Merkelová nemá žiadne výčitky
Po anexii Krymu presadila sankcie proti Rusku, no za jej éry sa postavil kontroverzný plynovod Nord Stream 2 a ďalej obchodovala s Moskvou, akoby sa nič nestalo.
Napriek tomu si za svojím postojom voči ruskému prezidentovi stojí a tvrdí, že sa nemá za čo ospravedlňovať. „Nevidím dôvod, prečo by som mala povedať, že to bolo nesprávne. A preto sa neospravedlním.”
SPOKOJNÁ MERKELOVÁ TROCHU V DEPRESII
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová to povedala v prvom rozhovore, odkedy vedie Rusko proti Ukrajine totálnu vojnu a čo odstúpila zo svojho postu v decembri minulého roka.
V berlínskom divadle Berliner Ensamble pred vypredaným hľadiskom sa s ňou po šiestich mesiacoch mlčania rozprával spisovateľ a novinár týždenníka Der Spiegel Alexander Osang.
Bruselský server Politico vystúpenie, ktoré naživo vysielala ARD, opísal ako jedno z najočakávanejších interview, odkedy si na gauč Oprah Winfreyovej sadli princ Harry s Meghan.
Kritiku, že nesie zodpovednosť za zbližovanie sa s agresívnym Putinovým režimom, Merkelová odmietla. Priznala si však, že nedokázala vytvoriť takú bezpečnostnú architektúru, ktorá by zabránila súčasnej vojne.
„Diplomacia nie je zlá iba preto, že neuspela,” povedala. Keď sa pozrie späť, je presvedčená, že ju nemôžu viniť z toho, že by urobila príliš málo, aby zabránila tomu, čo sa práve teraz deje.
Na začiatku rozhovoru v divadle povedala, že osobne sa jej darí, hoci si obdobie po svojom volebnom období predstavovala inak. Odkedy Rusko napadlo Ukrajinu, bola podľa vlastných slov niekedy v depresii.
Väčšina kritiky voči Merkelovej podľa Financial Times vychádza za jej politiku Wandel durch Handel, teda snahu o zmenu cez obchodovanie. Tá predpokladá, že výmenou za úzke ekonomické vzťahy s Ruskom dôjde k politickej zmene v Moskve a príklonu k liberálnym a západným hodnotám.
To sa však nestalo a Nemecko muselo vo februári tesne pred ruskou inváziou nakoniec plynovod Nord Stream 2 odstaviť.
Bývalá kancelárka tvrdí, že tejto ilúzii nikdy neverila. „Nebola som naivná,“tvrdí. No v záujme krajiny podľa nej bolo „hľadanie modus vivendi s Ruskom, čo znamená, že nie sme vo vojne, ale nejako koexistujeme napriek všetkým odlišnostiam“.
Za tieto slová sa jej dostalo v sále potlesku.
Podľa bývalého estónskeho prezidenta to, „že nebola naivná“, znamená, že bola v skutočnosti cynická a úskočná. „Nikdy ostatným lídrom EÚ nevysvetlila toto svoje uvažovanie. A namiesto toho ešte ku koncu roka 2021 chcela samit s Putinom,“napísal Toomas Hendrik Ilves na Twitteri.
TRÁPNY ROZHOVOR
Ako zhodnotil nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, Merkelová pôsobila celý čas veľmi pokojne a vyrovnane, „dokonca v dobrej nálade a občas žartovala”. Namiesto bilancie svojich 16 rokov na poste kancelárky však išlo takmer výlučne o ospravedlňovanie vlastnej politiky voči Rusku.
Švajčiarsky denník Neue
Zurcher Zeitung posmešne pomenoval konverzáciu ako rozhovor Merkelovej so svojím fanúšikom zo Spiegelu. „Bolo to trápne, ale nie pre ňu,“napísal šéfredaktor nemeckého vydania NZZ Marc Felix Serrao. Bolo by podľa neho lepšie, keby sa s Merkelovou na jej prvom významnom vystúpení od skončenia jej dlhého funkčného obdobia rozprával niekto, kto ju tak veľmi nezbožňuje.
Kritiku, že NATO na samite v Bukurešti v roku 2008 neprizvalo Ukrajinu do Akčného plánu členstva (MAP), a Putina tak motivovalo k agresívnej politike, zmietla Merkelová s tým, že vtedy to bola ešte veľmi rozdelená krajina s krehkou demokraciou a vládnucimi oligarchami.
Na vstup do Aliancie podľa nej nebola Ukrajina pripravená. Naopak, podľa Volodymyra Zelenského to bol moment, ktorý ruskú inváziu o šesť rokov neskôr umožnil.
„Nebola to Ukrajina, ako ju poznáme dnes. Krajina nebola stabilná a bola otrasená korupciou,“povedala a zároveň dodala, že nechcela provokovať Putina, ktorého uvažovanie vraj veľmi dobre poznala. Ten by ukrajinské členstvo v NATO podľa nej videl ako vyhlásenie vojny, a preto nechcela eskalovať konflikt, a mohla tak zabrániť veľkým škodám.
Ukrajina vo svojej ceste za slobodou teraz podľa jej slov prechádza ťažkým obdobím, ktoré prirovnala k protikomunistickým povstaniam vo východnom Nemecku v roku 1953 a v roku 1956 v Poľsku či k udalostiam po sovietskej okupácii Československa v roku 1968.
STUDENÁ VOJNA SA NIKDY NESKONČILA
Obrovskú zmenu v geopolitickej a bezpečnostnej politike Berlína na čele s kancelárom Olafom Scholzom, ktorý zriadil stomiliardový fond pre nemeckú armádu, schvaľuje. Vojenské odstrašenie je podľa nej jediná vec, ktorej Putin rozumie.
Sama tvrdí, že je niekedy v depresii z vojny na Ukrajine, ktorú označila za tragédiu a veľkú Putinovu chybu. „Prepadnutie Ukrajiny nemá žiadne ospravedlnenie. Je to brutálny útok, ktorý je v rozpore s medzinárodným právom.”
Bývalá kancelárka vyjadrila ľútosť nad tým, že sa nikdy celkom nepodarilo ukončiť studenú vojnu. „Putin mi v roku 2007 povedal, že rozpad Sovietskeho zväzu bol tou najhoršou vecou, ktorá sa v 20. storočí stala. Pre mňa to, naopak, bolo oslobodenie,“povedala.
Putin chce podľa nej „zničiť Európsku úniu, ktorú vidí ako predstupeň NATO”.
To si však podľa Politico potom žiadalo otázku, že ak Merkelová vedela, že Putin chce zničiť EÚ, prečo potom dovolila, aby bolo Nemecko také závislé od ruskej energie počas jej 16ročného vládnutia?
Nepremyslenú politiku jej vytkol aj vplyvný nemecký bulvár Bild: „Ako najsilnejšia ekonomická veľmoc Európy musíme pre našu závislosť od moskovského plynu pomáhať financovať Putinovu vojnu na Ukrajine.“