Múdry slávik je dnes ešte aktuálnejší

Nová kniha, ktorú ponúkajú predajcovia Nota bene, je krásnym oknom do sveta ukrajinských rozprávok. Je to nová verzia pôvodného vydania z roku 1981

Vojna na Ukrajine spôsobila veľa utrpenia a strát na životoch, no zároveň nás podnietila k tomu, aby sme sa konečne začali zaujímať o nášho suseda. Pred ruskou inváziou sme o toho ukrajinskej kultúre nevedeli veľa a teraz sa zoznamujeme s jej spisovateľmi, hudobníkmi alebo filmármi. Najnovšie cez rozprávkovú knižku Múdry slávik – ukrajinské ľudové rozprávky, ktorú práve vydal časopis Nota Bene.

„Pomôže deťom aj nám dospelým nahliadnuť do kultúry našich susedov, o ktorej mnohí až tak veľa nevieme. Môže priblížiť a zachovať kultúru, ktorá je nám v mnohom veľmi blízka a zároveň v niečom iná. Rozprávky, v ktorých dobro a spravodlivosť zvíťazí, kde slabší porazí silnejšieho, sú liečivé a v týchto časoch potrebujeme posilňovať túto nádej,“hovorí šéfredaktorka Nota Bene Sandra Pazman Tordová.

Zvyčajne vydávajú knižky pred zimou a potom ich dopredávajú. Vlaňajšia novinka je však takmer vypredaná a predajcom citeľne chýbala. Preto sa časopis rozhodol ďalší titul vydať už teraz, keď rýchlo stúpajú náklady na život a ľudia bez domova sa ocitajú v ešte horšej situácii.

BOJ O ZÁKAZNÍKA

Šéfredaktorka ho objavila náhodou. Na tradičnej víkendovej burze kníh v bratislavskej Starej tržnici našla staré vydanie ukrajinských rozprávok, ktoré v roku 1981 pripravili Mladé letá. „Bola to pre mňa ako odpoveď na naše volanie. Hneď ma oslovila témy Ukrajiny,“hovorí vydavateľka, ktorá v tom čase hľadala nový vhodný titul pre predajcov Nota Bene.

Objav spustil sériu pozitívnych náhod, ktoré viedli k bleskovému vydaniu. Hneď v pondelok zavolala do Mladých liet a snažila sa dopátrať, kto vlastní práva. V ten istý deň si prečítala článok od dlhoročného spolupracovníka časopisu Petra Gettinga, ktorý spomínal jednu rozprávku z knihy Múdry slávik. Ozvala sa mu a on jej dal tip na pôvodného prekladateľa Mariána Hevešiho, jeho dobrého kamaráta.

O tri dni spolu sedeli na pive, do týždňa prekladateľ poslal nový zredigovaný text. Pôvodne uvažovala, že do projektu zapojí ukrajinského ilustrátora, a túžila po tom, aby v knižke bol aj text v ukrajinčine, ale z časového hľadiska to bolo nereálne. Nakoniec oslovila ilustrátorku Helgu Pavelkovú, ktorá za pomerne rýchly čas namaľovala všetky obrázky.

Od objavu knižky až po jej vytlačenie tak prešiel len mesiac a pol. „Som neskutočne vďačná, že ma s týmto absolútne šialeným termínom všetci spolutvorcovia knihy neposlali do kelu,“hovorí šéfredaktorka:

Je to smutné, ale je to tak: až táto špinavá agresia vyvolala u Slovákov záujem o východného suseda. Bolo tu totálne ignorantstvo.

Marián Heveši prekladateľ

„Sú to veľmi milí ľudia, absolútni profesionáli. Som si vedomá toho, že ich stálo nesmierne úsilie, aby popri všetkých iných povinnostiach urobili aj túto krásnu knihu. A bez kompromisov v kvalite. Myslím, že k tomu rozhodnutiu nám všetkým pomohlo, že išlo práve o ukrajinské rozprávky.“

Múdry slávik vyšiel v náklade 7000 kusov. Predáva sa zatiaľ dobre, no podľa Sandry Pazmanovej Tordovej prichádza leto, ktoré je najťažším obdobím pre predajcov. Ľudia sú na dovolenkách a oni musia bojovať o každého zákazníka. „Budeme veľmi radi, keď sa ľudia zastavia pri predajcoch a kúpia si od nich túto krásnu a ľahučkú knihu, ktorá je ako stvorená na dovolenkové cesty. Predajcom pomôže udržať si ubytovanie, ktorého ceny v mnohých prípadoch narástli až o tretinu, a zabezpečiť si základné živobytie. Kúpou tejto knihy potešíte dvakrát.“

SPOLOČNÝ PRIESTOR

V tejto knižke hrajú hlavné úlohy najmä zvieratá. Na stránkach sa to hemží líškami, vlkmi, kačkami, volmi, tchormi, capmi či baranmi, ľudia sa tu mihnú len občas. V krátkych epizódach tvory preberajú na seba ľudské správanie. Rozprávky miestami pôsobia skôr ako bájky, zaoberajú sa dôvtipom a múdrosťou, aj podlosťou, chamtivosťou a hlúposťou, na ktoré zvierací hrdinovia nakoniec doplatia.

„Z tiráže prvého vydania Múdreho slávika pre vydavateľstvo Mladé letá vyplýva, že tie rozprávočky mali byť pre najmenších. Teda čo najkratšie s krátkymi vetami, také „ťuťuli-muťuli“, teda milučké, podľa možností zvieracie. Práve tie naplnili vtedajší, nie zlý rozprávkarský vydavateľský úzus. Vyberal som ich najmä zo západoukrajinských zdrojov. Bol to náš spoločný európsky priestor. Možno i preto sú nám blízke, vďaka migrujúcim námetom,“hovorí prekladateľ Marián Heveši.

Keďže už prešlo štyridsať rokov, už si príliš nepamätá pôvodné okolnosti vzniku knihy, no veľmi sa potešil, keď sa mu ozvali z Nota Bene: „Bola to pre mňa ako živá voda a zároveň moja malá mobilizácia.“

Najprv si myslel, že pôvodný text preorie „ako Přemysl Oráč“, ale nakoniec ho s malými úpravami ponechal tak. Prekladanie rozprávok je pre neho bokovkou, skôr sa venuje prekladom ukrajinskej poézie. Pripomína, že literatúra našich východných susedov bola na Slovensku roky prehliadaná a že záujem o ukrajinskú kultúru vyvolala až vojna.

„Je to smutné, ale je to tak: až táto špinavá agresia vyvolala u Slovákov záujem o východného suseda. Bolo tu totálne ignorantstvo. Ešte aj keď ktosi blúznil o širokorozchodnej až do Bratislavy, hovorilo sa o rokovaní s Moskvou. Ako keby Ukrajina ani neexistovala. Svoj názor na celé toto aktuálne dianie by som vedel vyjadriť veľmi expresívne, ale v tlači by to bolo nepublikovateľne,“dodáva Marián Heveši.

V novom vydaní knihy Múdry slávik prekladateľ vyzdvihuje ilustrácie Helgy Pavelkovej: „Nie sú opisné, pripomínajú skôr voľnú tvorbu. Jej práca s ukrajinskou žltou a modrou je geniálna.“

MNÍSI A KOMIKS

Keď Nota Bene oslovilo ilustrátorku, tej sa v pamäti vynorila pôvodná knižka, ktorú si pamätala z detstva. Po rokoch si tak znovu prečítala všetky rozprávky a začala vymýšľať nový koncept. Staré vydanie bolo klasickou detskou knižkou, v ktorej boli kresby len k vybraným stranám, no ilustrátorka si po prečítaní uvedomila, že príbehy o zvieratách ako keby ani neboli pre deti. Preto sa k nim rozhodla pristúpiť inak.

„Prišli mi skôr symbolické. Sú vlastne akýmsi symbolickým prerozprávaním reálií, ktoré denne zažívame,“hovorí Helga Pavelková, ktorej sa veľmi páčili tradičné ukrajinské motívy, no rozhodla sa posunúť ich ďalej.

Začala ilustrovať jednotlivé symboly a dávať ich dokopy. Okrem toho sa inšpirovala aj stredovekou tvorbou. „Texty z tých čias sa ilustrovali alebo iluminovali tak, že mnísi, ktorí ich prepisovali, si vytvárali rôzne kultúrny kódy, aby to mohli pochopiť aj bežní ľudia, ktorí nevedeli čítať,“vysvetľuje Helga Pavelková.

Jej ilustrácie pripomínajú komiks, no na rozdiel od klasických, po sebe nasledujúcich stripov sa tu odohráva viacero vecí súčasne. „Spolu úplne nesúvisia alebo nie je jasné, ako spolu súvisia. Je tam dohromady viacero scén a postáv. Človek si musí prečítať text a potom si v hlave pospája významy,“dodáva výtvarníčka.

Knižka vyšla na hnedom recyklovanom papieri, čo jej dáva tradičný vzhľad. Je vytlačená ofsetovou technikou, vďaka ktorej viac vyniknú jednotlivé farby. Obrázky Helgy Pavelkovej doslova kričia nádhernou farebnosťou. Skrytou pridanou hodnotou 32-stranovej publikácie je písmo Misto, ktoré vydavateľ získal od ukrajinskej grafickej dizajnérky Kateriny Korolevtsevy.

Ide o moderný typ písma, ktoré sa hodí k ľudovej tematike rozprávok. Bolo zadarmo, no autori knižky napísali ukrajinskej autorke, či ju môžu nejakým spôsobom podporiť. Katerina im odpísala, že knižka sa jej veľmi páči. „Napísala nám, že nepotrebuje peniaze, ale že bude rada, ak prispejeme hoci malou sumou ukrajinskej armáde. Dodala, že ešte raz ďakuje za podporu, s tým, že Ukrajina určite vyhrá a bude slobodná,“dodala Helga Pavelková.

Ukrajinská autorka písma, ktoré sme použili, nám napísala, že nepotrebuje peniaze, ale že bude rada, ak prispejeme hoci malou sumou ukrajinskej armáde.

Helga Pavelková ilustrátorka