Crazy nemajú iba v názve firmy
Slovenská rodina v Nemšovej vyrába surfy na moria po celom svete
kamarát, ktorý pre Američanov pracoval.
„Ako vyštudovaný elektrotechnik som bol technicky zdatný, a tak ma Američania vymenovali za tunajšieho vedúceho výroby,“spomína Jozef s tým, že slovenský projekt TLC získal peniaze aj z fondu americkej vlády na podporu podnikania v postkomunistických krajinách.
No fabrika, ktorá zamestnávala skoro 200 ľudí, vydržala iba pár rokov. Američanom sa biznis nevydaril a Slovensko opustili aj s dlhmi. Aj preto potom vlastnému biznisu Jozefa banky spočiatku neverili, pamätali si neslávny koniec TLC.
Na to, aby rozbehol vlastný podnik a obnovil na Považí výrobu windsurfingov, ho však presvedčili bývalí európski odberatelia TLC. Jozef od nich získal hneď dosť veľké kontrakty. V roku 1999 si preto prenajal v Trenčíne prázdnu halu od textilného podniku Merina a začal s vlastnou produkciou. „Svojich zamestnancov som musel školiť na výrobu úplne od piky. V celej firme som vedel o výrobe windsurfingov iba ja sám,“spomína Jozef.
Rozbeh bol zložitý. Prvý francúzsky odberateľ Exocet ho najskôr tlačil s cenami na hranu rentability a neskôr u neho nechal aj dlh v objeme jedného milióna slovenských korún. Francúzov nahradil nemeckými firmami Lorch a Gun, s nimi sa mu spolupracovalo lepšie. Už po prelome milénia mal prácu až pre 50 zamestnancov.
Dnes má Crazy Fly rovnaký počet ľudí, ale iný, výnosnejší biznis model.
Po vojne sme stratili celý ukrajinský a ruský trh. Úplne sme prišli o objednávky našich distribútorov z Odesy a iných miest čiernomorského pobrežia. A aj Rusi si prestali kupovať nový výstroj, lebo vedia, že zahraničné dovolenky pri mori sa im sťažia.
Jozef Bukovčák zakladateľ Crazy Fly
NOVÝ ŠPORT A VLASTNÁ ZNAČKA I FABRIKA
V roku 2001 Jozefova firma skoncovala s výrobou windsurfingov na objednávky od iných značiek a namiesto toho začala budovať vlastnú značku Crazy Fly pre vtedy rozbiehajúci sa vodný šport kitesurfing, ktorý vznikol na Havaji. Preň začal Jozef vyrábať iné typy dosiek. Lebo zatiaľ čo pre windsurfing slúžia hrubšie polystyrénové dosky obalené laminátom, kitesurfing využíva na svoje dosky drevené jadro potiahnuté laminátom a pri drahších typoch karbónom.
Hlavnou výhodou nového športu je to, že kým windsurfing je už dlhšie na ústupe, biznis s vybavením pre kitesurfing rastie podľa Jozefa dodnes o tri až päť percent ročne.
Nový biznis už otec rozbiehal s najstarším synom Jozefom. Ten do firmy prišiel hneď po doštudovaní gymnázia, keď sa nedostal na vysokú školu. Neskôr manažment vyštudoval aj diaľkovo, popri tom, ako už podnikal s otcom.
Aby si otec našiel pre svoju značku dostatok zákazníkov, sadal s manželkou do auta a spolu za pár rokov navštívili športové obchody po celom západnom pobreží Európy od Talianska až po Dánsko. „Za rok som vtedy najazdil 140-tisíc kilometrov, no namiesto pár odberateľov z minulosti sme ich našli až 120. Obsluhovať ich je síce oveľa prácnejšie, no takto máme svoj biznis bezpečnejší, lebo strata pár odberateľov nás nikdy neohrozuje,“pochvaľuje si Jozef.
Firme veľmi pomohol aj vstup Slovenska do EÚ. Vtedy padli clá a firme sa jej vývozy výrazne uľahčili.
Po prechode na vlastnú značku mala Crazy Fly načas aj menšie objemy výroby, no biznis s vlastnou značkou je spravidla ziskovejší. Navyše predaje firme zasa postupne rástli.
FINANČNÁ KRÍZA ICH POSUNULA KU KOMPLEXNEJŠEJ VÝROBE
Prvý vážnejší výkyv v novom biznise Crazy Fly prišiel počas globálnej finančnej krízy pred 13 rokmi. Predaje vtedy klesli o vyše tretinu. Firma na to reagovala tým, že si začala hľadať nových efektívnejších dodávateľov a rozširovať aj portfólio svojich výrobkov pre kitesurfing.
Jej výroba už nekončila len pri doskách, ale začala na ne vyrábať aj spodné plutvičky či viazania a ovládacie súpravy na polohovanie šarkana. Toto všetko jej prinieslo nové zisky na prečkanie ťažších časov.
Pár rokov po finančnej kríze sa dokonca presťahovala z trenčianskeho podnájmu do vlastnej fabriky v Nemšovej. Rodinu stála jeden milión eur a úver spláca dodnes.
Napredovalo aj rozširovanie produkcie. V roku 2016 Crazy Fly rozbehli aj výrobu vlastných šarkanov, a to s 20 šičkami v priestoroch prenajatých od trenčianskej Ozety.
Rodinu k tomu viedlo aj to, že nebola spokojná s kvalitou dovozových šarkanov z Ázie. Teraz má pod kontrolou celý výrobný proces. A ten je dosť zložitý – jedna
Jozef Bukovčák mladší
roka povedala, že teórií je mnoho, no zatiaľ bez dostatočných dôkazov. „Verím, že panspermia, čiže prenos života vo vesmíre pomocou asteroidov a komét, môže fungovať. Nemáme stopercentný dôkaz, ale pri výskumoch meteoritov, ktoré dopadli na Zem, sa zistilo, že mohli mať v sebe organické látky. Nevylučujem, že takto mohol vzniknúť aj život na Zemi.“
Ďalšou teóriou, ktorá má niekoľko čiastkových dôkazov, je, že život vznikol v hlbinách oceánov. „Zmiešala sa tam [hypoteticky] horúca voda, rôzne chemikálie a minerály a kombináciou týchto elementov mohli vzniknúť prvé organizmy,“povedala vtedy vedkyňa, ktorá sa momentálne podieľa na odľahlom výskume v Ekvádore.
Najnovší objav pravdepodobne posilní teóriu, že aminokyseliny, ktoré dnes existujú na Zemi, priniesli meteority, ktoré na planétu dopadli po jej ochladení.
SPOLUPRÁCA S NASA
Japonská vesmírna agentúra bola celkovo prvou vesmírnou agentúrou na svete, ktorá priniesla vzorky priamo z asteroidu. Šlo o misiu Hayabusa, ktorá v roku 2003 štartovala k blízkozemskému asteroidu Itokawa.
„Na tento asteroid dokonca v roku 2005 na krátky čas aj dvakrát pristála. Išlo o prvé pristátie na vesmírnom telese inom ako Mesiac,“hovorí astronóm Šilha.
Sonda odobrala vzorky, ktoré na Zem dorazili v ochrannej kapsule v roku 2010. V nich sa však žiadne aminokyseliny nenašli.
Podobnú misiu, ktorá skúma vznik života, vedie aj NASA. Jej sonda OSIRIS-REX úspešne získala vzorky z asteroidu Bennu a na budúci rok by sa mala vrátiť späť na Zem.
Podľa Japonskej vesmírnej agentúry (JAXA) bude Japonsko s inými medzinárodnými misiami s cieľom získať viac indícií, ako vznikla slnečná sústava a život, úzko spolupracovať.
„JAXA je jedna z tých vesmírnych agentúr, ktorá silne podporuje medziagentúrne spolupráce a misie,“hovorí Šilha.
Vymenúva, že JAXA má vlastný vedecký modul na Medzinárodnej stanici ISS, v minulosti ju pomáhala aj zásobovať pomocou vlastnej nákladnej lode. Od roku 2023 v tom plánuje pokračovať pomocou vynovených lodí HTV-X. Na medzinárodnej stanici máva aj svojich astronautov. Najbližšie by mala vyslať svojho člena posádky v druhej polovici tohto roka.
Japonci sa plánujú zapojiť aj do marťanského výskumu. V rámci pripravovanej misie Martian Moons Exploration (MMX) budú okrem planéty objavovať aj jeho dva mesiace – Fobos a Deimos. „Bude to vôbec po prvýkrát, keď sa bližšie pozrieme na marťanské mesiace,“ukončuje Šilha.
Verím, že panspermia, čiže prenos života vo vesmíre pomocou asteroidov a komét, môže fungovať. Nemáme stopercentný dôkaz, ale pri výskumoch meteoritov, ktoré dopadli na Zem, sa zistilo, že mohli mať v sebe organické látky. Nevylučujem, že takto mohol vzniknúť aj život na Zemi.
kalibru 155 milimetrov, ako mali celkové zásoby delostreleckej munície pred vojnou. Samotní Američania im dodali 220-tisíc delostreleckých granátov tohto kalibru.
Húfnic je však málo. Tie počty, ktoré doteraz dostali, alebo aspoň im boli sľúbené, sú zatiaľ nedostatočné na víťazstvo vo vojne. „Je to významná pomoc, ale nie niečo, čo by zmenilo pomery síl,“dodáva Macko.
Koľko ťažkej techniky by Ukrajinci potrebovali na víťazstvo vo vojne, uviedol v pondelok poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajlo Podoľak.
„Na ukončenie vojny potrebujeme dorovnať počty ťažkých zbraní: 1000 húfnic kalibru 155 milimetrov, 300 raketometov, 500 tankov, 2000 obrnených vozidiel a 1000 dronov,“napísal.
Podľa Financial Times im doteraz Západ poslal či sľúbil viac ako 270 tankov, 50 raketometov či 250 húfnic, čiže výrazne menej, ako potrebujú.
FORMÁT RAMSTEIN
Podoľak tlačil na ministrov obrany, ktorí sa v stredu stretli na pôde NATO. Zasadal tam aj takzvaný formát Ramstein (pomenovaný podľa americkej základne v Nemecku), na ktorom Spojené štáty debatovali so spojencami na dodaní ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine.
Generál Macko hovorí, že tieto čísla čisto z matematického pohľadu môžu byť reálne na dorovnanie ruskej výhody, no zároveň nie je reálne, že im ich štáty pošlú.
„Také množstvo techniky nikto nemá k dispozícii a nevie ho v krátkom čase dať. Ale ak konflikt bude pokračovať,
Na ukončenie vojny potrebujeme dorovnať počty ťažkých zbraní: 1000 húfnic kalibru 155 milimetrov, 300 raketometov, 500 tankov, 2000 obrnených vozidiel a 1000 dronov.
Michajlo Podoľak