Aký bude efekt zmien v rodinnej politike?
Odborníkov v Paneli expertov sme sa spýtali, čo hovoria na schválené zmeny v rodinnej politike a či je správne zdaniť Slovnaft špeciálnou daňou
Vládna väčšina, ktorú teraz tvorili len poslanci OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí, ale s podporou Kotlebovej ĽSNS, odídencov od nej a ďalších nezávislých poslancov, schválila pred vyše týždňom takzvaný balík pomoci rodinám. Urobila to napriek tomu, že sa v koalícii niekoľko mesiacov diskutovalo o protiinflačných opatreniach, ktoré by najviac postihnuté skupiny aspoň čiastočne ochránili pred dopadom rastúcich cien. Prezidentka Zuzana Čaputová na budúci týždeň oznámi, či zákon podpíše, dá ho na Ústavný súd, alebo ho vráti do parlamentu.
Odborníkov v Paneli expertov sme sa spýtali: Ako hodnotíte schválené zmeny v rodinnej politike? Aký bude efekt zmien v rodinnej politike? Môžu pomôcť znížiť chudobu? Môžu prispieť k spomaleniu poklesu pôrodnosti? Viete o lepších riešeniach na zlepšenie finančnej situácie rodín a na zvýšenie pôrodnosti? Bolo správne prijať zmeny v skrátenom legislatívnom konaní so zdôvodnením, že hrozia hospodárske škody, čím sa myslí pokles životnej úrovne? Je správne zdaniť Slovnaft špeciálnou daňou so zdôvodnením, že má vďaka lacnej ruskej rope a drahým palivám vysoké zisky? Je správne špeciálne zdaniť firmy s vysokými ziskami alebo konkrétne monopoly?
Ivan Mikloš ekonóm, exminister financií
Návrh pomôže znížiť chudobu len veľmi nedostatočne, v malej miere a zďaleka nie všetkým, ktorým by bolo potrebné pomôcť. Zároveň je drahší, ako by bol, ak by sa pomohlo výraznejšie, ale zároveň „len“všetkým tým, ktorí pomoc objektívne potrebujú. Pôrodnosť tento návrh určite nezvýši, ukazujú to skúsenosti z iných krajín. Zásadným problémom Matovičovho prorodinného balíka je však niečo iné – minister financií, ktorý nezmyselne rozvracia verejné financie, predseda najsilnejšej koaličnej strany, ktorý rozbíja vlastnú koalíciu a politicky „kšeftuje“s fašistami a zároveň znásilňuje legislatívne pravidlá – to sú najdôležitejšie negatívne dôsledky všetkého, čo sa stalo v súvislosti s Matovičovým balíčkom. Karel Hirman energetický analytik Aký bude ich efekt? Môžu pomôcť znížiť chudobu? Môžu prispieť k spomaleniu poklesu pôrodnosti?
Naša spoločnosť, podobne ako štáty a národy na celom svete sa borí s enormným nárastom inflácie a zdražením základných životných potrieb, ako sú potraviny či energie. Schválený „balíček“je preto dosť mimo riešenia akútnych problémov, pretože buď je zameraný len na určitú časť potenciálne problémovej skupiny obyvateľstva (rodiny s deťmi), alebo sa pokúša riešiť úplne iné ciele (pôrodnosť). Spolu s tým, ako je koncipovaný, dostatočne nepomôže znížiť chudobu a ani nebude faktorom spomalenia poklesu pôrodnosti. Viete o lepších riešeniach na zlepšenie finančnej situácie rodín a na zvýšenie pôrodnosti?
R
iešenia musia byť oveľa cielenejšie a smerované skutočne na rodiny a skupiny obyvateľstva, ktoré sa ocitajú v sociálne komplikovanej situácii, a nie na plošné opatrenia bez ohľadu na príjmy rodiny a domácnosti. Problémom na Slovensku je nižšia pôrodnosť pracovne aktívnej a vzdelanejšej časti populácie, s čím sa boria všetky ekonomicky vyspelejšie spoločnosti a štáty bez ohľadu na rasu či náboženstvo. Často oveľa účinnejšie sú preto podporné programy zamerané na uľahčenie matkám a otcom (aj zamestnávateľom v ich zamestnávaní) v starostlivosti o deti tak, aby čo najmenej „vypadli“ z pracovného procesu, ako tie, ktoré len plošne zvyšujú finančné prostriedky na dieťa. Tie sú pre pracovne či podnikateľsky aktívne rodiny aj tak v porovnaní s ich príjmami relatívne zanedbateľné a sú zaujímavé len pre málo vzdelanú a sociálne už aj tak odkázanú časť populácie, ktorá ich aj tak vo väčšej časti použije na úplne iné potreby, než sú potreby dieťaťa, a v konečnom dôsledku len prehlbuje ich chudobu a zaostalosť. Je správne zdaniť Slovnaft špeciálnou daňou so zdôvodnením, že má vďaka lacnej ruskej rope a drahým palivám vysoké zisky? Je správne špeciálne zdaniť firmy s vysokými ziskami alebo konkrétne monopoly?
V
aša otázka je zavádzajúca. O zavedení špeciálnej dane pre Slovnaft sa začalo verejne diskutovať až po tom, čo vláda na úrovni EÚ začala pre Slovnaft presadzovať výnimku zo zavedenia embarga na nákup ruskej ropy. Keďže na trhu sa práve kvôli tomuto embargu vytvorila neštandardná situácia, keď sa začala ruská ropa predávať s nebývalo vysokým diskontom až vo výške niekoľko desiatok dolárov za barel oproti etalónovej zmesi Brent,
Nebezpečný je aj fakt, že zo „dňa na deň” môže byť úspešný podnik zdanený politikom. Nepôsobí to dôveryhodne a vytvára to nejasné podnikateľské podmienky. Ivana Molnárová riaditeľka Profesia.sk
takto presadzovaná výnimka by vytvorila pre Slovnaft na dlhšiu dobu potenciálne veľmi výhodné podnikateľské prostredie na dosahovanie oveľa vyššej ziskovosti ako pre iné rafinérie, ktoré takéto výnimky nedosiahnu. Vzhľadom na to, že zavedenie embarga je vyvolané inváziou Ruska proti Ukrajine a jeho cieľom je zásadne oslabiť finančné možnosti Kremľa viesť útočné vojenské operácie, čo je elementárnym bezpečnostným záujmom Slovenska a jeho občanov, takáto výnimka toto spoločné úsilie EÚ oslabuje. A preto je legitímne, aby štát finančné výhody plynúce z tejto výnimky dodatočne zdanil a takto získané prostriedky využil aj na zvýšenie bezpečnosti Slovenska a jeho občanov. Podobne, ak štát a jeho regulácie zlyhávajú pri regulovaní podnikateľských výhod plynúcich z monopolného postavenia na trhu a takéto firmy dosahujú v dôsledku toho enormnú ziskovosť, tak ich osobitné zdanenie môže byť dočasným náhradným riešením. Zvlášť za extrémnej situácie na trhu, ktorá takúto ich ziskovosť ešte viac znásobuje na úkor zákazníkov a spotrebiteľov. Ak je vysoká ziskovosť dosahovaná na konkurenčnom trhu a len vďaka podnikateľskej šikovnosti, tak štát nemá takéto úspešné firmy „vypaľovať“umelo navýšenými daňami. Bolo správne prijať zmeny v skrátenom legislatívnom konaní?
Ak by naozaj tieto opatrenia boli smerované na riešenie objektívne narastajúcich akútnych problémov všetkých sociálne slabších skupín obyvateľstva, tak by sa takýto postup dal ešte pochopiť. Avšak to, čo bolo navrhnuté a schválené, je skôr presadzovaním politicko-ideologickej agendy a dosť pravdepodobne reálne problémy nielenže nevyrieši, ale ich ešte prehĺbi. Preto takýto postup znamená hrubé zneužitie legislatívneho procesu na politickú agendu.
Michal Lehuta ekonóm, VÚB
Zmeny v rodinnej politike sú legitímnym nástrojom každej vlády. Schválený balík pomôže všetkým rodinám s deťmi, najmä tým s pracujúcimi rodičmi, a to aj tým, ktorí takúto pomoc v čase vysokej inflácie nepotrebujú. Vyššie prídavky na deti, daňový bonus či takzvané „krúžkovné“ nebudú mať zrejme žiadny merateľný vplyv na pôrodnosť. Tá na Slovensku už zhruba dve dekády rastie, no stále sa len približuje k úrovni vyspelých krajín a zrejme dlhodobo aj naďalej nebude dosahovať 2 deti na ženu počas jej života. Špeciálna daň pre Slovnaft má zmysel, keďže cieli na náhodný a veľmi silný rast ziskovosti vyplývajúcej z nákupu ruskej ropy, ktorý zároveň kriví súťaž na jednotnom trhu v rámci EÚ. Iné ako energetické odvetvia takýto skok v ziskovosti zrejme nezaznamenávajú, aj keď dalo by sa azda pozrieť aj na výrobu kovov, chemikálií či stavebných materiálov. Skrátené legislatívne konanie v tomto kontexte by azda nebolo nutné, keby vláda k príprave balíčka pristúpila už skôr. Vysoko negatívny je najmä jeho vplyv na rozpočet, a fakt, že ho má na svedomí minister financií, ktorý by mal dobre vedieť, ako veľmi treba znižovať deficit v budúcom roku podľa nového zákona o výdavkových stropoch. Nekrytie veľkého objemu nových štrukturálnych výdavkov dodatočnými príjmami alebo škrtmi v iných výdavkoch vnímam pri potrebe znižovania deficitu verejných financií ako rozpočtovo nezodpovedné. Debata je schválením balíka v parlamente už (aspoň nateraz) ukončená, no chýbal mi v nej najmä adresný dôraz na skupiny najviac ohrozené vysokou infláciou a chudobou. Podľa každoročných prieskumov sú to najmä nezamestnaní, nízkopríjmové rodiny s deťmi, najmä ak majú len jedného živiteľa/živiteľku či ak je v domácnosti viac detí, ale aj samostatne žijúci dôchodcovia či penzisti s menším alebo len minimálnym dôchodkom. Pomoc rodinám minister financií ohlasoval dávno predtým, ako inflácia naozaj začala hrýzť, vnímam ju preto len ako neadresný a drahý rodinný balíček „prebalený“do kontextu inflačnej pomoci. Prípadné ďalšie zmeny v sociálnom systéme by mohli pomôcť aj skupinám chudobnejších ľudí bez detí, či bez nároku na daňový bonus. Žiadne opatrenie tiež doteraz nesmerovalo k nezamestnaným, ktorí nepoberajú dávky v hmotnej núdzi, či k dôchodcom s nízkymi príjmami (ak odhliadneme od skoršej výplaty trinástych dôchodkov). Chýbala debata o výške životného minima a jeho valorizácii – od neho sa totiž odvíjajú aj tradičné systémové nástroje sociálnej pomoci, ako sú rôzne dávky a príspevky.
Ivana Molnárová riaditeľ ka portálu Profesia.sk
Rýchle, nepremyslene zázraky v podobe Matovičovho balíčka bez domyslenia skutočných dôsledkov mi príde veľmi nezodpovedné a populistické. V prvom rade to bude ďalšia záťaž na rozpočet a o príjmovej strane rozpočtu zatiaľ nie je vôbec reč. Balíček je nákladný a v rozpore s rozpočtovou zodpovednosťou a neprebehla diskusia odbornej verejnosti. Pre mňa je veľmi závažný fakt, že na tieto opatrenia budeme ďalej zvyšovať zaťaženie podnikateľom. Posledné, čo zamestnávatelia potrebujú, je tlak na zvyšovanie daní. V čase, keď sa všetci potrebujeme vyrovnať sa s infláciou, každý jeden zamestnávateľ rieši nielen rastúce vstupné náklady surovín, služieb, ale extrémny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily tlačí aj na zvyšovanie miezd. Pre mňa je aj nebezpečný fakt, že zo „dňa na deň” môže byť úspešný podnik zdanený politikom. Vôbec to nepôsobí dôveryhodne a vytvára nejasne podnikateľské podmienky. Takto sa viera v demokratický systém a v inštitúcie a v dobre spravovaný štát jednoducho nebuduje. Neadresná pomoc v podobe „dávky pre každého” je opäť krok, kde pomoc neskončí pri tých, ktorí sú na hranici chudoby a sú odkázaní na pomoc. Stále sa pýtam, prečo sa o takom veľkom výdavku neviedla odborná diskusia, nevytvorili sa analýzy dopadov a rovnako sa aj nevyhodnotili. Stanovili sa ciele, čo tým chceme dosiahnuť, a kedy to bude úspešné? Chýba mi komplexnosť pomocí a podpora rodinnej politiky, analýza, komu a ako potrebujeme pomôcť. Može sa stať, že rodina, ktorá na to nie je odkázaná, dostane viac ako tá, ktorá je v núdzi.
Vladimír Baláž predseda Vedeckej rady Prognostického ústavu SAV
Aký bude ich efekt? Môžu pomôcť znížiť chudobu? Môžu prispieť k spomaleniu poklesu pôrodnosti?
Chudobu čiastočne a na určtý čas zmiernia, aspoň vo vybraných sociálnych skupinách. Daňový bonus sa v princípe vztiahne na pracujúcich rodičov a vynechá časť najchudobnejších rodín, ktorých živitelia sú bez práce. Nemusí ísť len o Rómov, ale aj o slobodné matky s deťmi. Pretože inflačné tlaky budú s vysokou pravdepodobnosťou pokračovať aj v roku 2023 a 2024, efekt týchto opatrení vyprchá a bude potrebné v nich pokračovať, resp. modifikovať ich. S vyššou pôrodnosťou tieto opatrenia nemajú žiaden súvis. Viete o lepších riešeniach na zlepšenie finančnej situácie rodín a zvýšenie pôrodnosti?
Štát by mal vybudovať kvalitný informačný systém, ktorý by umožnil adresnosť štátnych príspevkov. Máme síce daňové, ale nie majetkové priznania. Sociálne dávky a bonusy k pravidelným dôchodkom takto môže dostávať aj ľudia, ktorí celý pracovný život optimalizovali svoje daňové a odvodové zaťaženie. Teraz síce majú minimálne dôchodky, ale slušný majetok. Čo sa týka zvýšenia pôrodnosti, skúsenosti zo zahraničia ukazujú len dve cesty, ktoré aspoň čiastočne a dočasne zvyšujú, resp. stabilizujú pôrodnosť. Prvou je imigrácia. Migranti majú v prvej generácii v priemere vyšší počet detí ako domáca populácia. Ide v princípe o nepopulárne, no funkčné riešenie. Druhou cestou sú príspevky na služby pre pracujúce ženy. Napríklad uhrádzanie aj drahých súkromných škôlok a jaslí. Je správne zdaniť Slovnaft špeciálnou daňou so zdôvodnením, že má vďaka lacnej ruskej rope a drahým palivám vysoké zisky? Je správne špeciálne zdaniť firmy s vysokými ziskami alebo konkrétne monopoly?
Pokiaľ ide o mimoriadny a bezprácny zisk, je možné ho zdaniť. Zdaňovať veľké firmy plošne, bez väzby spôsob dosiahnutia zisku je nesprávne, pretože to kriví trhovú súťaž. Mnoho veľkých firiem navyše pôsobí v regulovaných odvetiach, kde sa výška cien účtovaných zákazníkov netvorí len na základe momentálneho dopytu a ponuky. Bolo správne prijať zmeny v skrátenom legislatívnom konaní? Nie.
Pavol Suďa hlavný analytik Finstat.sk
Priorita v súčasnosti nie je podpora pôrodnosti, ale pomoc osobám najviac zasiahnutým rastúcimi cenami, hlavne potravín a energií. Táto pomoc by nemala byť plošná, nemala by sa týkať všetkých rodín alebo dôchodcov, ale len tých, ktorí čelia energetickej a potravinovej chudobe. Vládny balíček je v tomto smere príliš štedrý na reálne rozpočtové možnosti (vrátane rozpočtov miest a obcí). Ostatná populácia sa s akcelerujúcou infláciou musí popasovať sama, lebo ďalšie deficitné dotovanie domácností a firiem ju iba viac rozcvála. A ešte viac poškodí najchudobnejších, zvýši tlak na mzdové náklady zamestnávateľov a zdaní úspory. Významná časť hektického cenového rastu je spôsobená externými, dovezenými faktormi, ako sú dodávateľsko-odberateľské vzťahy poškodené pandémiou, vzostup cien energií v dôsledku ruskej manipulácie trhu s plynom a vojna na Ukrajine. Ale čoraz väčší vplyv na zrýchľovanie rastu spotrebiteľských cien má fiškálna podpora, ktorou štáty ostatné dva roky pomáhajú ekonomikám, a to aj zvyšovaním verejného zadlženia. K tlmeniu inflácie musia preto prispieť v prvom rade vlády. No do tohto očakávania nezapadá prístup exekutívy, ktorá uvažuje v štýle, ako minúť miliardu tu či miliardu tam. Viem si predstaviť, že na adresnú kompenzáciu zvýšených nákladov na energie by štát získal peniaze mimoriadnym zdanením firiem, ktoré na aktuálnom cenovom vývoji zarábajú najviac. Ako napríklad distribučné monopoly či rafinéria Slovnaft. V jej prípade by zdanenie lacnejšej ruskej ropy (sprevádzané výraznejším znížením spotrebnej dane) mohlo spoločnosť motivovať aj k rýchlejšej výmene technológií potrebných na spracovávanie neruskej ropy.
Nekrytie veľkého objemu nových štrukturálnych výdavkov dodatočnými príjmami alebo škrtmi v iných výdavkoch vnímam pri potrebe znižovania deficitu verejných financií ako rozpočtovo nezodpovedné. Michal Lehuta ekonóm VÚB