Babiš spor o povesť prehral
Od roku 2012 sa politik a podnikateľ Babiš súdi o to, či ho ako spolupracovníka komunistickej tajnej služby evidujú oprávnene
Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu Andreja Babiša proti Ústavu pamäti národa v kauze jeho evidencie vo zväzkoch komunistickej Štátnej bezpečnosti. Pojednávanie sa uskutočnilo bez českého expremiéra. Babiš spoluprácu s ŠtB opakovane poprel, evidencia Štátnej bezpečnosti hovorí opak a zachytáva jeho aktívnu spoluprácu, keď vystupoval pod krycím menom Bureš.
Bratislavský rodák pracoval pred rokom 1989 v podniku zahraničného obchodu, v 90. rokoch začal súkromne podnikať, presťahoval sa do Česka a jeho Agrofert sa stal jednou z najsilnejších podnikateľských skupín v Česku. Babiš v roku 2011 založil politické hnutie ANO, ovládol vplyvné médiá a v rokoch 2017 – 2021 bol predsedom vlády.
Jeho právny zástupca Marek Benedik po rozhodnutí krajského súdu reagoval, že zvážia ďalšie právne kroky.
ZLÁ SPRÁVA PRED PREZIDENTSKÝMI VOĽBAMI
Momentálne je opozičným poslancom a zvažuje kandidatúru v prezidentských voľbách, ktoré budú začiatkom budúceho roka. Rozhodnutie bratislavského krajského súdu v kauze, ktorej podstata spočíva v tom, či bol právom vedený v evidencii Štátnej bezpečnosti, je tak v čase pred prezidentskými voľbami pre Babiša zlou správou.
Krajský súd svoj verdikt v súlade so skorším rozhodnutím Ústavného súdu v utorok odôvodnil tým, že žalovanou stranou nemá byť Ústav pamäti národa, ktorý spravuje zväzky Štátnej bezpečnosti. Z odôvodnenia vyplýva, že ak chce Babiš v spore pokračovať, má žalovať Slovenskú republiku v zastúpení ministerstva vnútra.
Voči verdiktu krajského súdu sa už nemožno odvolať, je však možné využiť mimoriadny opravný prostriedok.
Babiš sa o svoju minulosť sporí už od roku 2012, keď podal na Slovensku žalobu krátko potom, čo sa aktívne začal venovať politike. Tvrdí, že agent Bureš – tak je zachytené v zväzkoch jeho kryycie meno – nie je on a žiada tento údaj vymazať. Ústavný súd pritom už v roku 2017 povedal, že Ústav pamäti národa nie je ten, koho by mal Babiš žalovať.
DEFINITÍVNA BODKA UŽ RAZ BOLA
Už pred štyrmi rokmi to vyzeralo, že Babiš súdny spor prehral. Po spomínanom rozhodnutí ústavných sudcov z októbra 2017 sa spor dostal na Krajský súd v Bratislave, ktorý vo februári 2018 Babišovu žalobu zamietol.
„Pre nás a pre Ústav pamäti národa to znamená, že kauza Babiš je právoplatne a definitívne uzavretá. V súčasnosti neexistuje žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by hovorilo, že Andrej Babiš je vedený ako agent Štátnej bezpečnosti neoprávnene,“komentovali výsledok sporu právnici ÚPN z advokátskej kancelárie Poláček & Partners.
Lenže do sporu opäť zasiahol Ústavný súd. Senát predsedníčky Jany Baricovej, Jany Laššákovej a Mojmíra Mamojku koncom novembra 2019 rozhodol, že definitívnu bodku za kauzou Bureš/Babiš ešte nie je možné urobiť. Vyhovel tak sťažnosti, ktorú český expremiér poslal do Košíc potom, ako prehral na krajskom aj Najvyššom súde.
Baricovej senát vrátil spor opäť krajským sudcom.
NÁVRAT DO ROKU 2017
Pri odpovedi prečo, je potrebné sa vrátiť k rozhodnutiu Baricovej kolegov – senátu Ladislava Orosza, Lászlóa Mészárosa a Ľudmily Gajdošíkovej z októbra 2017. Išlo o kľúčové rozhodnutie celej kauzy.
Senát totiž povedal, že okresné a krajské súdy nemali slepo dôverovať svedectvám bývalých príslušníkov ŠtB, čo sa na začiatku Babišovho sporu stalo. Práve bývalí eštebáci sa stali svedkami, ktorí potvrdzovali tvrdenie Andreja Babiša, že nikdy nebol agentom ŠtB.
Oroszov senát pripomenul, že v prípade bývalých príslušníkov netreba zabúdať, že sa podieľali na presadzovaní komunistického režimu. „To objektívne vyvoláva pochybnosti o ich dôveryhodnosti,“vysvetlili ústavní sudcovia. Ak podľa nich okresný a krajský súd v kauze Babiš chceli vychádzať z výpovedí príslušníkov ŠtB, mali to riadne odôvodniť.
Súdy mali vysvetliť, prečo ich považujú za dôveryhodných a ich výpovede za pravdivé. „Dôvody, ktoré k tomu okresný a krajský súd uviedli, považuje Ústavný súd za nepostačujúce a svojvoľné.“
Ďalším kľúčovým momentom bolo, že Oroszov senát povedal, že Babiš sa nemá vôbec súdiť s ÚPN. Ústav si zverejňovaním historických dokumentov a mien bývalých agentov a spolupracovníkov komunistickej tajnej služby len plní svoju zákonnú povinnosť.
Bolo logické, že po tomto rozhodnutí krajskí sudcovia Babišovu žalobu zamietli a on neuspel ani s dovolaním na Najvyššom súde.
NEVEDEL, KOHO MÁ ŽALOVAŤ
Lenže potom zasiahol Baricovej senát, ktorý povedal, že Krajský súd v Bratislave pochybil. Nie tým, že zamietol jeho žalobu, ale tým, že mu nepovedal, koho má žalovať.
Práve na to sa Babiš sťažoval. Tvrdil, že sa stal obeťou nekonzistentnej judikatúry a nedostatku právnej istoty. Faktom je, že až do roku 2017 okresné a krajské, ale aj Najvyšší súd uznávali, že v prípade evidencie ŠtB je možné žalovať ÚPN. Ústav to roky rozporoval, no márne. Zmenil to až Oroszov senát v roku 2017 a toto rozhodnutie sa stalo vtedy Judikátom roka.
Ani v tomto rozhodnutí však ústavní sudcovia explicitne nenapísali, koho v takýchto sporoch treba žalovať. Zdôraznili, že túto otázku by mali vyriešiť všeobecné súdy a zákonodarca. Okrajovo však spomenuli ministerstvo vnútra.
Od krajského súdu sa preto teraz očakávalo, že zadefinuje, koho má český expremiér zažalovať. „V zmysle záveru nálezu Ústavného súdu senát konštatoval, že žalovaný ÚPN nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, preto žalobu zamietol. Podľa senátu je týmto pasívne vecne legitimovaným subjektom Slovenská republika v zastúpení ministerstva vnútra,“povedal v utorok hovorca Krajského súdu Pavol Adamčiak.
Babišov právny zástupca Marek Benedik po rozhodnutí súdu pre TASR povedal, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
„Žalobca, pán Babiš, sa až teraz dozvedel, kto je pasívne vecne legitimovaný a že to nie je ÚPN. Takúto situáciu už v minulosti Európsky súd pre ľudské práva vyhodnotil ako porušenie práva na spravodlivý proces,“povedal Benedik.
Po konzultácii s klientom zvážia uplatňovanie ďalších prostriedkov nápravy v tejto veci.
Ak Babiš bude v spore pokračovať a uspel by v českých prezidentských voľbách, mohlo by prísť k situácii, že ako hlava štátu bude žalovať Slovenskú republiku.
BUDE SA SÚDIŤ CELÝ ŽIVOT
Babiš stále opakuje, že s ŠtB nespolupracoval. Vyhlásil, že je pripravený súdiť sa celý život. „Mne to prekáža, nikdy som nespolupracoval, nič som nepodpísal a je to vymyslená záležitosť. Takých ľudí, ako som ja, je tam viac, napríklad otec Adely Banášovej a ďalšie stovky ľudí,“povedal pre ČTK Babiš.
Babiš na začiatku svoj spor o minulosť s ÚPN vyhrával. Okresný, ale aj Krajský súd v Bratislave povedali, že ako agent bol vedený neoprávnene.
Súdy tak rozhodli napriek tomu, že ÚPN v spore predložil 229 dôvodov, ktoré potvrdzovali Babišovu vedomú spoluprácu.
Na súd predložil ústav stovky strán, zväzky Bureš, Chemapol, Turek, Kosek, Bauer, EKron, Vojak, Jordán – Oko aj Nosič.
Z nich vyplývalo, že v roku 1984 poskytoval agent Bureš informácie o uplácaní obchodných partnerov v bývalom Československu zo strany rakúskej firmy.
Neskôr Bureš poskytol informácie, ktoré súviseli s uplácaním tureckou firmou Ekron, ale aj ďalších firiem. V dokumentácii sa písalo, že plnil úlohy zadané ŠtB a poskytoval spoľahlivé informácie. Spoluprácu mali prerušiť v roku 1985, keď odišiel na dlhodobý služobný pobyt do Maroka. Tam ho zastihol aj november 1989.
Bývalí príslušníci ŠtB pred súdom tvrdili, že Babiša nikdy nevideli. Jeden z nich vypovedal, že 60 percent evidencie je vymyslených. Aj vďaka tomu český premiér najprv na súde uspel.
A to napriek tomu, že títo bývalí príslušníci ŠtB neboli zbavení mlčanlivosti. Toto pochybenie si uvedomil až Najvyšší súd, ktorý rozhodoval o dovolaní ÚPN. Senát Jozefa Kolcuna a sudkýň Viery Petríkovej a Márie Trubanovej napriek tomu ústavu nevyhovel.
Najvyšší súd totiž sám iniciatívne chybu nižších súdov napravil. Z nezákonného dôkazu sa tak stal zákonný, čo bolo nepochopiteľné a následne to viedlo k už spomínanému rozhodnutiu Oroszovho senátu na Ústavnom súde.
Žalovaný ÚPN nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, preto senát súdu žalobu zamietol.
Pavol Adamčiak hovorca Krajského súdu v Bratislave