Aspoň niečo tu funguje
Aj malá krajina sa môže správať sebavedomo
Sú dni, keď človek môže zabudnúť na Matoviča a celkový marazmus slovenskej politiky a oddávať sa ilúziii, že tu veci verejné spravujú kompetentní a odvážni ľudia. Vlastne, správy týkajúce sa našej zahraničnej politiky a pomoci Ukrajine žiadnou ilúziou nie sú. Naopak, opisujú reálne veci, vďaka ktorým môžeme byť na svoju krajinu hrdí. Aspoň do chvíle, kým niekto neavizuje koaličnú krízu, nevytvorí koalíciu s extrémom, trochu viac neotvorí dvere politikom, ktorí by sa chceli vrátiť k starým poriadkom.
Prvou dobrou správou je, že sa začal Globsec. Konferencia, ktorej účastníkom sa prihovorí Volodymyr Zelenskyj a na ktorej sa zúčastní napríklad aj Lukašenkova súperka z bieloruských prezidentských volieb. Sviatlana Cichanovská si vydobyla rešpekt už pred rokmi a stále si udržuje vysokú úroveň, ktorú pravidelne potvrdzujú aj jej účastníci.
Druhú dobrú správu uverejnil poľský Newsweek. Podľa ním zostaveného rebríčka, ku ktorého kritériám patrí hlasovanie v OSN, vypovedanie ruských „diplomatov“či rozsah finančnej pomoci vzhľadom na veľkosť krajiny, patríme do prvej desiatky krajín pomáhajúcich Ukrajine. S 82 bodmi zo 100 síce dosť zaostávame za Poľskom, Spojenými štátmi či Estónskom (97, 96, respektíve 95 bodov), ale aj ôsme miesto je dôvodom na hrdosť na vlastnú krajinu. Tretiu dobrú správu prinieslo ministerstvo obrany, ktoré informovalo o predaji ôsmich húfnic Zuzana 2 na Ukrajinu. Na rozdiel od protivzdušného systému S-300 nejde o dar, ale obchod v hodnote 40 miliónov eur. Za to, že máme čo Ukrajincom poslať, môžeme poďakovať, paradoxne, proruskému Andrejovi Dankovi.
V minulom volebnom období totiž rezort obrany pod vedením jeho SNS nakúpil až 25 kusov tejto techniky. Dôležité je, že húfnice posielame v rozhodujúcom čase, keď síce Rusko pomaly postupuje v Luhanskej oblasti, no Ukrajina má podľa Alexandra Dulebu šancu otočiť vývoj na bojisku vo svoj prospech.
Je len dobré, že k tomu môže prispieť aj Slovensko. Aj krajina našej veľkosti sa môže správať sebavedomo a môže si získať rešpekt. Škoda len, že sa nič podobné nedá napísať aj o domácej politike. Mnohí jej aktéri majú síce sebavedomia na rozdávanie, ale rešpekt akoby bol k nemu v nepriamej úmere.
S 82 bodmi zo 100 síce dosť zaostávame za Poľskom, Spojenými štátmi či Estónskom (97, 96, respektíve 95 bodov), ale aj ôsme miesto je dôvodom na hrdosť na vlastnú krajinu.