Hegerova vláda tvorí precedens pre Pellegriniho a Fica
Namiesto štandardných postupov v tvorbe legislatívy a odbornej diskusie sa táto vláda uchyľuje k pohodlným skratkám
Dáta z pandemického obdobia potvrdzujú, že vlády Matoviča a Hegera si skrátené legislatívne konania jednoducho obľúbili, a postpandemické schvaľovanie legislatívy naznačuje, že sa ho nechcú len tak vzdať.
Už predchádzajúce vlády si zvykli na ohýbanie pravidiel legislatívneho procesu, ale počas pandémie covidu-19 sa táto prax stala neúnosnou. Nezdá sa, že by sa k rešpektovaniu základných princípov právneho štátu táto vláda tak skoro vrátila.
V roku 2001 vznikol webový portál, kde vláda začala zverejňovať legislatívne dokumenty, ktoré budú predmetom rokovania vlády. Každý občan a hlavne médiá sa stali z hľadiska informácií o programe vlády rovnocennými aktérmi s členmi vlády.
Vláda má zároveň aj plán práce na legislatívnych návrhoch, inštitút predbežnej informácie o návrhu a hlavne systém, ktorý zabezpečuje odbornú diskusiu o legislatíve – medzirezortné pripomienkové konanie. Všetky tieto prvky posúvajú Slovensko na vysoké priečky v Indexe regulačnej politiky a spravovania iREG (OECD).
Keďže však môžu nastať nepredvídateľné krízové situácie, pravidlá umožňujú ministrom konať flexibilne a predložiť návrh priamo vláde bez uplatnenia akýchkoľvek štandardných postupov. Vynechanie inštitútov, ktorých funkciou je zabezpečenie analýz vplyvov a odbornú diskusiu, je na úkor kvality výslednej regulácie.
Matovičov návrh, ktorý pred rokovaním vlády nikto nevidel a za jeden deň ho spláchol parlament, je len jeden z mnohých prípadov (prednedávnom to boli stavebné zákony). Na zneužívanie inštitútu skráteného legislatívneho konania, ktoré v princípe znemožňuje odbornú diskusiu o návrhu, upozorňuje dlhodobo Via Iuris.
ZVYKLI SI NA PRECEDENS COVIDU-19
V nedávanom výskume Ústavu verejnej politiky nás zaujímalo, ako prebiehal legislatívny proces počas pandémie. Jej prvá vlna bola katastrofou nielen z epidemiologického hľadiska, ale aj z hľadiska legislatívnych procesov. V priemere iba v jednom z 20 návrhov prebehlo riadne medzirezortné pripomienkové konanie a až vo viac ako polovici prípadov si vláda schválila skrátené legislatívne konanie. Mnohé návrhy sa schvaľovali na vláde a následne v parlamente v priebehu 24 hodín.
Počas pandémie môže ísť o legitímny krok, ale neexistuje žiaden mechanizmus, ktorý by dohliadal na prípadné zneužitie či ex post prehodnotenie takto schválených regulácií (čo odporúča napríklad OECD).
V druhej vlne sa vláda len mierne polepšila a naďalej takmer každý štvrtý návrh zákona išiel v skrátenom legislatívnom konaní, teda mimo štandardných postupov. Uznávame, že prechodné, respektíve medzipandemické obdobie môže priniesť výzvy, na ktoré musí vláda rýchlo reagovať, pretože by inak vznikli značné hospodárske škody, ohrozila by sa bezpečnosť alebo ľudské práva a slobody. Aj tu však každý šiesty vládny návrh zákona bol do parlamentu poslaný skráteným legislatívnym konaním. Pridajme k tomu každý desiaty návrh v skrátenom pripomienkovom konaní a dostaneme štvrtinu návrhov legislatívy, ku ktorým bola obmedzená riadna odborná diskusia.
POKRYTECTVO HEGERA, MATOVIČA A ĎALŠÍCH
Z pohľadu podnikateľského sektora, občana, ale i samospráv (a iných častí verejného sektora) sú predvídateľnosť, transparentnosť a kvalita regulácií kľúčové. Aj preto vznikla na medzinárodnej úrovni Iniciatíva pre otvorené vládnutie a Slovensko sa k nej pridalo ako jedna z prvých krajín už v roku 2011, keď sa vláda Ivety Radičovej prihlásila k dodržiavaniu princípov formulovaných v Deklarácii otvoreného vládnutia. Na tomto základe bol pripravený prvý akčný plán na obdobie 2012 – 2013. K dodržiavaniu princípov sa prihlásila vo svojom programovom vyhlásení aj Matovičova/ Hegerova vláda.
Namiesto štandardných postupov v tvorbe legislatívy, odbornej diskusie a posúdenia legislatívy z pohľadu kvality a prípadného upozornenia na riziká, zbytočnosť či dokonca škodlivosť návrhu sa táto vláda uchyľuje k pohodlným skratkám. Dáta z pandemického obdobia potvrdzujú, že vlády Matoviča a Hegera si skrátené legislatívne konania jednoducho obľúbili, a postpandemické schvaľovanie legislatívy naznačuje, že sa ho nechcú len tak vzdať. Aj preto bude prekvapením, ak by sa Pellegrini a Fico v budúcnosti neinšpirovali a obťažovali by sa štandardnými postupmi v tvorbe legislatívy. MATÚŠ SLOBODA KATARÍNA STAROŇOVÁ Ústav verejnej politiky FSEV UK