Mŕtve telá a špinavá voda zhoršujú epidemickú situáciu
Pred možnou epidémiou cholery v Mariupole varujú Lekári bez hraníc aj WHO už niekoľko týždňov. V oblasti sa ochorenie naposledy šírilo v roku 2011
Zbombardovaná pôrodnica a divadlo, kde sa ukrývali civilisti, a neistá budúcnosť ukrajinských vojakov, ktorí týždne odolávali v podzemí oceliarní Azovstaľ.
Mesto Mariupol sa stalo od začiatku vojny jedným zo symbolov utrpenia spôsobeného ruskou agresiou na Ukrajine.
Podľa predstaviteľov mesta hrozí ľuďom uväzneným v okupovanom meste ďalšia rana v podobe epidémie cholery.
DOBRÉ PODMIENKY PRE BAKTÉRIE CHOLERY
„Veľa tiel leží na zemi a vnútri budov… kde sa rozkladajú. Veľa švábov, múch. Hromada špiny. Smeti, ktoré nikto nevynesie,” opisuje obraz Rusmi okupovaného mesta pre BBC jeho obyvateľka Anastasija Zolotarovová, ktorej matka opustila Mariupol predminulý týždeň.
Podľa vyjadrení starostu mesta Vadyma Bojčenka a jeho poradcu Petra Andriuščenka sa už v meste šíri nákaza cholery, ktorá sa vyskytuje v oblastiach zasiahnutých humanitárnou krízou a zlým prístupom k pitnej vode.
V zdevastovanom meste so znečistenou vodou a letnými horúčavami majú baktérie cholery veľmi dobré podmienky na množenie.
Dôsledkom niekoľkomesačného bombardovania a okupovania mesta ruskými vojskami je podľa vedenia mesta až 90 percent mestskej infraštruktúry zničenej.
Začiatkom týždňa informovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) o tom, že v meste došlo k zmiešaniu pitnej vody s vodou z kanalizácie. Na pitnú vodu čakajú obyvatelia mesta v radoch niekoľko hodín, niekedy aj dní.
Domáci ani Rusi nestíhajú mŕtvych pochovávať, prípadne ich pochovávajú do plytkých alebo masových hrobov po celom meste. K tomu sa pridáva aj striedanie tepla a prívalových dažďov, ktoré zrýchľujú rozkladanie tiel a odtekanie kontaminovanej vody.
„Obyvatelia Mariupola pochovávajú obete vo dvoroch a v parkoch, na námestíčkach a do svahov. K tomu sa pridávajú nefungujúce dodávky vody a hlavne nefungujúca kanalizácia. Zo všetkého sa vytvára zmes, ktorá steká do riek a studní, odkiaľ ľudia berú vodu,” povedal ešte minulý týždeň pre BBC starosta mesta Vadim Bojčenko.
Všetky spomenuté okolnosti vytvárajú podmienky pre šírenie ochorenia. Bojčenko aj Andriuščenko tvrdia, že mesto už preto bolo uzavreté do karantény.
Vysoko nákazlivú choleru spôsobuje baktéria Vibrio cholerae, ktorá sa šíri po užití kontaminovanej vody alebo jedla. Prejavuje sa akútnymi hnačkami do dvanástich hodín až piatich dní od nakazenia sa. Pri nedostatočnej hydratácii môže u dospelých aj detí spôsobiť smrť na dehydratáciu do niekoľkých hodín.
Aj keď sa u mnohých nakazených symptómy nemusia prejaviť, baktérie v ich stolici môžu prežiť aj desať dní. V meste so zničenou kanalizáciou, ako je Mariupol, sa tak môže rozšíriť veľmi rýchlo. Nakazení majú vysokú šancu sa vyliečiť, ak je choroba včas podchytená. Pacient by mal v prvý deň choroby vypiť šesť litrov soľného a glukózového roztoku, ktorý vytvorila Svetová zdravotnícka organizácia v podobe prášku pre oblasti, kde nie sú dostupné infúzie a antibiotiká, ktorými sa choroba lieči. Pitnej vody je však už teraz v meste nedostatok.
O ŽIVOT MÔŽU PRÍSŤ TISÍCKY ĽUDÍ
Hoci spravodajské služby upozorňujú, že informácie o prítomnosti choroby v meste sa nedajú úplne potvrdiť, keďže mesto je pod nadvládou okupantov a Rusmi dosadený starosta prítomnosť choroby popiera, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyjadrila obavy z vypuknutia cholery v meste ešte v máji.
„Dostali sme informácie, že z ulíc sú vlastne močiare a voda z kanalizácie sa zmiešala s pitnou vodou,” povedala vtedy núdzová koordinátorka pre európske WHO Doriz Nitzan.
Pred nedostatkom pitnej vody a rizikom infekčných ochorení, predovšetkým infekčných ochorení tráviacej sústavy, varovala organizácia Lekári bez hraníc ešte začiatkom marca.
„Obávame sa najmä cholery. Mariupol zažil nové prípady cholery v roku 2011, takže vieme, že baktérie, ktoré ochorenie spôsobujú, sú stále prítomné v regióne. Ukrajina má navyše nízku mieru zaočkovanosti, takže hrozí aj vypuknutie iných chorôb, pred ktorými vakcína chráni, ako sú osýpky a detská obrna,” napísala organizácia vo svojej správe ešte 11. marca.
Naposledy Ukrajina bojovala s epidémiou cholery v roku 1995 a odvtedy zaznamenala výskyt niekoľkých malých opätovných ohnísk nákazy, hlavne v okolí Azovského pobrežia, a teda aj Mariupolu.
Ukrajinskí predstavitelia z Mariupola vraj prijali informáciu, že neďaleké ruské mesto pripravilo pre prípad cholery špeciálne jednotky, ktoré by mali zasiahnuť v prípade vypuknutia epidémie cholery v meste a nákazy ruských vojakov.
Pred epidémiou v meste varoval aj poradca starostu Petro Andriuščenko, ktorého výpovede o situácii v meste boli doteraz podľa americkej televízie CNN dôveryhodné. V národnej televízii povedal, že mesto je zatvorené, na zemi ležia telá a hovorí sa o karanténe a zatvorení celého mesta.
„(Telá) sú nakopené. Okupanti ich nezvládajú pochovávať ani len v masových hroboch. Ani na to nie je kapacita,” povedal.
Podľa Andriuščenka
Veľa tiel leží na zemi a vnútri budov… kde sa rozkladajú. Veľa švábov, múch. Hromada špiny. Smeti, ktoré nikto nevynesie.
Anastasija Zolotarovová obyvateľka Mariupola
navy
še nie je možné mesto opustiť, vstúpiť doň môžu len obyvatelia mesta s povolením. To však označil za jednosmerný lístok.
Je otázne, ako Rusi zareagujú v prípade, že by v meste došlo k masovej nákaze cholerou. V Mariupole bola špeciálna infekčná nemocnica, ktorá je však zničená, nemocnica je mimo prevádzky a mnohí lekári buď zomreli, alebo ušli. Povolávaní sú preto podľa BBC aj lekári a lekárky na dôchodku. Rusi si navyše z miestnych nemocníc vraj odniesli aj zdravotnícke vybavenie a dodali ho svojim ľuďom v Donecku. „Zo všetkých možných scenárov, ako bojovať s epidémiou, Rusko podľa nášho názoru vybralo, ako vždy, ten najcynickejší – jednoducho zavrieť ľudí v meste, nechať všetko tak a kto prežije, ten prežije,” povedal Andriuščenko.
Starosta Bojčenko preto v ukrajinskej štátnej televízii vyzval aj Spojené národy a Červený kríž, aby vytvorili humanitárny koridor, ktorý by ľuďom umožnil zasiahnuté mesto opustiť, a poskytli by nakazeným dostatočnú pomoc.
„Vojna nám zobrala 20-tisíc našich obyvateľov…nanešťastie, pre vypuknutie infekcie si vezme tisícky ďalších Mariupolčanov,” povedal v televízii.