie so 4. a 5. stupňom ochrany. Ak pozemok zasahoval do 3. stupňa ochrany, prešiel celý?
Áno a v niektorých prípadoch je ten presah celkom významný. No ak už boli akíkoľvek nepriatelia tejto reformy, už by boli úplní idioti, ak by chceli zastaviť ten proces v polovici. Samozrejme, aj v parlamente sú sily, ktoré rátajú s tým, že demokrati budú potlačení a k moci sa dostanú extrémisti a bývalí komunisti, ktorí by chceli mať naspäť nadvládu nad týmito štátnymi majetkami.
Aká je situácia v TANAP-e, kde sa správa parku zlúčila so Štátnymi lesmi TANAP-u a k 30 ochranárom pribudlo 120 zamestnancov lesov?
Bývalé vedenie ŠL TANAP-u, to je úplná hanba… Nový TANAP má vyplácať zlaté padáky a určite ešte nie je povedané posledné slovo. Nemyslíme si, že je dôvod vyhodiť 100-tisíc eur na odstupné pre manažérov, ktorí aj tak išli do hlbokej straty a ktorých postoj k ochrane prírody bol priam nepriateľský. Ale o tom asi budú rozhodovať súdy.
Vy aj minister pôdohospodárstva Vlčan ste nominovaní za OĽaNO, váš rezort presadzuje reformné kroky v ochrane prírody. Naopak, ministerstvu pôdohospodárstva podľa toho, kto vyhral výberové konanie na riaditeľa Lesov SR, zdá sa, je bližší konzervatívny prúd v lesníctve.
Myslím si, že ministerstvo pôdohospodárstva je veľmi ťažký rezort, v ktorom je veľa metastáz z priateľov starých poriadkov, ako hovorieval Václav Havel smerom k zúrivým obhajcom bývalého režimu. V každom rezorte sú takí ľudia, ale aj podľa toho, koľkí stoja pred súdmi alebo sú vyšetrovaní, či už z Pôdohospodárskej platobnej agentúry, alebo aj zo štátnych lesov, to vyzerá, že je ich na pôdohospodárstve nadmerne veľa. S tým si možno neporadí ani hneď prvý minister. Pán minister Mičovský odišiel, hoci podľa mňa to bol férový minister, ale stál zoči-voči situácii, ktorú sa rozhodol vyriešiť odchodom. Pracovníčka, ktorej plne dôveroval, bola podozrivá z korupcie a takto to vyzerá preto, že sme sa po Novembri nezbavili ľudí, ktorí si myslia, že keď majú funkciu, majú právo ju zneužívať alebo kradnúť.
Svojho času sa hovorilo o tom, že všetky lesy by mohli prejsť pod ministerstvo životného prostredia, aby ich jeden rezort neťahal jedným smerom, druhý iným smerom. Táto myšlienka je už neaktuálna?
Momentálne sa o nej nehovorí, ale myslím si, že v tomto mal pán minister Mičovský pravdu. A skôr alebo neskôr sa o nej hovoriť bude. Štátne lesy môžu mať iný model, my to v národných parkoch ukážeme. Na prvom mieste bude zdravie ľudí, ktoré prináša les, a nie kšefty pre vybranú skupinu sprostredkovateľov predaja dreva, ktoré od nás prúdi do zahraničia aj v týchto chvíľach v drvivej väčšine bez pridanej hodnoty. Sme len zdrojom primárnej suroviny pre štáty, kde sa z toho robia tovary, ktoré si neraz kupujeme.
V národných parkoch sa má ďalej ťažiť aj pod vedením ministerstva životného prostredia, len šetrnejšie a menej. Komu budete predávať drevo?
Ministerstvo pôdohospodárstva si takpovediac vynútilo, že bude univerzálnym predajcom dreva. Moja podmienka – a verím, že ju ministerstvo splní – je, že predaje musia byť transparentné. Ako prvé požadujeme, aby sa už konečne začali kmene označovať napríklad technológiou, ktorú majú vojenské lesy už dlhé roky. Je rýchla, lacná, ekologicky neškodná. Urobí sa čiarový kód, ktorý sa pribije na koniec odpíleného pňa, a je jasné, kde to bolo odpílené, kam ide, kto ho odpílil, čí je to majetok. To je potom kontrolovateľné políciou na ktoromkoľvek pracovisku či hraničnom priechode.
V rámci reformy národných parkov ste od lesníkov prebrali 377 nehnuteľností. Ktoré budú ďalej slúžiť pôvodnému účelu a čo bude s ostatnými?
Pôvodný účel týchto nehnuteľností je niekedy aj hmlistý, sú územia, kde ich bolo takmer viac než lesníkov, ktorí tam robili. To je neuveriteľné. My budeme hľadať nový účel. Chceme obnoviť sieť vzdelávacích zariadení ministerstva životného prostredia, ktorú kedysi malo, je tu zákon o povinnej škole v prírode, ale naše zariadenia moji predchodcovia popredali. Teraz budeme môcť z týchto nehnuteľností vytvoriť školy v prírode, ďalšie budú slúžiť inšpekcii, ďalšie možno turistom. Bolo by výborné mať aj veľmi ľudové nenáročné nocľahárne pre turistov.
Niektoré národné parky nemajú vôbec informačné centrum, funguje to len v piatich parkoch z deviatich. Ani tie informačné centrá, ktoré máme, nie sú zďaleka také moderné alebo interaktívne ako napríklad v Českej republike. Budete to riešiť?
Samozrejme, celá nadstavba nad národnými parkami je zanedbaná. Keď som prišiel do funkcie ministra, národné parky dokonca mohli účtovať bez rozhodnutia centrály len veci do 20 eur. Boli absolútne nesamostatné, nemali pracovisko, ktoré by sa staralo o personálnu politiku, nehovoriac o komunikácii. Štátna ochrana prírody má síce pomerne veľa zamestnancov, no je tam veľa byrokracie. Výkon pre ľudí a prírodu musíme výrazne zvýšiť.
Pre každý národný park vrátane nehnuteľností vytvoríme osobitný program riešiaci na prvom mieste dopravu, potom bezpečnosť ľudí, ochranu prírody, výskum. Chceme podporovať mäkkú turistiku, pretože ak sa to nebude robiť kvalitne a profesionálne, môže to mať takú koncovku ako teraz na Poľane, kde sa rozšírila ľudová forma podnikania v akoby mäkkej turistike. Sú tam fotografické bunkre a došlo ku kolízii dvoch totálne zamaskovaných ľudí, ktorí zrejme išli fotiť medvede a zaskočili medvedicu s mláďaťom. Jeden z nich je stále v nemocnici.
Vaše ministerstvo sa vyjadrilo, že pre toto fotografovanie sa prikrmujú medvede. Ministerstvo pôdohospodárstva hovorí, že enviropolícia nenašla v poľovnom revíri na Poľane žiadne nelegálne vnadiská.
To je nezmysel a stanovisko enviropolície si vyjasňujeme aj s vedením polície. Poľovníci majú pocit, že podľa poľovného zákona môžu robiť vnadiská. A aj ich vo veľkom robia. Na Poľane mi hovorili o stovkách kilogramov, ktoré vozia do lesa pre raticovú zver, ktorá vraj na Poľane nie je premnožená, hoci vieme, že táto zver aj diviaky sú premnožené na celom Slovensku. Zatiaľ je to tvrdenie proti tvrdeniu. Poľana vyskakuje ako územie s najväčšou frekvenciou kolízií s medveďmi, v minulosti sa tu strieľalo najviac medveďov.
Aktuálne som bol na Poľane, našiel som tam nevystrelený náboj z poľovníckej guľovnice. Vnadenie mi všetci potvrdili, akurát jeden z miestnych sa veľmi urazil, keď som mu povedal, že vnadí na živú ovečku. Vraj on tam vždy priväzuje len mäso z uhynutých zvierat. Ja v tom nevidím rozdiel a medvede zrejme tiež nie. Poľovníctvo na Slovensku má problém, zákon o poľovníc
tve je otvorený a treba skončiť so systémom povinného členstva v komore. Vedie ju bývalý poslanec za Smer a zdá sa, že bývalí vládnuci si z tejto organizácie urobili svoju politickú pobočku, tak sa aspoň nepriateľsky správala pri celej diskusii o transformácii národných parkov. Verím, že mnohí poľovníci sú slušní ľudia, ale ich vedenie sa spolitizovalo a potom je ťažká diskusia.
Podľa vás nie je medveďov priveľa?
To ukáže prieskum. Medveďov ako vrcholových predátorov nikdy nemôže byť priveľa. Je ich toľko, koľko stravy získajú. Medveď má veľmi veľa možností obživy.
Nie je teda regulácia medveďov prírodou narušená, keď sú na Slovensku obrovské kukuričné polia, v ktorých medvede vysedávajú a kŕmia sa?
Problémy s medveďom zavinil človek, nie medvede. Medvede tam tú kukuricu nevysadili ani nelákajú poľovníkov na vnadiská. Ak medvede stratia plachosť, musia byť odstránené z chovu, čo ma veľmi mrzí. Mojou návštevou na Poľane sa skúmanie iba začalo, vytvorím pracovnú skupinu, ktorá v krátkom čase rozhodne, aký bude ďalší postup.
Musíme vychovávať aj obyvateľstvo. Ľudia majú zmysel pre krásu prírody a folklór, no jedna vec sa zrejme zmenila. Zatiaľ čo ich rodičia a starí rodičia vedeli prirodzene žiť s celým karpatským svetom, dnešní mladí ľudia, ak aj žijú v dedinke uprostred Karpát, nechodia dennodenne do lesa a nežijú s ním. Sú schopní podliehať kampaniam napríklad istej televízie vlastnenej skupinou, ktorá si otvorene praje vyhubenie všetkých šeliem, pretože im to, zdá sa, prekáža pri ich lyžiarskom a hotelovom biznise.
Ale tie obrovské polia kukurice asi nesadia bežní ľudia v podhorských obciach.
Tie polia bežní ľudia vlastnia, ale často sú v prenájme a niekto na ne berie dotácie. Ministerstvo pôdohospodárstva má veľa možností, ako tento problém regulovať. Aj podporovať bioplynové stanice, ktoré berú kompost z kukuričnísk, je v týchto lokalitách krátkozraké.
V ochranárskych kruhoch sa čoraz viac hovorí o tom, že verejnosť by mala mať možnosť zísť z chodníka aj v 3., 4. a 5. stupni ochrany, čo sa dnes nesmie. Mnohí však poukazujú na to, že na výnimku sa dá ťažiť či poľovať aj v týchto lokalitách. Výnimku majú aj horolezci s obmedzením niektorých lokalít a obdobia hniezdenia vtákov. Uvažujete o zmiernení týchto pravidiel pre turistickú verejnosť?
Pri každom národnom parku vytvoríme radu parku. Musia sa zladiť predovšetkým záujmy tých, ktorí v parku žijú. Ministerstvo musí strážiť ochranu prírody a regulácie, ale to, ako si dohodnú niektoré pravidlá, necháme na národné parky. Niektoré sú počas sezóny také zahltené návštevníkmi, že sa na vysokohorských chodníkoch stojí v radoch.
Ak by ste povolili pohyb mimo chodníkov, tak sa to trocha rozptýli.
V národných parkoch žijú medvede a iné zvieratá, ktoré nemajú kde žiť. Tam sa stretáva záujem turistu, ktorý chce ísť kamkoľvek, so záujmom toho istého turistu, ktorý si zároveň praje, aby krajina nebola mŕtva. Ak z každého kúta v národných parkoch vyduríme medveďa, budeme atakovať hlucháňa, ako uchováme tieto biotopy a divočinu?
Napríklad v Národnom parku Malá Fatra sú jarné sezónne uzávery z dôvodu hniezdenia vtákov. Keď vyletia mláďatá, nič turistom nebráni, aby tam išli.
Práve tento príklad to potvrdzuje. Národné parky nech si urobia návštevný poriadok. Ministerstvo však bude nástojiť na tom, aby šou – lebo turizmus je druh zábavy – neničila to, prečo národné parky vznikli.
Budú pracovníci národných parkov robiť sprevádzanie do lokalít, kam sa nesmie chodiť?
Ani správcovia, ani žiadni odborníci nemôžu chodiť do jadrových území, kde prežíva nejaký biotop, ktorý by ľudská prítomnosť zničila. Univerzálne takýto model platiť nebude, aj teraz existujú možnosti robiť sprievodcu a chceme to v národnom parku posilniť. Napokon, aj lesníci zo štátnych lesov sú na toto ideálni, poznajú terén, majú prírodu radi. Ak prijmú túto rolu, môžu v tom byť veľmi užitoční.
Možnosť robiť sprievodcu v horskom prostredí je dosť obmedzená zákonom o horskej službe, ktorý dal túto možnosť len horským sprievodcom. Tí tvrdia, že v horskom prostredí nikto iný sprevádzať nemôže, pričom na druhej strane chýba definícia horského prostredia. Budete to nejako riešiť?
Naša legislatíva má aj v tejto oblasti známky ranej demokracie, keď záujmové skupiny až na doraz presadili svoje záujmy. Prelobovali sa veľmi čudesné zmeny zákonov, mohol by som menovať desiatky prípadov, napríklad aj o poľovníctve. Kedysi boli majitelia revírov zodpovední za škody, ktoré raticová zver spôsobila na plotoch, plodinách a podobne. Dnes to platí štát. Dokonca ak vlk zabije srnu, ktoré sú premnožené, revír pošle účet môjmu ministerstvu. Je to príklad toho, že poľovnícky stav mal veľkú protekciu už za Mečiara. Vznikla komora, dal im vilu na Štefánikovej ulici v Bratislave a táto elitná skupina sa spolitizovala a doteraz využíva nerovnováhu v zákonoch. Takýchto skupín je zopár a tie zákony sa budú musieť balansovať.
Vstúpili ste s pripomienkami do návrhu nového zákona o poľovníctve, ktorý sa teraz pripravuje?
Ministerstvo dalo desiatky zásadných pripomienok. Doterajšia prax je úplne anomálna. Štát je zaplavený problémami, ktoré vznikajú nečinnosťou poľovníkov. Poľovníctvo, ktoré kedysi bolo ľudové, sa zmenilo na elitné. Idú po trofejach a regulácia diviačej zveri sa ani napriek dotáciám z dôvodu diviačieho moru nezmenila.
Ak bude musieť Správa Tatranského národného parku vyplatiť odstupné 100 000 eur bývalému riaditeľovi Štátnych lesov TANAP-u a jeho námestníkovi, z čoho park zaplatí údržbu turistických chodníkov a infraštruktúry? To je práve suma, ktorá sa na to ročne vynakladá.
Navyše národný park dokočírovali do momentu odovzdania s polmiliónovou sekerou. Za čo si vyplácali odmeny… ale nech to preskúmajú tí, ktorí sú na to určení, boli podané podnety. Etická hanebnosť takéhoto postupu bije do očí. Ešte paradoxnejšie je, že zlaté padáky sú právne bezpečné iba pre týchto dvoch zamestnancov.
A ak sa zmení pracovná náplň ostatných zamestnancov v priebehu najbližších dvoch rokov?
Oni urobili zmenu kolektívnej zmluvy tak, že na ostatných sa vykašľali.
Nebude teda správe národného parku chýbať tých 100-tisíc eur, bude mať dosť peňazí na všetko, čo potrebuje?
Bezpochyby budú chýbať, ale ešte viac ma mrzí nízkosť tohto postupu. Tí ľudia žili v národnom parku, malo to mať celé iný priebeh. Medzi ochrancami prírody a týmto podnikom nemusel byť žiaden konflikt. Ale je to vždy vecou ľudí a v tomto prípade to boli znovu priatelia starých chorých poriadkov a amorálnosti.
Nedávno zarezonovalo vaše vyhlásenie, že výjazdy na horské chaty by sa mali výrazne obmedziť a ekologizovať. To pobúrilo tatranských chatárov, pretože mnohí z nich majú trebárs jeden-dva výjazdy za týždeň. Nehovorím o horských hoteloch, kde je ich výrazne viac. Čo bolo dôvodom tohto vášho vyhlásenia?
To je iba komické nedorozumenie, bola to bezvýznamná poznámka na okraj nejakej novinárskej otázky. Podnikatelia, ktorí sa boja tejto zmeny, z toho vytvorili tému. Naozaj išlo o jednu vetu a za tou si stojím. Do vysokohorských lokalít žiadne staré diesle nemajú čo jazdiť. Budú to musieť zmeniť a jazdiť bezemisnými vozidlami, ak vôbec. Som presvedčený, že aj chatári si prajú, aby chodník, po ktorom chodia turisti, ktorí si chcú užiť čistý vzduch, nebol zamorený starými rachotinami.
A čo s takými chatami, kde terén nedovoľuje výjazd iného vozidla ako naftového?
Máte osobitnú starosť o nejakú chatu?
Nemám starosť, ale môžem uviesť Chatu pri Zelenom plese vo Vysokých Tatrách alebo Chatu Plesnivec v Belianskych Tatrách.
Čo tam neumožňuje terén, prosím vás? Sú elektrické terénne vozidlá a elektrické snežné skútre, ktoré sú absolútne rovnocenné dieselovým. Vy obhajujete, aby tam chodili dieselové autá?
Neobhajujem, len kladiem otázky.
Ja som zvedavý, ktorý chatár si toto dokázal v médiách presadiť a komu prekáža takáto výmena, keď v hre je aj príspevok štátu. Navyše do pár rokov budú musieť naftové a spaľovacie motory zmiznúť aj z centier miest. Ja by som bol veľmi rád, keby súčasťou tohto nového modelu TANAP-u bolo, že na žiadnu vysokohorskú chatu emisné vozidlá chodiť nebudú.
Vo Vysokých Tatrách sa veľmi zvýšil počet jednodňových návštevníkov, otvárajú sa ďalšie parkoviská. Plánujete sa zapojiť do riešenia tohto problému?
Tam vidím iba jedno riešenie, veľké záchytné parkovisko pri trase električky. To by malo ponúknuť vodičom atraktívnu možnosť nielen zaparkovať vozidlo a prestúpiť na električku, ale aj ponúknuť informácie či občerstvenie.
Vysoké Tatry majú teraz nové vozne a som presvedčený, že minister Doležal má v pláne obnovy financie na to, aby ich znásobil, aby išli vozne jeden za druhým. V čase prázdnin je tam veľký tlak, ale som presvedčený, že električka to zvládne. Do vyšších polôh tatranských osád by mali jazdiť vozidlom len tí, ktorí tam bývajú alebo tam majú iný neoddiskutovateľný dôvod jazdiť.