Putin, KGB a čo na to psychológia
Výraz profesionálna deformácia opisuje, ako ľudí deformuje ich špecializácia. Týka sa to mnohých zamestnaní a výnimkou nie je ani aj kremeľský tyran odchovaný tajnou políciou
Jedným zo spôsobov, ako sa zamyslieť nad pokrivenou mysľou despotu, akým je ruský prezident Vladimir Putin, je najskôr preskúmať temné zákutia svojej vlastnej psychiky a potom porovnať, čo je v tej jeho iné.
Francúzsky výraz „deformation proffessionelle“používame nielen preto, že tento jazyk často vystihuje veci lepšie, ale aj preto, že táto fráza v sebe obsahuje slovnú hračku – „formation professionelle“totiž znamená odbornú prípravu. Deformation professionelle preto odkazuje na tunelové videnie, predsudky a deformácie, ktoré nasávame, keď sa stávame odborníkmi na čokoľvek, čo robíme.
ŠPIÓNSKA OSOBNOSŤ
Prokurátor pôjde po náhodnej ulici, rozhliadne sa doľava i doprava a uvidí ľudí, ktorí sú vinní, aj keď ich ešte nikto neprichytil. Obhajca, idúci po tom istom chodníku, sa bude pozerať okolo seba a uvidí ľudské bytosti, ktoré sú z niečoho nespravodlivo obvinené a pravdepodobne ich obťažuje arogantný vyšetrovateľ.
Zvyčajne je profesionálna deformácia všade okolo nás, ale nie je to nič viac ako drobná nepríjemnosť. Týka sa to profesorky, ktorá príde večer domov a otravne zotrváva v prednáškovom režime aj pri rozhovore s manželom a deťmi. Alebo technika vo vašej firme, ktorý by v mene kybernetickej bezpečnosti sťažil prihlásenie do vášho počítača tak, že už nikdy toho veľa neurobíte.
V kontexte geopolitiky je v hre oveľa viac. Platí to vo všeobecnosti, ale aj v prípade konkrétneho ruského útoku na Ukrajinu. Putin utrpel svoju profesionálnu deformáciu v KGB, špionážnej agentúre bývalého Sovietskeho zväzu. Pôsobil tam od roku 1975 až do rozpadu ZSSR. Dodnes rád zdôrazňuje, že neexistuje nič také ako „bývalý“agent KGB – ľudia z agentúry možno odišli, no ona ich nikdy neopustila.
Dávno predtým, ako sa stal prezidentom jadrovej veľmoci, si vybudoval špiónsku identitu a osobnosť. Zamyslite sa nad tým. Putin sa nedostal k moci po tom, čo sa uchádzal o úrad v predvolebnej kampani, v rámci ktorej si podával ruky a bozkával deti. Nestal sa lídrom ako šéf podniku, lekár, vedec skúmajúci mRNA alebo predajca mobilných aplikácií. Putin sa dostal do pozície kremeľského alfa samca ako človek, čo špehoval ľudské bytosti, manipuloval nimi a celkovo im škodil.
ČO JE ZA TÝM?
Čo to urobilo s Putinovou mysľou a ako sa to prejavuje dnes? Rüdiger von Fritsch, bývalý nemecký veľvyslanec v Rusku, opísal psychologické následky, ktoré si všimol. Putin triedi všetky záležitosti – súkromné alebo verejné, ruské alebo globálne – do kategórií skutočných alebo potenciálnych nepriateľských akcií, sprisahaní alebo hrozieb.
Ivan Krastev, bulharský politológ, s tým súhlasí a dodáva, že Putin neustále rozpráva o zrade a klamstve. Podľa Krasteva si Putin pri pohľade na históriu i súčasné udalosti hovorí: „Veci sa nikdy nedejú spontánne.“Ak ľudia demonštrujú, nepýta sa: „Prečo vyšli do ulíc?“Pýta sa: „Kto ich poslal?“
Mnohé z Putinových halucinácií sú nepochopiteľné. Sovietsky zväz nepadol sám, ale bol k tomu dotlačený (nepriateľským Západom). „Farebné revolúcie“v bývalých sovietskych republikách neboli najmä volaním ľudí, ktorí sa cítili utláčaní, po slobode, ale týchto demonštrantov najala alebo zmanipulovala CIA a iné západné tajné služby. Ukrajinci nechcú vstúpiť do
Európskej únie pre jej prísľub prosperity, pokroku a slobody, robia to preto, lebo ich riadia nacisti, ktorých skutočným cieľom je obkľúčiť a zradiť Rusko a Putina.
Ďalší aspekt tejto konkrétnej profesionálnej deformácie sa týka pravdy či skôr úplnej absencie a irelevantnosti samotného pojmu. Ľudia ako Peter Pomerantsev, britský autor, ktorý sa narodil v Sovietskom zväze, roky poukazovali na to, že Putin ukazuje svoju moc tým, že definuje „realitu“tak svojvoľne, ako sa mu zachce.
Tento agent KGB, ktorým je dodnes, vie, že „ak nič nie je pravda, potom je možné všetko“, tvrdil Pomerantsev. „Máme pocit, že nevieme, čo Putin urobí ďalej, že je nepredvídateľný, a teda nebezpečný. Sme ohromení a zmätení z toho, ako Kremeľ používa ako zbrane absurditu a nereálnosť.“
Keď bol von Fritsch nemeckým veľvyslancom v Kremli, na vlastnej koži zažil, čo to vyvoláva u iných. „Počas niektorých rozhovorov v Moskve po anexii Krymu v roku 2014 som mal pocit, že polostrov sme napadli my a nie Rusko.“Ak pravda neexistuje, už nezáleží na tom, či realitu skresľujete, alebo ju úplne popierate. V Putinovom systéme klamstvo nie je chyba, ale jeho vlastnosť.
PAMÄTAJME NA TO
Čím sa teda Putin líši od nás ostatných? Mnohým. Po prvé, hoci všetci môžeme trpieť nejakou profesionálnou deformáciou (novinári nie sú imúnni), väčšina z nás nie sú špióni.
Po druhé, nech sú naše svetonázory akokoľvek zaujaté, väčšina z nás sa stále musí občas stretnúť a komunikovať s inými ľuďmi, ktorí majú rôzne perspektívy. Zdá sa však, že Putin je vo svojej alternatívnej realite úplne izolovaný.
A po tretie, väčšina z nás nemá dostatok sily na to, aby zranila milióny nevinných ľudí (hoci smútiaci ľudia z Uvalde v Texase vedia, že aj človek, ktorý koná sám, môže zničiť životy mnohých ľudí). Putin má tú najvyššiu moc a disponuje aj kódmi na odpálenie jadrových zbraní.
Formatívne roky v KGB spôsobili Vladimirovi Putinovi profesionálnu deformáciu. Zostal cynickým, paranoidným, pomstychtivým, bezškrupulóznym a bezohľadným. A predovšetkým lživým. Ukrajina, Západ a zvyšok sveta to musia mať na pamäti, keď budú kalibrovať svoju stratégiu proti nemu.
Ak pravda neexistuje, už nezáleží na tom, či realitu skresľujete, alebo ju úplne popierate. V Putinovom systéme klamstvo nie je chyba, ale jeho vlastnosť.