Ako Rusi ničia ukrajinskú ekonomiku
Zahraničná pomoc pomohla zachrániť ukrajinskú ekonomiku pred kolapsom. Platy tam klesli o štvrtinu, pôžičky sú nedostupné
Mnohí na Západe sledujú vývoj ekonomiky Ruska v očakávaní, či výrazná kríza nevyženie ľudí do ulíc a nepresvedčí Vladimira Putina, aby ukončil vojnu. Zatiaľ sa to ukázalo ako zbožné prianie.
Napriek sankciám sa ruská ekonomika relatívne drží. Ruská ekonómka Natalia Zubarevičová pre český Deník N povedala, že Rusko má peniaze na dva až tri roky vojny.
Menej rezonuje stav ekonomiky Ukrajiny, štátu, ktorý Rusko napadlo. Tá zažila výrazne silnejší šok. Nečudo, krajina je bombardovaná možno najviac zo všetkých európskych krajín od konca druhej svetovej vojny. Napriek tomu sa podľa expertov za danej situácie ukrajinská ekonomika v mnohých smeroch drží ešte relatívne dobre.
Prinášame niekoľko čísel, ktoré naznačujú ekonomický stav Ukrajiny po vyše sto dňoch ruskej agresie.
30 AŽ 45 PERCENT – OČAKÁVANÝ POKLES HDP UKRAJINY V ROKU 2022
Ekonomika Ukrajiny bola pred vojnou v dobrom stave. Deficit verejných financií bol pod 3 percentami HDP (Slovensko malo vlani 6,2 percenta), celkový dlh krajiny sa po horších rokoch znížil na 50 percent HDP (u nás 63 percent HDP a stúpa).
Ekonomika krajiny medziročne po dobrej úrode aj exporte surovín narástla o 3,2 percenta a podobný trend sa ešte vo februári očakával aj tento rok.
Realita je, pochopiteľne, úplne iná. Odhady poklesu ekonomiky krajiny pre ruskú agresiu sa pohybujú v rozmedzí od 30 do 45 percent. Samotný minister ekonomiky Serhij Marčenko to pre Economist začiatkom mája odhadol na 44 percent.
Na porovnanie ekonomika Ruska by mala klesnúť tento rok odhadom o 10 percent, Bieloruska o 4 percentá HDP.
Všetko sú to, samozrejme, veľmi hrubé odhady a záleží na vývoji konfliktu. Podpredseda Rady Národnej banky Ukrajiny Vasyl Furman hovorí, že tieto odhady sa robili hlavne počas prvej fázy, keď Rusko ohrozovalo mestá ako Kyjiv a Černihiv. Presné predpovede sa podľa neho vzhľadom na neistotu robiť nedajú.
Prebiehajúca vojna zasahuje ekonomiku z viacerých dôvodov. „Kľúčové faktory poklesu sú zničený priemysel, blokáda morských prístavov, výrazné narušenie spotreby, pretože milióny ľudí odišli z krajiny, takmer 20 percent teritórií je okupovaných alebo zažíva vojenské ťaženie,“hovorí pre Denník N Dmytro Bojarčuk, riaditeľ ukrajinského Centra pre sociálny a ekonomický výskum.
Furman dodáva, že problémom je okrem toho aj „výrazná zmena“obchodnej štruktúry v najbližšej budúcnosti. „Rusko zostáva tretím najväčším obchodným partnerom Ukrajiny (9 percent obratu) po EÚ a Číne,“vraví.
O 25 – 50 PERCENT KLESLI PLATY V SÚKROMNOM SEKTORE
Návrat do stavu pred vojnou môže trvať roky. Európska banka pre obnovu a rozvoj začiatkom mája predpovedala, že kým tento rok môže ekonomika Ukrajiny padnúť o 30 percent, budúci rok očakáva 25-percentný rast. Celkovo by tak ku koncu roka 2023 klesla „iba“o 12,5 percenta v porovnaní so stavom pred vojnou.
„Dúfam, že v prípade Ukrajiny to bude oživenie ekonomiky v tvare písmena V, kým v ruskom prípade s vysokou pravdepodobnosťou uvidíme tvar L,“vraví Vasyl Furman.
Tieto predpovede sú ešte neistejšie – nevieme, akú časť ukrajinského územia bude Rusko okupovať o mesiac, nieto o rok. Ekonóm Bojarčuk hovorí, že obnova ekonomiky nesúvisí len s tým, kedy sa skončí vojna, ale aj s tým, ako sa skončí.
„Ak ustúpime Rusku, zažijeme ďalšie vlny migrácie, pretože nové eskalácie o dva alebo tri roky budú nevyhnutné po tom, čo sa Kremeľ otrasie z tejto kampane. Cieľom Moskvy je zničiť Ukrajinu, a ak to nedokáže počas tejto ofenzívy, znamená to ešte silnejší úder v ďalších rokoch. Milióny ľudí opustia krajinu, pretože nikto nebude chcieť žiť v očakávaní novej vojny,“povedal Bojarčuk.
Ekonomická aktivita sa utlmila najmä v začiatku vojny, v apríli a v máji sa situácia začala zlepšovať. Mnohé oceliarne už znova pracujú, aj keď možno nie na 100 percent. Podľa správy think-tanku Centrum pre ekonomickú stratégiu (CES) pozastavilo v marci prevádzku 32 percent podnikov na Ukrajine, koncom apríla to bolo už len 17 percent. Veľmi dobre zvláda zatiaľ vojnu aj bankový systém, nedošlo k rozsiahlej panike.
Počet pracovných miest však klesol o takmer 5 miliónov (z veľkej miery sa to prekrýva s tými ľuďmi, čo utiekli pred vojnou). Zároveň podľa Národnej banky Ukrajiny (NBU) klesli príjmy ľudí v súkromnom sektore v priemere o 25 až 50 percent.
„Väčšina firiem nie je schopná platiť mzdy ako pred vojnou,“uviedla banka. Najmenej sa to dotklo pracovníkov v poľnohospodárstve.
5 MILIÁRD DOLÁROV DEFICIT VEREJNÝCH FINANCIÍ KAŽDÝ MESIAC
Vojna je drahá nielen pre krajinu, ktorá útočí, ale hlavne pre tú, ktorá je napadnutá. Najväčšie problémy má podľa správy CES Ukrajina práve s nedostatkom zdrojov na financovanie štátu a pokrytie výdavkov na vojnu.
„Fiškálny systém vyzerá krehkejšie ako finančný systém alebo ekonomika ako taká,“píše CES.
Ukrajincom vypadli rôzne zdroje príjmov štátneho rozpočtu, ako dane (najmä DPH) či clá. Zároveň výrazne narástli výdavky štátu najmä do armády, ale aj do sociálneho systému na podporu ľudí.
V polovici mája hlásili, že priamo na vojnu minula Ukrajina 8,3 miliardy dolárov. „Vláda stále platí penzie a iné sociálne výdavky podľa zákona o štátnom rozpočte. Všetky kapitálové výdavky sa však škrtli takmer na nulu,“povedala ekonómka Maria Repko z Centra pre ekonomickú stratégiu. To znamená, že Ukrajina zastavila takmer všetky projekty ako výstavbu diaľnic a podobne.
Vláda mesiac čo mesiac hospodári s výraznou stratou. „Mi
Kľúčové faktory poklesu sú zničený priemysel, blokáda morských prístavov, výrazné narušenie spotreby, pretože milióny ľudí odišli z krajiny, takmer 20 percent teritórií je okupovaných alebo zažíva vojenské ťaženie.
Dmytro Bojarčuk riaditeľ ukrajinského Centra pre sociálny a ekonomický výskum
nisterstvo financií vraví, že mesačne je deficit 5 až 7 miliárd dolárov, pričom HDP Ukrajiny v roku 2021 bol 200 miliárd dolárov,“dopĺňa ekonóm Bojarčuk.
„Tohtoročný deficit bude dvojciferný,“hovorí Furman z Národnej banky Ukrajiny. Ako píše správa CES, v apríli pokryla daňami, clami a pravidelnými príjmami len 32 percent výdavkov.
Výpadky Ukrajinci nahrádzajú troma spôsobmi: vydávaním vojnových dlhopisov, tlačením hrivien a pomocou zo zahraničia. Ako hovorí Furman, hlavným zdrojom sú peniaze z medzinárodných finančných organizácií a partnerských krajín a peniaze, ktoré Národná banka Ukrajiny požičiava vláde.
„Zahraničná pomoc pomohla udržať ukrajinskú ekonomiku pred kolapsom,“píše správa CES. Väčšinou však išlo o pôžičky.
Táto pomoc bude dôležitá aj v ďalších mesiacoch. „Vyzerá to tak, že zahraničná finančná pomoc na najbližšie mesiace bude kľúčová na prežitie ukrajinského štátu,“píše sa v správe CES.
Tak napríklad EÚ sľúbila poslať pôžičku 9 miliárd eur. Americký kongres v balíku 40 miliárd dolárov pre Ukrajincov schválil aj 7,5 miliardy dolárov pre ekonomiku vo forme grantov. Financie poskytol aj MMF či iné štáty.
Ako povedal ukrajinský minister ekonomiky Serhij Marčenko pre Economist, väčšinu dňa trávi lobovaním u západných kolegov za to, aby im pomohli ešte viac zvládnuť náklady na vojnu. Aj tak sa však obáva, že „za tri, štyri mesiace“bude musieť krajina pristúpiť k drastickým opatreniam, napríklad k zvýšeniu daní alebo ku škrtaniu výdavkov.
25-PERCENTNÁ ÚROKOVÁ SADZBA NBU
Inflácia momentálne trápi v podstate celý svet. Ukrajina nie je výnimkou, práve naopak. Ceny medziročne narástli o 17 percent, čo je viac ako na Slovensku (12 percent v apríli), ale veľmi podobné číslo ako v Rusku.
Ukrajinská hrivna vedie momentálne politiku dvojitého výmenného kurzu hrivny. Ten oficiálny je zafixovaný na 29,25 hrivny za americký dolár. Na voľnom čiernom trhu sa však hrivna zamieňa momentálne za 35 dolárov.
„Ten prvý kurz sa používa na export a import kľúčových produktov, ten druhý na operácie v hotovosti na Ukrajine a v zahraničí,“hovorí Maria Repko.
Vláda sa tak snažila ochrániť hrivnu pred hroziacim kolapsom.
Jedným z dôvodov inflácie je aj tlačenie hrivien na pokrytie nákladov vojny. Minulý týždeň na prudký rast cien zareagovala Národná banka Ukrajiny, keď zdvihla úrokové sadzby z 10 na 25 percent. Je to podľa BBC momentálne najvyššia úroková sadzba v Európe.
Na porovnanie v eurozóne je základná úroková miera – 0,5 percenta, v Česku 5,75 percenta, v Poľsku 6 percent.
Dôvodom je snaha stabilizovať kurz hrivny a dostať pod kontrolu infláciu. „Mieru na 25 percent dvihli preto, lebo máme obrovský deficit rozpočtu (ktorý sa financuje tlačením hrivien), spolu s aktívnych odlivom zahraničných devíz. Týmto krokom zvyšuje NBU hodnotu meny a predchádza nevyhnutným menovým šokom,“hovorí Bojarčuk.
„Za súčasných okolností (nárast inflácie, obmedzený počet zdrojov na investície) je rozhodnutie NBU namierené na zvýšenie atraktivity aktív v hrivnách (bankové vklady, vládne dlhopisy), ako aj na snahu znížiť tlak na výmenný kurz, devízové rezervy a ceny,“vraví Furman.
Pre bežných Ukrajincov to bude znamenať, že súkromné pôžičky budú v podstate nedostupné, ale „zachráni to bankový systém a zachová hodnotu úspor v hrivnách, ktoré majú Ukrajinci,“dodal ekonóm Bojarčuk.
105,5 MILIARDY DOLÁROV JE HODNOTA POŠKODENEJ INFRAŠTRUKTÚRY
Kyjivská ekonomická škola pravidelne odhaduje cenu priamych škôd spôsobených ruskou armádou na Ukrajine. Ide o hodnotu zničených či poškodených domov, podnikov, obchodov, zdravotných zariadení, ciest, áut či škôl.
Podľa posledného údaja je to 105,5 miliardy dolárov. To je asi polovica toho, čo ukrajinská ekonomika vyprodukovala v roku 2021. Podľa týchto čísel sa najviac (za 39 miliárd) zničili domy a bytovky. V tomto smere sú najviac zničené mestá Mariupol, Charkiv, Černihiv, Sjevjerodoneck a Lysyčansk. O posledné dve sa bojuje v týchto týždňoch.
Ukrajinci tiež hlásili 105-tisíc poškodených či zničených áut (za 1,6 miliardy dolárov).
„Od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine bolo poškodených, zničených alebo obsadených 23,8 tisíca kilometrov ciest, 6,3 tisíca kilometrov železníc, 41 železničných mostov, 634 zdravotných zariadení, 1123 vzdelávacích inštitúcií, 621 škôlok, 192 kultúrnych a 115 náboženských budov, 178 skladov, 99 administratívnych budov, 28 zásobníkov ropy a 19 obchodných centier,“píše v správe Kyjivská ekonomická škola.
Celkové ekonomické škody od začiatku vojny odhadujú spolu s ukrajinským ministerstvom ekonomiky na 564 až 600 miliárd dolárov.
V tom sú zahrnuté priame aj nepriame škody (pokles HDP, prerušenie investícií, odliv pracovnej sily, nárast financií do obrany a na sociálnu podporu a podobne). To je obrovské číslo – ukrajinská ekonomika to v bežnom stave vyprodukuje za tri roky. Aj preto sa hovorí, že Ukrajina po vojne bude potrebovať program podobný Marshallovmu plánu od USA pre 17 európskych krajín po druhej svetovej vojne. Cez Marshallov plán išlo do Európy 13 miliárd dolárov, čo by dnes bolo asi 150 miliárd dolárov.
Plány, ktoré doteraz oznámili západné štáty, sú nedostačujúce aj pre úplný začiatok. Navyše väčšinou ide o pôžičky, kým v Marshallovom pláne to boli hlavne nenávratné granty.
Väčšina firiem nie je schopná platiť mzdy ako pred vojnou.
Národná banka Ukrajiny