Nemôže si pomôcť
Zoznam, koho všetkého už Igor Matovič obvinil, je extrémne dlhý, dostať sa naň môže každý. Stačí s Matovičom v niečom nesúhlasiť
Od marca 2020 len jeden človek na Slovensku môže o sebe povedať, že printové médiá mu týždenne venujú desiatky komentárov a o jeho pôsobení vo vláde boli odvysielané stovky televíznych reportáží a napísané tisíce článkov. Už po dvoch rokoch od jeho volebného úspechu o ňom vyšli dve obsiahle knihy.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že politik, ktorému sa tak darí sústreďovať na seba pozornosť médií, ale aj celej krajiny, je nielen fenomén, ale aj fenomén rýdzo slovenský. Skutočnosť však môže byť odlišná. Čo ak je Igor Matovič len miestnou odrodou istého typu politika, ktorý v poslednom desaťročí zaznamenal globálny úspech od Filipín a Venezuely cez Spojené štáty až po Rusko či Maďarsko? Práve vďaka okolnosti, že mimoriadne úspešných činiteľov tohto druhu na svete epidemicky pribudlo, stali sa vďačným objektom výskumu spoločenských vedcov.
DESIVÝ PRIENIK TROCH ROZMEROV
Základný záver, ku ktorému vedátori dospeli, je zistenie, že žiadny z takýchto veľmi úspešných politikov nie je produktom iba miestnych špecifických podmienok. Filipíny sú iné ako Venezuela, Spojené štáty nemajú veľa spoločné s Ruskom a to sa zas podstatne odlišuje od Maďarska. Ale Rodrigo Duterte, Nicolás Maduro, Donald Trump, Vladimir Putin či Viktor Orbán majú jedno spoločné.
Sú vysoko konfliktnými politikmi, ktorí – ako napísal Bill Eddy, spoluzakladateľ a riaditeľ amerického Inštitútu pre riešenie konfliktov, sa „vyžívajú v tom, že z pozície sily môžu verejne očierňovať, trestať alebo zničiť kohokoľvek, koho považujú za svojho nepriateľa“. Pre politikov tohto druhu je príznačná neprehliadnuteľná spoločná vlastnosť: „Milujú konflikt – celý ten proces nepriateľstva. Najviac zo všetkého však chcú víťaziť a dominovať, aby každý vedel, že práve oni zvíťazili, že sú pánmi sveta.“
To, čo Bill Eddy napísal o niekoľkých mocných ľuďoch sveta, ako keby napísal o momentálne hlavnej postave verejného života na Slovensku. Aj tu mnohí politici milujú konflikt, ale len málokto ho miluje tak veľmi ako Igor Matovič. Výnimočný je aj spôsob, akým si vie užívať celý proces nepriateľstva. A je takisto zjavné, že okrem potreby víťaziť a dominovať, ktorá ho má v moci, má aj potrebu, ktorej nevie odolať – každý musí vedieť, že práve on víťazí. Otázka pre nás znie, či ide iba o náhodu a vonkajšiu podobnosť alebo to má hlbší dôvod.
Väčšine ľudí nášho kultúrneho a civilizačného okruhu je vlastné, že ak sa dostanú do konfliktu, pokúšajú sa ho vyriešiť zmierlivo a kompromisom, lebo sú zvyknutí na spoluprácu a očakávajú od ostatných dobrú vôľu. No sú aj ľudia, pre ktorých je konflikt vítanou príležitosťou, aby voči iným prejavili svoje nepriateľstvo.
Ako praktik, ktorý sa celý život zaoberal zmierňovaním medziľudských sporov, dospel riaditeľ amerického Inštitútu pre riešenie konfliktov k záveru, že nielen v rodinnom a občianskom živote, ale aj v živote verejnom a v politike predstavujú veľkú potenciálnu hrozbu pre svoje okolie či pre spoločnosť osobnosti, ktoré v sebe spájajú tri rozmery: narcistické črty so sociopatickými sklonmi a vysoko konfliktným zameraním. Podľa štúdie Billa Eddyho predstavujú Duterte, Maduro, Trump, Putin a Orbán prienik všetkých troch spomenutých charakteristík. Nasledujúce riadky sú pokusom zistiť, či sa Eddyho metodika dá uplatniť aj na slovenské pomery.
NARCIS SLÚŽI SEBE A SVOJMU SEBAOBRAZU
Pre narcistické osobnosti je charakteristické, že sa snažia byť v centre pozornosti, pokiaľ možno čo najširšieho okruhu ľudí, lebo pozornosť iných im dáva pocit nadradenosti a výnimočnosti. Svoju výnimočnosť si musia dokazovať aj sami pred sebou – čo je dôvod, prečo prichádzajú z grandióznymi myšlienkami a plánmi. Sú pohltení samými sebou až do takej miery, že svet a realitu vnímajú len cez svoju osobu a fantázie o vlastnej výnimočnosti. Čo z toho je aplikovateľné v našom prípade?
Ľudia, ktorí nedostávali do schránok reklamné tlačoviny jeho firmy, sa prvý raz s menom Igora Matoviča stretli v júni 2010, keď ako novozvolený poslanec svetu oznámil, že „od priateľa, ktorého má rád“, dostal ponuku, že ak zariadi predčasné voľby, dostane „z podnikateľských kruhov“20 miliónov eur. Matovič ponuku zobral tak vážne, že o nej informoval verejnosť. Ale keď to vyvolalo obrovské haló, prišiel s novou verziou, že zo strany priateľa „to bola len sranda“.
Už v tomto „iniciačnom“politickom akte bolo obsiahnuté, že každý, aj ten najobskúrnejší prostriedok, akým mohol upútať na seba pozornosť, bol pre neho dobrý. Béla Bugár po niekoľkých mesiacoch jeho poslancovania skonštatoval, že Matovič poskytuje interview aj vtedy, keď vidí priemyselnú kameru. Zoznam toho, čo všetko urobil, len aby sa objavil vo svetlách reflektorov, si môže každý doplniť sám podľa vlastného výberu. Ponuka je nepreberná.
Pretože narcistický politik zo všetkého najradšej počúva sám seba, počet tlačoviek, ktoré doteraz Matovič usporiadal, tomu aj primerane zodpovedá. Kým bol v opozícii, svoje veľkolepé myšlienky a plány mohol iba ohlasovať. Keď sa stal predsedom vlády, mohol ich začať aj realizovať. Žiaľ, aj v čase pandémie. Vtedy prišiel s nápadom opakovaného celoplošného testovania všetkých obyvateľov Slovenska. V októbri 2020 očakával, že nás preto bude obdivovať a napodobňovať celý svet: „V prípade, ak projekt bude úspešný, budeme vzorom nielen pre Európu, ale pre všetky krajiny na svete.“Po troch mesiacoch, keď bolo očividné, že testovanie neprináša výsledky, aké očakával, a žiadna krajina nás nekopírovala, stále trval na tom, že „plošné testovanie je geniálny liek, ako vieme znížiť počet prípadov“. Hovoriť o vlastnom nápade, že predstavuje „geniálny liek“, je rovnaký prejav narcizmu ako popieranie reality, ktorá túto „genialitu“vonkoncom nepotvrdila.
ROBÍ PODVODY, KLAME A JE IMPULZÍVNY
Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch, ktorý vydáva Americká psychiatrická asociácia, rozlišuje medzi osobnosťami narcistickými a sociopatickými: „Narcistická porucha osobnosti nezahrňuje znaky impulzivity, agresivity a podvodu.“Z čoho je zrejmé, že ak človek s narcistickými črtami robí podvody, klame a je impulzívny do takej miery, že sám seba poškodzuje konaním, ktoré nie je v jeho najlepšom záujme, tak je opodstatnené hovoriť, že má sociopatické sklony.
Je všeobecne známe, že študent Matovič získal svoj titul Mgr. podvodom, lebo namiesto samostatnej práce predložil 79-stranový text, v ktorom iba tri strany neodpísal od slova do slova z dvoch kníh viacerých rešpektovaných ekonómov. Svoj vzorový plagiát, ktorý bol ešte horší ako plagiát Andreja Danka, lebo ten odpisoval z piatich kníh, obhajoval očividnými klamstvami. Najskôr tvrdil, že prácu do počítača prepísala sestra jeho najlepšieho priateľa z poznámok, ktoré jej ručne napísal. Potom tvrdil, že prepísala to, čo jej v dvoch knihách podčiarkol. Aby napokon dospel k tvrdeniu, že by bolo voči nemu veľmi nespravodlivé, keby musel prijať zodpovednosť za diplomovku, „o ktorej som bol 22 rokov presvedčený, že bola napísaná správne“. K presvedčeniu, že diplomovku napísal správne, lebo v dvoch knihách podčiarkol text, ktorý sa samotným podčiarknutím stal jeho vlastným výtvorom, nemôže dospieť každý. Osoba so sklonom k podvodom a lžiam však určite áno.
O tom, že Igor Matovič koná impulzívne a vo svoj vlastný ne
Na to, aby našiel a označil vinníkov za vlastné zlyhania, má Igor Matovič výnimočný, od boha daný talent.
prospech, svedčí príbeh jeho pádu z postu premiéra. Počas vládnej krízy na začiatku roku 2021 koaliční partneri zúfalo hľadali možnosti, ako by mohla vládna zostava pokračovať. Po dlhých a úmorných vyjednávaniach sa predsedovia koaličných strán zhodli, že situáciu môže upokojiť demisia ministra zdravotníctva Mareka Krajčího. Predseda OĽaNO s týmto riešením súhlasil. No na tlačovke, ktorú zvolal preto, aby ňou podľa dohody ukončil vládnu krízu, využil rozlúčku s Krajčím na vyhlásenie, že minister síce odíde, ale až po tom, keď sa spustí masívne očkovanie vakcínou Sputnik V. A na dôvažok k tomu pridal všetky staré obvinenia a urážky koaličných partnerov.
Po jeho šokujúcej tlačovke bolo každému jasné, že buď končí premiér, alebo celá koalícia. Do tejto situácie sa Matovič dostal vlastným pričinením, lebo podľahol samolikvidačnému impulzu. Vinu za svoj pád však pripísal všetkým ostatným – aj vlastným, ktorí ho vraj dostatočne nebránili.
VYSOKO KONFLIKTNÝ POLITIK
Deštruktívny potenciál narcistického založenia a sociopatických sklonov sa naplno prejaví vtedy, ak je spojený s konaním vysoko konfliktnej osobnosti. O tom, že predseda OĽaNO konfliktnou osobnosťou je, na Slovensku pochybuje iba málokto. Stačí si pripomenúť, ako a čím sa jeho osobnostné zameranie prejavuje.
Od prvej chvíle, keď vstúpil do verejného života, neustále niekoho obviňuje. Terče jeho hyperkritiky sa menia, nemení sa však skutočnosť, že v každej chvíli svojho verejného pôsobenia o niekom hovorí ako o osobe zodpovednej za to, že veci nie sú také, aké by mohli byť, keby oponent, obvykle podlý a zákerný, nechcel jemu a občanom za každú cenu uškodiť. Zoznam, koho všetkého už Igor Matovič obvinil, je extrémne dlhý a čo je podstatné – je nekončiaci, lebo dostať sa naň môže každý. Stačí s Matovičom v niečom nesúhlasiť. Opäť jeden notoricky známy príklad za všetky.
V januári 2021 dostal Igor Matovič otázku, či by Slovensko malo kúpiť a použiť ruskú alebo čínsku vakcínu. Vtedy vyhlásil, že s tým nemá problém, ale že vakcíny „musia prejsť cez schválenie EMI alebo tej liekovej agentúry, ktorá posudzuje bezpečnosť vakcín na európskej úrovni. Čiže nemalo by to byť o tom, že si povieme sami, že je to v pohode“. Keď sa pandemická situácia zhoršovala a verejná mienka to dávala za vinu práve jemu ako hlavnému manažérovi boja proti „hnusobe“, prišiel s veľkolepým nápadom, ktorý mal všetko zvrátiť. Prvého marca doviezol na Slovensko obrovskú zásielku Sputnika V. Keď riaditeľka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Zuzana Baťová v apríli 2021 v stanovisku úradu zopakovala v podstate to, čo Matovič hovoril ešte v januári (nemali by sme používať vakcínu, ktorej kvalita, účinnosť a bezpečnosť nie je spoľahlivo európsky overená), stala sa v jeho očiach vyvrheľom. Na tlačovke, ktorú špeciálne zvolal preto, aby ju znosil pod čiernu zem, spomenul jej meno v nevyberaných súvislostiach celkovo 79-krát.
Agresivita jeho obviňovania iných súvisí s tým, že pre vysoko konfliktné osobnosti sú charakteristické intenzívne až nezvládnuteľné emócie. To bol dôvod, pre ktorý sa jeho premiérskym tlačovkám začalo hovoriť, že sú tzv. plačovky. Chvíle, keď nekontroloval svoje city a oponentom pripisoval tie najhoršie úmysly, desili nielen odborníkov na duševné zdravie, ale aj širokú verejnosť.
Redaktor Dušan Mikušovič vo svojej skvelej knihe o Matovičovi (Premiér v teniskách) spomína aj epizódu, z ktorej je zrejmé, že predseda OĽaNO obviňuje iných, lebo nie je schopný prijať zodpovednosť za vlastné rozhodnutia. Na konci septembra 2020 vyhlásil: „Situácia je mimoriadne vážna, a preto po troch mesiacoch preberám vedenie boja voči covidu-19 do vlastných rúk…“Lenže pol roka po tom, čo na seba prevzal „vedenie boja“, sa situácia stala ešte vážnejšia. V marci 2021 preto prišiel s tvrdením, že on ničomu nešéfuje, lebo protipandemické opatrenia sa riadia covid automatom a „covid automat je čistokrvné dielo odborníkov a vedcov“.
Pritom covid automat, ktorý vláda schválila v polovici decembra 2020, bol odlišný od verzie, akú navrhli odborníci. A faktom takisto je, že krajina sa vládou upraveným automatom začala riadiť až vo februári 2021, keď premiérovo ručné riadenie boja proti pandémii úplne skolabovalo. Na to, aby našiel a označil vinníkov za vlastné zlyhania, má Igor Matovič výnimočný, od Boha daný talent.
MATOVIČOV MODUS OPERANDI
Bill Eddy vo svojej štúdii skonštatoval, že vysoko konfliktné osobnosti s narcistickým pozadím a sociopatickými črtami nemenia svoje správanie, a preto sú ich činy oveľa predvídateľnejšie ako v prípade obyčajného, priemerného človeka. Postupujú totiž podľa ustáleného vzorca, ktorý sa dá označiť za ich stály modus operandi. Eddyho téza má svoju platnosť aj v prípade Igora Matoviča, čo sa dá preveriť na kľúčových udalostiach z jeho i našej minulosti. Ale aj súčasnosti.
Tak ako politici na celom svete, aj premiér Matovič musel nielen v marci 2020, ale aj v septembri toho istého roku reagovať na recidívu nebývalej zdravotnej hrozby. Napriek tomu, že niektoré štruktúry sa na jar osvedčili, ako napríklad permanentný krízový štáb, po lete sa začínalo od nuly. Namiesto toho, aby ad hoc zriadený orgán dostal nadrezortné kompetencie a zákonné postavenie, ktoré by z neho urobili riadiaci štáb v boji proti pandémii, rozhodovanie sa rozlialo medzi šesť stupňov – ministerstvo zdravotníctva, konzílium odborníkov, pandemickú komisiu, ústredný krízový štáb, koaličnú radu a vládu. A nech už rozhodli akokoľvek, vo vyhláške hlavného hygienika to napokon často bolo úplne inak. Ako skonštatoval matematik Richard Kollár, obvykle tak, že „premiér či ministerstvo si presadili, čo chceli“.
Pre vysoko konfliktného politika je príznačné, že namiesto komplexného prístupu k zložitému problému uplatňuje svoje čiernobiele videnie reality, následkom čoho vlastnými intelektuálnymi silami dospeje k „riešeniu“, ktoré presadzuje ako jedinú spásnu metódu na zlepšenie situácie. Igor Matovič v novembri 2020 s veľkým nadšením krajine oznámil, čo podľa neho predstavuje celoplošné testovanie: „Ponúkli sme cestu, ktorá je úspešná. Máme v rukách atómovú zbraň na covid-19.“Po tomto prvom kroku nasledoval ďalší – vecný problém transformoval do podoby falošnej dilemy. Buď Slovensko podstúpi plošné testovanie, ktoré sa bude opakovať dovtedy, kým vírus nedostaneme pod kontrolu, alebo príde lockdown a zatvorenie krajiny. Pretože iba prvá možnosť vraj bola správna, každý, kto o tom čo i len zapochyboval, podporoval podľa neho zlo a vháňal krajinu do nešťastia.
Voči oponentom svojej jedine správnej alternatívy rozpútal emocionálnu vojnu a obviňoval ich, že sú zodpovední za smrť tisícov spoluobčanov, preto by „mali ísť kopať hroby“. Faktom je, že hroby sa vo veľkom počte kopali aj z toho dôvodu, že Matovičova dilema bola zgruntu falošná a premiér i vláda sa odhodlali k lockdownu až vtedy, keď sa situácia úplne vymkla spod kontroly. Keďže išlo o životy a zdravie ľudí a výsledky boli katastrofálne, Matovič prišiel o kreslo premiéra a OĽaNO stratilo takmer 20 percentuálnych bodov zo svojich preferencií.
Predseda i jeho hnutie mali po tejto skúsenosti všetky dôvody, aby svoje kroky podrobili vlastnej reflexii. Lenže skutočnosť je taká, že to, čím sa takmer odpísali v roku 2020, z vlastnej iniciatívy opakujú v roku 2022. Matovič si nemôže pomôcť a jeho ľudia si nemôžu pomôcť od neho.
FALOŠNÁ DILEMA PRI KAŽDEJ PRÍLEŽITOSTI
Zopakujme si základnú schému, ako postupuje narcistický, sociopatický a konfliktný politik pri zrážke s realitou. Na krízovú situáciu, ktorá má komplexný charakter, uplatní svoje čiernobiele videnia sveta, vďaka čomu nájde zázračné „riešenie“, ktoré si ako jediné zaslúži celospoločenskú podporu. Vecný problém preformuluje do podoby falošnej dilemy, ktorá má emocionálny charakter, čo mu umožní, aby oponentov označil za zákerných a podlých ľudí. Urobí z nich terče svojho obviňovania a vedie proti nim zničujúcu emocionálnu vojnu. Ak v tomto neľútostnom boji napokon slávne zvíťazí, dôsledky jeho „riešenia“sú natoľko škodlivé, že ho približujú ku konečnej eliminácii z verejného života. Presne tak postupuje Matovič aj v týchto dňoch.
V čase, keď všetky krajiny hľadajú spôsob, ako zmierniť následky inflácie pre chudobou ohrozené skupiny obyvateľstva, minister financií prišiel s grandióznym nápadom: 200 eur na dieťa. Tento nápad, ktorý nebol vo volebnom programe OĽaNO ani v programovom vyhlásení vlády, dostal osobne a ešte ako premiér zavolal „chalanov z IFP s tým, že mám návrh a potrebujem ho prepočítať“.
Ako minister financií nedal nielen „chalanom“z Inštitútu finančnej politiky, ale ani expertom z útvaru Hodnoty za peniaze, odborníkom v Rade rozpočtovej zodpovednosti a ani nikomu ďalšiemu šancu, aby sa ku kvalite jeho „atómovky“vyjadrili predtým, než ju na krajinu zhodil. Každého, kto má pochybnosť, či ide v dnešnej situácii o najlepšie opatrenie, zaradil do dlhého zástupu tých, čo „budú chrániť bohatých a nechcú pomôcť rodinám“.
V parlamente vidí Matovič dve koalície – jednu zlú, ktorej šéfuje SaS a je protirodinná. A druhú dobrú, prorodinnú, ktorej šéfuje on a do ktorej patria aj fašisti od Kotlebu. Vecné riešenie bolo opäť nahradené falošnou dilemou, ktorá mu umožňuje, aby mohol iných obviňovať zo sociálnej bezcitnosti a morálnej úbohosti. Tak ako viacerí jemu podobní, Igor Matovič nevníma politiku ako povinnosť meniť veci k lepšiemu, ale ako príležitosť mať zo seba dobrý pocit – víťaziť a dominovať, aby každý vedel, že práve on je pánom slovenského sveta.
NIČ SA NENAUČIL A NIČ NEZABUDOL
Od chvíle, keď prezidentka Zuzana Čaputová povedala, že „celý svet rieši covid, len my riešime pána premiéra“, uplynul rok a pol, za ktorý sa toho veľa zmenilo. Svet už nerieši covid, ale infláciu a dôsledky ruskej agresie. My tu však ešte stále riešime Igora Matoviča, ktorý sa ani ako minister financií nič nenaučil a nič nezabudol. Je presne tým, čím bol, lebo nie je schopný reflektovať svoje vlastné kroky a nevidí, aký je jeho podiel na problémoch spoločnosti i vlastných nezdaroch. Nie je preto ani schopný zmeniť sa. Vysoko konfliktné osobnosti sa sami od seba nezastavia, zastaviť ich musia ostatní.
Koaliční partneri OĽaNO v marci 2021 dosiahli, že musel odísť z funkcie premiéra. Ak v dohľadnom čase nemá padnúť vláda, takéto upozadenie Matoviča zjavne nie je dostatočné. Na to, aby zostal na poste ministra financií, nie je ospravedlnenie, lebo aj na ňom už škodí rovnako ako počas premiérskeho obdobia.
Niet pochýb o tom, že raz príde deň, keď Igor Matovič z politiky odíde. Otvorená je otázka, či odíde tak, že zodpovednosť na členoch OĽaNO zostane. Či na nich zostane zodpovednosť za to, že mu dovolili, aby sa jeho marketingovým projektom znovu a znovu stávala celá krajina i s jej obyvateľmi.
Tak ako viacerí jemu podobní Igor Matovič nevníma politiku ako povinnosť meniť veci k lepšiemu, ale ako príležitosť mať zo seba dobrý pocit – víťaziť a dominovať, aby každý vedel, že práve on je pánom slovenského sveta.