Lengvarský ponúka sestrám 700 eur navyše, lekárom 500

Do konca júna sa ministerstvo zdravotníctva a vláda majú dohodnúť so zdravotníkmi, ako im zvýšia platy. Dôvodom je ich akútny nedostatok aj to, že v okolitých krajinách môžu často zarobiť viac.

Rozdiel v hrubej mesačnej mzde v nemocnici na Slovensku a v Česku je u zdravotnej sestry tento rok takmer 500 eur.

Diskusie o platoch prebiehajú roky, minister Lengvarský a premiér Heger teraz sľubujú, že sa dohodnú do konca tohto mesiaca. V pondelok o návrhu ministerstva diskutovali zdravotníci na odvetvovej tripartite.

Denník N má k dispozícii návrh, ktorý ministerstvo ponúklo zdravotníckym organizáciám a asociáciám. Návrh ešte nie je konečný, má desať strán a podľa neho by sa mali výraznejšie zvyšovať takzvané koeficienty, na základe ktorých sa určuje plat zdravotníckym pracovníkom podľa typu či praxe a podľa toho, či ide o nedostatkové povolanie. Ak návrh prejde, mzdy by sa mali zvýšiť od budúceho roka.

Sestry a pôrodné asistentky s pokročilou praxou by v hrubom mohli mesačne zarábať aj o 700 eur viac, záchranári o 400 a lekári o vyše 500. Farmaceutom by sa zvýšil plat o 60 eur a logopédom o 90.

CHÝBA TAKMER 4500 ZDRAVOTNÍKOV

Platy by sa mali výraznejšie zvyšovať tým zdravotníkom, ktorých je málo. Podľa ministerstva chýba aktuálne takmer 4500 zdravotníkov. Najväčší problém je so sestrami, ktorých by systém potreboval o 2200 viac ako dnes. Nasledujú lekári, ktorých chýba takmer 1300.

Sestry momentálne zarábajú v priemere asi tisíc eur v hrubom (bez služieb a príplatkov), lekári od 1500 do 2700 eur v závislosti od atestácie.

Najväčší nedostatok lekárov a sestier je v Bratislave. Ak by sa s tým nič nerobilo, problém sa bude ešte zväčšovať. Ministerstvo vo svojom materiáli odhaduje, že bez zásahov by do roku 2030 pri dnešnom trende chýbalo 9-tisíc sestier.

Problém je aj to, že lekári a sestry majú vysoký vek a mladí do nemocníc či ambulancií neprichádzajú tak rýchlo, ako je potrebné. Zhruba štvrtina lekárov má vyše 60 rokov. V roku 2020 mali viac ako 40 rokov tri štvrtiny sestier a sanitárov. Počet sestier od 30 do 39 rokov, naopak, klesol. A mladé sestry do systému neprichádzajú. Len 37 percent absolventov odboru ošetrovateľstva sa registruje v zdravotníctve. Zvýšiť záujem by mohli práve vyššie mzdy.

Nárast miezd by sa týkal zdravotníkov v nemocniciach aj ambulanciách. Ak by sa schválil, štát by to stálo 800 miliónov eur a výdavky na verejné zdravotné poistenie by to zvýšilo o 16 percent. Zdravotníctvo by tak budúci rok potrebovalo výrazne viac financií.

„Suma 800 miliónov eur je de facto ministerstvom zdravotníctva akceptovaný návrh stavovských a odborových združení, týkajúci sa vyčíslenia financií potrebných na navýšenie platov všetkých nedostatkových profesií v zdravotníckom systéme pri tých najvyšších koeficientoch,“reaguje na otázky o materiáli ministerstvo zdravotníctva.

Rokovania o navýšení platov stále prebiehajú a výsledok má byť najneskôr do konca júna.

S takýmto návrhom by boli spokojné aj viaceré organizácie, ktoré zdravotníkov zastrešujú. „Boli by sme radi a určite by to systému pomohlo, ak by došlo k realizácii tohto návrhu, pretože sestier a pôrodných asistentiek nemáme dostatok a neustále nám ubúdajú,“hovorí prezidentka komory sestier Iveta Lazorová na návrh ministerstva.

Sestry si uvedomujú, že na krytie týchto platov musí vláda zmeniť zákon a nájsť zdroje, a preto vidia ako reálny rok 2023.

OČAKÁVAJÚ AJ REFORMY

Krytie vyšších platov môže byť problém. Ministerstvo financií Denníku N neodpovedalo na otázky, či sa nájde 800 miliónov na vyššie platy a či už o tom s ministerstvom zdravotníctva rokovali. Premiér Heger v utorok po stretnutí so zdravotníkmi povedal, že ich potreby vníma citlivo a veľmi naliehavo. „Keďže ide o každoročný, teda štrukturálny výdavok, vyriešenie týchto potrieb je, žiaľ, spojené s identifikáciou a schválením dodatočných opatrení, na ktorých zatiaľ nie je dohoda,“dodal premiér.

Napríklad vyššie platy pre učiteľov ministerstvo financií spája so zvyšovaním daní na lieh, hazard a pre bohaté firmy. Tento návrh odmieta SaS, ktorá má ministerstvo školstva.

S návrhom, o ktorom sa momentálne rokuje, je spokojná aj komora zdravotníckych záchranárov. Navrhované zvýšenie koeficientov vítajú a kopíruje to ich požiadavky, ktoré predkladali pri schvaľovaní rozpočtu v decembri 2021.

„Nevieme však, nakoľko sú tieto čísla záväzné a či ide o skutočnú ponuku štátu pre zdravotníkov, alebo len jeden z mnohých papierových návrhov,“hovorí prezident komory František Majerský. Ak by sa takto platy zvýšili, dokázalo by to podľa neho zabrániť odchodu záchranárov do zahraničia.

„Dodávam, že platy nevyriešia všetko a záchranári očakávajú od predstaviteľov krajiny aj vnútorné reformy vo fungovaní záchrannej zdravotnej služby, ktoré vytvoria lepšie pracovné prostredie a hlavne zvýšia dostupnosť záchraniek pre pacientov v ohrození života, pre ktorých našu prácu robíme.“

Riešením podľa neho nebude, ak dostanú prísľub zvýšenia platov od roku 2023, 2024 alebo neskôr. Očakávajú konkrétnu podobu legislatívy od júla 2022.

Okrem zvyšovania platov musí ministerstvo pracovať aj na návrhu na stavbu nemocníc z plánu obnovy. Lengvarský ho má predložiť vláde, no termín už viackrát posunul. V stredu povedal, že rokovania na ministerstve a úrade vlády stále prebiehajú.

„Materiál je v podstate pripravený,“povedal minister, ktorý chce najneskôr začiatkom budúceho týždňa materiál poslať koaličným partnerom. Ak budú súhlasiť, budúci týždeň ho môže predložiť na vládu.

LEKÁRI SPOKOJNÍ NIE SÚ

Šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský hovorí, že ich upozornili, že ide o návrh na rokovanie k rozpočtu. „Tento návrh nie je ani krytý, ani ešte nebol predstavený ministerstvu financií,“povedal Visolajský, ktorý zastupuje nemocničných lekárov.

Lekárske odborové združenie, ktoré aktuálne tvrdí, že 3-tisíc lekárov je ochotných podať výpovede, ak vláda nezačne riešiť kritickú situáciu v zdravotníctve, s dokumentom nesúhlasí.

„Problém nerieši systémovo. Slovenské zdravotníctvo má nedostatok skúsených lekárov. Lekári na Slovensku nie sú motivovaní po atestácii zostať pracovať v nemocniciach, lebo po získaní vzdelania – atestácia v zhruba 30. roku života – ich plat už nerastie,“vysvetľuje Visolajský.

Preto je podľa neho dôležité zaviesť rozdelenie mzdy podľa odpracovaných rokov, ako to majú v Nemecku či Rakúsku.

„Nedostatok skúsených atestovaných lekárov v nemocniciach má za následok aj exodus absolventov medicíny zo Slovenska, keďže títo mladí lekári nenachádzajú na Slovensku oddelenia, kde by sa mohli učiť od skúsených kolegov a pracovať pod ich dohľadom. Preto volia radšej prácu v zahraničí,“dodáva Visolajský.

S navýšením nie sú úplne spokojní ani ambulantní lekári. Šéf asociácie súkromných lekárov Marián Šóth upozorňuje, že aj ambulancie sú výrazne personálne poddimenzované, potrebujú viac ľudí, ale napríklad aj vykrytie vyšších nákladov na energie. Na začiatok by toto zvýšenie podľa neho mohlo aspoň pomôcť stabilizovať situáciu. „Ak, samozrejme, tieto prostriedky ministerstvo financií uvoľní,“hovorí Šóth.

„Pri súčasnom vedení ministerstva financií to hodnotím ako fikciu. Pán štátny tajomník opakovane hovorí, že v rezorte zdravotníctva je finančných zdrojov dostatok,“dodáva šéf asociácie. Ak by k takémuto navýšeniu predsa len došlo, je to podľa neho len prvý krok. „To neznamená, že nám do sektora budú prichádzať noví ľudia. Tento krok bude znamenať, že ľudia neodídu hneď,“hovorí Šóth.

Riešenie týchto potrieb je, žiaľ, spojené s identifikáciou a schválením dodatočných opatrení, na ktorých zatiaľ nie je dohoda.

Eduard Heger