Ešte musia vyhrať vojnu

Ukrajina je bližšie k členstvu v Európskej únii, ale potrebuje našu pomoc

Európska komisia navrhla, aby Ukrajina dostala status kandidátskej krajiny. Toto odporúčanie, ktoré zahŕňa aj Moldavsko, ešte musia na tento týždeň na samite v Bruseli schváliť lídri všetkých členských krajín.

Ak by aj Ukrajinu oficiálne potvrdili za kandidátsku krajinu, neznamená to, že Kyjiv už má členstvo v Únii vo vrecku. Aj na Slovensku si pamätáme, že proces prijímania nie je ľahký ani bezbolestný. Ukrajina je navyše vo vojne, jej hospodárstvo v kríze, inštitúcie pracujú v núdzovom režime, vysídlené sú milióny ľudí, asi je zbytočné prieť sa, že sa určite rešpektujú všetky ľudské práva. A napriek reformám ani pred vojnou nebola Ukrajina práve v ideálnej kondícii, napríklad aj v boji proti korupcii. Ruská agresia však všetko zmenila. Štyri dni po jej začiatku si Ukrajinci podali prihlášku do Únie a nasledovali ich Moldavci a Gruzínci.

Mimochodom, rezká túžba troch postsovietskych republík dostať sa do bloku, ktorý im zabezpečí slobodu, bezpečie a prosperitu, je takisto jeden z „veľkolepých“úspechov politiky Kremľa v posledných mesiacoch.

V Kyjive sú z významného diplomatického úspechu nadšení, spokojní môžu byť aj východoeurópski členovia Únie vrátane Slovenska. Hoci aj toto čiastočne pokazil predseda zahraničného výboru Marián Kéry, ktorý odmietol podpísať deklaráciu predsedov zahraničných výborov parlamentov viacerých krajín podporujúcich kandidátsky status Ukrajiny, lebo nesúhlasil s jej časťou týkajúcou sa ukončenia energetickej závislosti od Ruska.

Východoeurópania sa zväčša silno stavali za ukrajinské európske ašpirácie a boli nervózni z vajatania západných krajín. Tie hovorili o nepripravenosti Ukrajiny. Keď však vo štvrtok v Kyjive lídri Francúzska, Nemecka a Talianska povedali, že podporujú kandidátsky status Ukrajiny, bolo jasné, že v piatok z Bruselu Ukrajinci dostanú dobré správy.

Bol to dôležitý signál, ale Ukrajina potrebuje aj niečo viac. Mnohí experti aj diplomati sa zhodli na tom, že Ukrajina nebude pripravená na začiatok prístupových rokovaní ešte dlho po vojne. A jej koniec je zatiaľ nepravdepodobný. Tým koncom navyše musí byť víťazstvo Ukrajiny, teda návrat území okupovaných Ruskom.

Na to Ukrajina potrebuje viac než to, že si v Kyjive lídri podávajú kľučky a van der Leyenová sa oblečie do ukrajinských národných farieb. Ukrajinci potrebujú vojenskú pomoc, nie jej prísľuby, nie výhovorky ani dodávky o pár mesiacov. Je zrejmé, že Únia je cez ropu a plyn vydierateľná a vydieraná Ruskom, že jednotlivé štáty majú svoje geopolitické záujmy aj vnútropolitické dôvody, prečo sú opatrné. Ako však povedala van der Leyenová, Ukrajinci sú pripravení zomrieť za perspektívu v Európe, my by sme im mali pomôcť v nej žiť.

Rezká túžba troch postsovietskych republík dostať sa do bloku, ktorý im zabezpečí slobodu, bezpečie a prosperitu, je takisto jeden z „veľkolepých“úspechov politiky Kremľa v posledných mesiacoch.