Ako zastaviť odchody sestier

V zdravotníctve chýba viac ako tritisíc sestier. Niektoré oddelenia v nemocniciach už nemôžu fungovať v bežnom režime, lebo nemajú dostatok personálu

Sestry na Slovensku majú vysoký vek a časť z nich odchádza do dôchodku. Mnohé odchádzajú do zahraničia, kde majú lepšie platy, alebo končia v zdravotníctve a nájdu si zamestnanie inde, často menej náročnú prácu za viac peňazí. Problém s nedostatkom sestier je dlhodobý a doteraz ho žiadna vláda nevyriešila. Denník N oslovil odborníkov s otázkou, čo treba urýchlene urobiť, aby sa situácia nezhoršovala.

V Bratislave Národný onkologický ústav dočasne zatvoril lôžkové oddelenie zamerané na chirurgickú liečbu prsníkov, pretože nemal dosť zdravotných sestier. Aké konkrétne kroky je potrebné okamžite spraviť, aby nemocnice zastavili odliv sestier a vedeli získať nové?

Lenka Dunajová Družkovská štátna tajomníčka na ministerstve zdravotníctva, sestra

Nedostatok sestier, veková štruktúra, ich odchod do dôchodku a nedostatočný záujem mladých ľudí o toto povolanie sa stávajú signifikantným problémom nielen v zahraničí, ale aj na Slovensku.

V roku 2004 sme mali na Slovensku priemer 6,7 sestry na tisíc obyvateľov a v roku 2021 máme na Slovensku 5,4 sestry na 1000 obyvateľov. Pričom priemer EÚ je 8,1. Ak by sme chceli mať zdravotníctvo na úrovni priemeru krajín Európskej únie, v systéme nám chýba zhruba 15-tisíc sestier, čo je alarmujúce. V súčasnej existujúcej sieti ambulancií a nemocníc nám chýba zhruba 3000 až 3200 sestier.

Príčinou nedostatku sestier je ich veková štruktúra, zmena vzdelávacieho štandardu, migrácia pracovnej sily. Naštartovali sme prípravu zmien v oblasti legislatívy, personálneho normatívu, finančného ohodnotenia, zlepšenia pracovných podmienok sestier a s nimi súvisiaceho zatraktívnenia povolania.

Krátkodobým cieľom je navýšenie miezd sestier na rýchlu stabilizáciu personálu – čiže navýšenie koeficientov, ale aj systémové opatrenia v zmysle študentských dotácií, príspevkov k mzde absolventov, pri návrate do rodiska, ďalej v podpore adaptačnej jazykovej prípravy zahraničných pracovníkov, mentorského príspevku, vstupnej náborovej jednorazovej dotácie, podpory celoživotného vzdelávania.

Strednodobým cieľom je zmena imidžu povolania sestra, zmena financovania zdravotníctva, zmena pracovných podmienok. A dlhodobý cieľ vychádzajúci z Národnej stratégie riadenia a stabilizácie ľudských zdrojov v zdravotníctve – kompetencie, personálne normatívy a vzdelávanie.

K naplneniu cieľov nám pomôžu nielen strategické dokumenty, zmena financovania, ale aj Plán obnovy a odolnosti SR a reformy s ním súvisiace, no rovnako aj optimalizácia siete nemocníc, záchrannej zdravotnej služby, domácej dlhodobej starostlivosti, ale i ambulantnej sféry.

Martin Smatana analytik Vzdravotnej

2019 sme na Inštitúte

politiky robili prieskum a analýzu, čo sú hlavné dôvody, prečo sestry odchádzajú zo zdravotníctva. Primárne išlo o tri faktory: nedostatočné mzdy, preťaženosť (čo sa prejavovalo na množstve nadčasov) a postavenie sestry v spoločnosti.

Navýšenie miezd je rýchlo a ľahko implementovateľné riešenie, nakoľko mzdy zdravotníkov sú legislatívne regulované. Navýšenie miezd je nevyhnutné z dvoch dôvodov. Mzdové „nožnice“medzi Slovenskom a inými krajinami sa čoraz viac otvárajú. Rozdiel v hrubej mesačnej mzde v nemocnici na Slovensku a Česku je tento rok takmer 500 eur, pričom v roku 2016 sme na tom boli s Českom porovnateľne.

To, že v Česku na tú mzdu potrebujú sestry menej nadčasov, pripomínať asi nemusím. Problém s mzdami je však aj v rámci Slovenska. Časť sestier z Národného onkologického ústavu (a mnohých iných nemocníc) neodišla ani do dôchodku, ani do iných krajín – ale do úplne iných odvetví na Slovensku. Prečo? Lebo je tam menej práce a často za lepšiu mzdu. Zlepšenie mzdových podmienok je preto určite prvé opatrenie, ktoré by som odporučil.

Zníženie počtu nadčasov je ťažšie riešiteľný problém. Počet nadčasov sestier sa dá znížiť len tým, že sa časť kompetencií sestier posunie na iných zdravotných pracovníkov, alebo sa navýši počet sestier. Nakoľko nedostatok zdravotníkov máme naprieč celým spektrom profesií, možnosti „optimalizácie“kompetencií sú limitované. Navýšenie počtu sestier je logicky otázka rokov, čiže s prirodzeným riešením nadčasov najbližšie roky rátať nemôžeme.

Jediná možnosť, ktorú nemocnice a ministerstvo teda má, je vytvorenie čo najlepšieho zázemia pre sestry a ich rodiny. Kreativite sa medze nekladú. Čokoľvek, od jaslí a škôlok pri nemocnici až po organizáciu ubytovania a dopravy vie svojou troškou pomôcť.

Zlepšenie postavenia sestier je najnáročnejší z faktorov. Sestry sú kľúčovou časťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. V zahraničí je častým štandardom, že pacient lekára pri rutinných vyšetreniach alebo chronických diagnózach lekára ani nevidí, nakoľko sa oňho postará sestra. U nás sú sestry, bohužiaľ, často vnímané, ako keby boli sekundárnou časťou poskytovania starostlivosti, čo sa prejavuje aj v náplni ich práce.

Kým sa toto nezmení na západoeurópske štandardy, tak záujem o profesiu sestry nebu

U nás sú sestry často vnímané, ako keby boli sekundárnou časťou poskytovania starostlivosti, čo sa prejavuje aj v náplni ich práce.

Martin Smatana