Sto rokov inflácie na Slovensku

Súčasná inflácia sa z veľkej časti podobá na situáciu v Spojených štátoch v 70. a 80. rokoch minulého storočia

Správy o raste cien sa valia zo všetkých strán. A všetci sa pýtame, ako dlho budú ešte ceny rásť? Do budúcnosti nikto nevidí. Aj na Slovensku sa však vieme pozrieť hlboko do minulosti. A čo sa týka inflácie, až sto rokov dozadu. Minulosť nám predsa len čosi napovie o tom, čo môžeme očakávať.

Unikátne údaje o vývoji cien v Československu poskytuje Historická štatistická ročenka ČSSR. Najstaršie údaje treba, samozrejme, posudzovať s istou opatrnosťou. Údaje za roky 1924 až 1937 sú za celé Československo. Samostatné údaje za Slovensko máme k dispozícii až od roku 1948. Chýbajú údaje za roky 1938 až1944. Ľudia i firmy mali vtedy iné starosti ako posielať štatistické výkazy.

Napriek týmto obmedzeniam môžeme na údajoch jasne vidieť niektoré dlhodobé historické vzory inflácie. Prvé desaťročie po prvej svetovej vojne bolo v znamení obnovy a ekonomického rastu. S tým, prirodzene, súvisel aj vyšší rast cien. Napríklad v roku 1927 dosiahla inflácia takmer päť percent. Ešte rýchlejšie rástli spotrebiteľské ceny po druhej svetovej vojne.

Na inflácii sa vtedy podpísal nielen rýchly ekonomický rast ťahaný povojnovou obnovou, ale aj akútny nedostatok takmer všetkého, najmä potravín. Tie boli na prídel a na voľnom trhu boli veľmi drahé. Išlo o klasický inflačný šok z nedostatočnej ponuky. Podobný šok zažívame aj dnes vďaka narušeniu globálnych dodávateľských reťazcov. I keď v omnoho menšej miere.

Na historických údajoch vidíme aj dve výrazné epizódy deflácie (poklesu cien). Prvá sa viaže na veľký krach na newyorskej burze v roku 1929 a následnú veľkú hospodársku krízu. Druhá sa viaže na veľmi špecifickú udalosť našich dejín, menovú reformu v roku 1953.

Vtedajšia komunistická vláda potrebovala vyriešiť dva problémy. Prvým bol veľký objem inflačných peňazí v obehu. Druhým zas „nezaslúžené“bohatstvo podnikateľov, živnostníkov, roľníkov a iných „buržoáznych parazitov“. Peniaze sa preto menili nerovnakým kľúčom. Objem do 5000 korún v pomere jedna nová koruna za päť starých. Objem nad 5000 už v pomere 1 ku 50.

To, prirodzene, poškodilo všetkých, okrem úplných chudákov. Menová reforma vzbudila veľkú nespokojnosť a vláda potom radšej znížila aj niektoré regulované ceny. Veľká hospodárska kríza i menová reforma spôsobili šok na strane dopytu – v oboch prípadoch zostalo ľuďom málo peňazí, čo tlačilo ceny na voľnom trhu dolu.

BEZPRECEDENTNÝ PREPAD

Počas celého zvyšku socializmu zostala rozhodujúca časť cien regulovaná štátom a inflácia bola veľmi mierna. Ceny potravín boli umelo stanovené veľmi nízko a ceny „luxusných tovarov“(autá, televízory) zas obsahovali vysoké prirážky. Celý systém cien bol úplne umelý a len v malej miere odrážal skutočné výrobné náklady či svetové ceny.

Keď sa v roku 1991 pristúpilo k trhovým reformám, deregulácia cien bola na prvom mieste. A spôsobila doslova inflačný výbuch. Za prvých pár týždňov roka 1991 spotrebiteľské ceny poskočili o tretinu a do konca roka o viac ako 61 percent. Väčšina ľudí mala vtedy peniaze na vkladnej knižke so štvorpercentným úrokom. Za rok prišli o polovicu majetku. V kombinácii s rastúcou nezamestnanosťou (s ktorou väčšina Slovákov nemala žiadnu skúsenosť) zažilo Slovensko najhorší stagflačný šok svojej histórie. Ekonomický prepad a pokles životnej úrovne bol bezprecedentný.

Nasledovali ďalšie cenové deregulácie a inflačné výbuchy, najmä v roku 1993. Na inflácii sa v neskorších rokoch podpísali aj devalvácie slovenskej koruny. Tí, ktorí dnes ešte oplakávajú našu vlastnú menu, naozaj nemajú prečo. Dlhé obdobie zvýšenej inflácie sa skončilo až po roku 2004, keď sa Slovensko začalo pripravovať na prijatie eura.

NA ČO SA NÁM TREBA PRIPRAVIŤ

Čo nám hovorí storočná skúsenosť s infláciou? Inflácia zďaleka nie je ani nový, ani ojedinelý jav. Ojedinelé bolo skôr obdobie nízkej deflácie medzi rokmi 2014-2016 spôsobené chudobným ekonomickým rastom. Defláciu nedokázalo vyriešiť ani masívne tlačenie peňazí Európskou centrálnou bankou.

Epizódy zvýšenej inflácie trvajú niekoľko rokov, až desaťročie a striedajú sa v nich obdobia s vysokou a nízkou mierou inflácie. Typická (takzvaná mediánová) inflácia činila za posledné storočie len 1,8 percenta ročne. Vysoká a mimoriadne bolestivá inflácia začiatkom 90. rokov mala vnútorné príčiny – cenové deregulácie nutné na premenu centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú.

Súčasná inflačná epizóda sa svojimi príčinami omnoho viac podobá na obdobia po prvej a druhej svetovej vojne, ktoré kombinovali ekonomický reštart s nedostatkom surovín a tovarov. Novým prvkom je vysoká závislosť slovenskej ekonomiky od dodávok z globálnych reťazcov. Ak Čína zastaví dodávky pre koronu a Ukrajina v dôsledku vojny, akútny nedostatok surovín a tovarov najprv zvýši ceny nedostatkových položiek a potom zastaví slovenské továrne. Čo je klasický recept na stagfláciu. Môžeme očakávať, že koncom tohto roka budú ceny stále rásť, ale ekonomický rast sa prepadne do červených čísiel.

Ako dlho potrvá recesia a ako inflácia? Po odpovede na tieto otázky sa musíme pozrieť do histórie globálnej ekonomiky, ktorej je dnes Slovensko súčasťou. Najväčšia a najvyspelejšia ekonomika sveta – USA – si užila svoja inflačnú a stagflačnú epizódu medzi rokmi 1970 až 1982. Ročná inflácia sa vtedy pohybovala od troch do pätnástich percent a americká ekonomika sa trikrát dostala do recesie. Dobrou správu je, že stagflačné recesie obyčajne netrvajú dlhšie ako rok. Potom sú vystriedané kombináciu zvýšenej inflácie, ale aj zvýšeného ekonomického rastu. Súčasná situácia, spôsobená šokom na strane ponuky, z veľkej časti zrkadlí situáciu v 70. a 80. rokoch minulého storočia. Aj vtedy boli štartérmi inflácie vojny (na Blízkom východe) a vysoké ceny ropy. Nikto z nás nevie povedať, kedy a ako sa skončí vojna na Ukrajine a či sa neobjavia aj ďalšie konflikty. Reálne sa treba pripraviť na to, že zvýšený rast cien potrvá niekoľko rokov, pričom sa budú striedať roky s vyššou a nižšou infláciou. Skrátka, budeme si musieť zvyknúť.