Zásob pšenice má svet na desať týždňov
Len odblokovanie Odesy svetovú potravinovú krízu nevyrieši. Rekordné ceny potravín spôsobilo päť problémov, ktoré sú samy osebe vážne, no dokopy nemajú precedens, povedala analytička
Bývalý nemecký veľvyslanec v Rusku Rüdiger von Fritsch to nazval novou hybridnou vojnou. Aj iní predstavitelia západných krajín hovoria, že Rusko využíva potraviny ako zbraň, ktorou chce oslabiť Ukrajinu aj Západ. Nejde len o blokádu Čierneho mora, kde v prístavoch čaká na export 20 miliónov ton obilia a kukurice. Bežne to býva 5 miliónov.
„Na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny armáda Kremľa konfiškuje zásoby obilia a stroje... Rusko teraz zhromažďuje svoj vlastný potravinový export ako formu vydierania – zadržiava zásoby, aby zvýšilo globálne ceny, alebo obchoduje s pšenicou za politickú podporu... Používa hlad a obilie, aby získalo moc,“povedala v Davose na Svetovom ekonomickom fóre šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Dodala, že niekomu to môže pripomínať 30. roky, keď na Ukrajine sovietske úrady konfiškovali úrodu, čo viedlo k hladomoru, ktorý zabil milióny ľudí.
Rüdiger von Fritsch v rozhovore pre Tagesspiegel dokonca povedal, že cieľom Ruska je vyvolať masovú migráciu z hladujúcich krajín do Európy, ktorá by tlačila na západné krajiny, aby sa vzdali sankcií proti Rusku. Pred masovou migráciou hladujúcich zo severnej Afriky varoval aj poľský prezident Andrzej Duda.
Rusi sa, naopak, bránia, že vysoké globálne ceny potravín spôsobili západné sankcie proti Rusku či zamínovanie vôd Čierneho mora zo strany Ukrajiny. „Nie sme idioti,“povedal bývalý prezident Dmitrij Medvedev.
NAJHORŠIA KRÍZA ZA DLHÉ ROKY
Súčasná potravinová kríza vo svete je najhoršia za posledné roky, dokonca horšia ako v rokoch 2007 a 2008.
„Ceny kľúčových poľnohospodárskych komodít už dosiahli rekordné úrovne a prekročili vrchol v roku 2008,“povedala pre Denník N Michaela Kožmínová, analytička z českej Asociácie pre medzinárodné otázky. Najviac to pocítia najchudobejšie krajiny, napríklad v subsaharskej Afrike ľudia vynakladajú na potraviny až 40 percent príjmov.
Už sa to aj deje. Ako povedal generálny tajomník OSN António Guterres, počet ľudí vo „vážnej potravinovej neistote“sa v porovnaní so situáciou pred dvoma rokmi zdvojnásobil, momentálne je to celosvetovo 276 miliónov.
„Viac ako pol milióna ľudí žije v podmienkach hladomoru: to je nárast o 500 percent v porovnaní v rokom 2016,“povedal minulý týždeň, keď sa téme cien globálnych potravín venovala Bezpečnostná rada OSN.
Práve tu zaznel príspevok Sary Menekrovej, riaditeľky think-tanku Gro Intelligence, ktorá sa venuje potravinovej bezpečnosti. Šéf Svetového potravinového programu David Beasley na Twitteri napísal, že kto chce pochopiť dôvody súčasnej krízy, mal by si ho prečítať.
Menkerová vyslovene povedala, že súčasnú krízu nezačala rusko-ukrajinská vojna. „Jed
Viac ako pol milióna ľudí žije v podmienkach hladomoru: to je nárast o 500 percent v porovnaní v rokom 2016. António Gutteres generálny tajomník OSN
noducho len priliala benzín do ohňa, ktorý už dlho horel,“uviedla.
„Je dôležité zdôrazniť, že aj keby sa vojna zajtra skončila, náš problém potravinovej bezpečnosti nezmizne tak skoro bez konkrétnych činov,“dodala.
PÄŤ RÔZNYCH PROBLÉMOV
Podľa nej došlo naraz k piatim rôznym problémom, ktoré sú vážne aj samy osebe, ale spolu tvoria „bezprecedentnú situáciu“: nedostatok hnojív, klimatické problémy a s tým súvisiace suchá v rôznych častiach planéty, rekordne nízke zásoby kuchynského oleja, rekordné nízke zásoby obilia a logistické problémy, ktoré sa začali ukazovať už pred desaťročiami.
„V súčasnosti máme svetové zásoby pšenice na desať týždňov. Podmienky sú dnes horšie ako v rokoch 2007 a 2008,“povedala.
Aj analytička Kožmínová hovorí, že za globálnu potravinovú krízu môže zmes viacerých faktorov.
„Ceny potravín celosvetovo rástli už pred ruskou inváziou. Mohli za to rastúce ceny energií, ktoré sa odrážali predovšetkým v cene hnojív. Vplyv na ceny a dostupnosť potravín mala pandémia covidu-19, ktorá zhoršila priestupnosť hraníc, obmedzila pohyb pracovnej sily alebo viedla k oneskoreniam v lodnej doprave. Prispela k tomu aj zlá úroda niektorých kľúčových exportérov, ako sú USA alebo Kanada,“hovorí.
Dodáva, že v konkrétnych krajinách subsaharskej Afriky a Blízkeho východu (Etiópia, Južný Sudán, Jemen) ide o kombináciu dlhého sucha a miestnych konfliktov.
„K tomu všetkému sa teraz pridala vojna na Ukrajine, ktorá do už oslabeného potravinového trhu zasadila ďalšiu ťažkú ranu,“dodáva.
ČO VYVÁŽA UKRAJINA
Ukrajina vyváža 52 percent svetového exportu slnečnicového oleja (najviac na svete), 13 percent kukurice a 9 percent pšenice. Od vývozu pšenice z Ukrajiny sú najviac závislé najmä africké krajiny: Somálsko, Tunisko, Gambia, Líbya či Mauritánia.
Ako napísal Economist, veľa z minuloročnej letnej úrody Ukrajina vyviezla ešte pred vojnou.
Ukrajina zatiaľ v máji podľa oficiálnych zdrojov ukrajinského ministerstva poľnohospodárstva exportovala 643-tisíc ton obilia (takmer výlučne kukurice), kým v rovnakom čase pred rokom to bolo 1,8 milióna, teda trikrát viac. V marci tohto roku to bolo 300-tisíc ton, v apríli vyše milióna.
Celkovo však vyviezli v období od júla 2021 doteraz 47 milióna ton obilia, čo je viac ako v období predtým (41 milión ton). To však súvisí so zvýšeným exportom pred vojnou a zrejme nadpriemernou úrodou. Svet by iste privítal aj tých 20 miliónov ton obilia, ktoré ležia v prístavoch a skladoch.
Alternatíva vývozu obilia po železnici cez Poľsko či iné krajiny dokáže nahradiť len 10 percent, pri optimistickom scenári 20 percent množstva, ktoré sa bežne vyváža po mori.
„Blokáda prístavov je vážnym obmedzením pre vývoz z Ukrajiny. Export po železnici je výrazne pomalší,“hovorí Kožmínová.
ČO VYVÁŽA RUSKO
Aj Rusko patrí medzi najväčších svetových vývozcov potravín. Je najväčším exportérom pšenice (19,5 percenta) a druhým najväčším exportérom slnečnicového oleja (20 percent).
Vojna a sankcie sa ich vývozu podľa Economistu dotkli menej, ako si mysleli odborníci na začiatku vojny, Rusko potraviny vyváža ďalej. „Hlavnými kupcami sú Egypt, Irán, Sýria a Turecko,“píše magazín.
Sankcie proti Rusku však môžu mať istý vplyv najmä preto, že Rusko je hlavným vývozcom umelých hnojív a z EÚ importuje pesticídy a semená.
„Sankcie proti Rusku a Bielorusku sa odrážajú hlavne v nedostupnosti hnojív. Ich ceny dosiahli pre zdraženie plynu a sankcie historické rekordy,“hovorí Kožmínová. Podľa analytičky Menkerovej sa ceny hnojív strojnásobili v priebehu roka a v porovnaní s rokom 2020 zdraželi štyrikrát.
Súčasnej situácii nepomohli kroky niektorých krajín. India, ktorú sužujú nezvyčajne vysoké aprílové a májové teploty a s nimi spojené sucho, pozastavila až na výnimky vývoz pšenice. Rovnako zastavilo alebo obmedzilo vývoz potravín ďalších vyše 20 krajín.
Napríklad Indonézia načas zastavila vývoz palmového oleja, ide pritom o krajinu, ktorá ho produkuje 60 percent. Minulý týždeň však zákaz exportu zrušila.
Tieto rozhodnutia, najmä indické obmedzenie exportu pšenice, spôsobili podľa Kožmínovej „ďalšie šoky“.
ČO BUDE ĎALEJ
Ďalším problémom bude tohtoročná úroda na Ukrajine. Ukrajinci odhadujú, že počas vojny sa túto jar podarilo vysiať o 30 až 50 percent menej plochy ako v predchádzajúcich rokoch. Dôvodov je viacero: na mnohých poliach sa bojuje, prípadne sú obsadené Ruskom, niektoré farmy sú (cielene či nechtiac) poškodené ruskou armádou. Farmárom chýbali pohonné hmoty do traktorov, niektorým aj ľudia, ktorí sa dobrovoľne hlásili k domobrane.
Rovnako je možné, že aj výnos bude nižší, keďže sa používa menej umelých hnojív pre ich nedostatok a vysokú cenu.
Otázne je aj to, či bude kde skladovať úrodu. Mnohé silá a sklady sú stále plné predchádzajúcej úrody, ktorú sa nepodarilo vyviezť.
„Neistota tohtoročnej úrody na Ukrajine sa premietne do ďalšieho roka. Presuny obyvateľstva, škody na poľnohospodárskej infraštruktúre a narušenie trhov a potravinových reťazcov ovplyvnia potravinovú bezpečnosť na Ukrajine a v krajinách závislých od dovozu z nej,“hovorí Kožmínová.
Problematická však nebude len Ukrajina, ale napríklad aj situácia v Číne. Tá očakáva, že tohtoročná zimná úroda pšenice bude „najhoršia v dejinách“vzhľadom na záplavy minulý rok.
NIE JE PRIESTOR NA ĎALŠIU RANU
To podľa expertov znamená, že nie je žiaden priestor na nejakú ďalšiu mimoriadnu udalosť, napríklad sucho v dôležitej krajine.
„Svetový trh s potravinami je teraz extrémne citlivý a akýkoľvek ďalší šok môže situáciu výrazne zhoršiť. Vrátane extrémnych meteorologických javov, ako sú suchá a povodne, ktorých svedkami budeme v dôsledku klimatickej zmeny čoraz častejšie,“dodáva analytička.
To však neznamená, že planéta aj s výrazne obmedzeným exportom z Ukrajiny nedokáže poskytnúť dosť obilia pre ľudí. Nie každá vypestovaná plodina skončí na tanieri.
Veľká časť vypestovaného obilia ide napríklad ako krmivo do živočíšnej výroby. „Vedecké odhady udávajú, že okolo 40 percent všetkej svetovej ornej pôdy sa v súčasnosti využíva na produkciu krmív pre zvieratá, z nich časť tvoria obilniny, ktoré by sa dali konzumovať,“hovorí Kožmínová.
Podľa magazínu Economist v roku 2021 Čína doviezla 28 miliónov ton kukurice ako krmivo pre svoje ošípané, čo je viac, ako vyvezie Ukrajina za rok.
Ďalšou vecou je množstvo plodín, ktoré sa dávajú do biopalív. „Ďalších 13 percent svetovej ornej pôdy sa využíva do biopalív a na ďalšie technické účely, v samotnej EÚ je tento pomer ešte vyšší. V záujmu potravinovej bezpečnosti by bolo efektívnejšie využiť viac dostupných zdrojov na potraviny než na krmivo alebo zdroj biopalív,“povedala Kožmínová.
Think-tank Gro Intelligence podľa Economistu vyrátal, že kalórie zo súčasných a sľubovaných zdrojov na biopalivá by stačili na nakŕmenie 1,9 miliardy ľudí.
MIGRÁCIA
Sú obavy, že nárast cien potravín bude viesť k hladu a nepokojom vo viacerých krajinách Afriky a Blízkeho východu. Na Srí Lanke došlo k protestom, keď inflácia potravín a benzínu prispela k iným problémom, ktorým krajina čelila.
„Svetový potravinový program hovorí o alarmujúcom riziku bezprecedentnej hladovej katastrofy, ktorá môže priviesť takmer 50 miliónov ľudí na pokraj hladomoru,“dodáva analytička.
„Západ môže krátkodobo zvýšiť svoju podporu najzraniteľnejším krajinám a oblastiam – bilaterálnou pomocou, podporou režimov potravinového zabezpečenia pod záštitou Svetového potravinového programu alebo uvoľnením vlastných strategických zásob,“hovorí.
Obavy, že hladujúci ľudia budú smerovať do Európy, ako to spomínajú politici (či už je to cieľom Ruska alebo nie), nemusia byť prehnané.
„Potravinová kríza môže spustiť masovú migráciu do menej zasiahnutých oblastí, medzi ktoré určite patrí Európa,“hovorí.
„Častým fenoménom v tejto súvislosti je aj vnútorná migrácia v rámci jednej krajiny alebo regiónu. Typicky ide napríklad o migráciu z dedín do miest, ktorá môže mať zásadné následky najmä v prípadoch, keď mestá nie sú na príliv nových obyvateľov dostatočne pripravené,“dodáva Kožmínová.