Scenáre vládnej krízy: SaS sa blíži k odchodu
Spory Igora Matoviča so SaS by mohli vyústiť do odchodu strany Richarda Sulíka z vlády, vyplýva z jeho vyjadrení z posledných dní
Zásadné vyjadrenie SaS by mohlo prísť už na budúci týždeň. Predseda tejto strany a minister hospodárstva v utorok oznámil, že zvoláva na 6. júla zasadnutie republikovej rady. Tento 13-členný orgán má kompetencie na to, aby mohol rozhodnúť aj o odchode z vlády či o iných zásadných veciach.
Republiková rada SaS bude rokovať v rozšírenom formáte, teda s poslancami a s členmi vlády. „Sme svedkami hrubého porušenia legislatívneho procesu. Takisto opakovaného porušenia koaličnej zmluvy. Boli sme aj terčmi útokov, klamstiev, jednoducho nemá zmysel sa tváriť, že problémy v koalícii nie sú,“povedal Sulík po zasadnutí vlády.
Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič po Sulíkovom ohlásení oznámil, že OĽaNO zvolalo mimoriadne predsedníctvo. „Koaličný partner blokuje rozhodnutia tým, že nechodí na koaličné rady. Musíme sa rozhodnúť, ako ďalej,“povedal. Možnosti na predsedníctve sú podľa neho rôzne.
Premiér Eduard Heger nevylúčil ani odvolanie ministra financií, teda svojho straníckeho nadriadeného. „Všetky scenáre sú v hre,“reagoval premiér na takúto otázku podľa SME. „Som premiér štvorkoalície OĽaNO, SaS, Sme rodina a Za ľudí. Mojím cieľom je, aby táto koalícia dovládla do konca volebného obdobia,“povedal Heger. „Do toho venujem všetko úsilie.“
Ako by mohla SaS ďalej postupovať a aký vplyv to môže mať na ďalšiu existenciu koalície? Scenárov je niekoľko.
1. SAS DÁ PREMIÉROVI ULTIMÁTUM
Jedna z pravdepodobnejších možností vychádza z toho, že SaS je dlhodobo nespokojná s pôsobením Igora Matoviča vo vláde a na ministerstve financií – a ak by odišiel z vlády, Sulíkova strana by mohla zostať.
Republiková rada SaS by mohla rozhodnúť, že dáva premiérovi Eduardovi Hegerovi ultimátum, aby ministra financií odvolal. Sulík minulý týždeň na tlačovke naznačoval, že by sa o ďalšom osude rozhodovalo v lete, logické by bolo, že koniec tohto ultimáta stanovia na koniec školských letných prázdnin.
Richard Sulík 22. júna povedal, že si v SaS cez leto premyslia, či a ako zotrvajú v koalícii. „Keď budeme rozhodnutí, oznámime to aj skôr ako po lete,“povedal s tým, že odchod SaS by zrejme „urobil Matovičovi radosť“. „Možno fašisti budú vhodnejším partnerom,“hovoril o tom, čo by sa mohlo diať po ich prípadnom odchode.
Podľa Sulíka je potrebné, aby si v koalícii počas leta oddýchli.
Podľa informácií Denníka N je zatiaľ málo pravdepodobné, že by Heger odvolal Matoviča proti jeho vôli, a ako reálne sa momentálne nejaví ani to, že by minister financií sám odstúpil. Ak sa toto neudeje, mal by nasledovať odchod SaS z koalície koncom leta alebo začiatkom jesene.
2. SAS ODÍDE Z KOALÍCIE UŽ ZAČIATKOM JÚLA
Vzhľadom na to, že sú v SaS mimoriadne rozčarovaní z Matovičovho postupu z posledných týždňov, republiková rada SaS by mohla rozhodnúť aj o okamžitom odchode z koalície.
Igor Matovič najskôr presadil v parlamente aj bez súhlasu koaličného partnera SaS svoj balíček, ktorý nazýva prorodinný, a vyjednával o ňom aj s ĽSNS. Veto prezidentky potom OĽaNO a Sme rodina prelomili aj vďaka hlasom poslancov ĽSNS a poslancom okolo Tomáša Tarabu. Napokon sa Igor Matovič v sobotu postavil na tlačovú besedu s premiérom Eduardom Hegerom a oznámili bez konzultácie s ostatnými stranami návrh dať približne 400-tisíc zamestnancom verejnej správy v septembri jednorazovo 500 eur – a pri tej príležitosti líder OĽaNO povedal, že sa ospravedlňuje, ak sa niekoho dotkol.
Aj scenár okamžitého odchodu SaS z koalície je možný, hoci v danom momente nemusí mať v rozšírenej republikovej rade SaS väčšinovú podporu.
Odchod štyroch ministrov SaS z vlády a koniec podpory 19 poslancov zoskupeniu OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí by znamenali menšinovú vládu s podporou 73 poslancov.
3. SAS ZOSTANE BEZ PODMIENOK
Menej pravdepodobný scenár je, že by SaS nemala zásadné podmienky.
V strane vládne hlboké rozčarovanie zo sporov s Igorom Matovičom. Denník N sa pýtal na túto možnosť viacerých politikov tejto strany a tí si myslia, že SaS musí urobiť razantný krok, keďže sa vraj s Matovičom už vládnuť nedá.
ČO BY SA MOHLO DIAŤ ĎALEJ – PROBLÉMY MENŠINOVEJ VLÁDY
Po odchode SaS s jej 19 poslancami z vlády by Eduard Heger stratil parlamentnú väčšinu, na ktorú potrebuje 76 hlasov. Vláda by mohla fungovať ďalej, keďže by z nej odišli len štyria ministri a tých by Heger mohol nahradiť politikmi z OĽaNO či zo Sme rodina. V takomto prípade by do hry zásadnejšie nemohla zasiahnuť ani prezidentka. Pokiaľ dostane od premiéra návrh na vymenovanie nového ministra, kandidáta podľa ústavy nemôže odmietnuť.
OĽaNO má však len 48 poslancov a spolu so Sme rodina by bolo v týchto dvoch kluboch len 65 poslancov. Ďalšími štyrmi poslancami v koalícii sú zástupcovia Za ľudí. Vládu zatiaľ podporujú aj nezaradení poslanci Katarína Hatráková, Romana Tabák, Ján Krošlák a Ján Mičovský. To je dohromady len 73 poslancov.
Vzhľadom na dobré vzťahy bývalého člena klubu ĽSNS Jozefa Šimka so Sme rodina je možné, že by menšinovú vládu podporoval aj on, aj tak však ide len o 74 hlasov.
Keď koalícia bez SaS (a aj bez štyroch poslancov Za ľudí) prelomila veto prezidentky pri Matovičovom balíčku, urobili to len vďaka poslancom ĽSNS a Tomáša Tarabu.
Pokiaľ by sa pokúsil Matovič vládnuť s fašistami a bývalými členmi klubu ĽSNS, prinieslo by mu to problémy aj vo vlastnom poslaneckom klube
Sme svedkami hrubého porušenia legislatívneho procesu. Takisto opakovaného porušenia koaličnej zmluvy. Boli sme aj terčmi útokov, klamstiev, jednoducho nemá zmysel sa tváriť, že problémy v koalícii nie sú.
Richard Sulík predseda SaS
OĽaNO. Tam je najmenej päť až osem poslancov, ktorí mali s prelamovaním veta s fašistami problém – hoci sa pri hlasovaní napokon proti postavil iba poslanec OĽaNO Juraj Krúpa. Pokiaľ by chcel predseda OĽaNO ďalej vládnuť s podporou extrémistov, hrozí, že by sa mu rozpadol vlastný klub a nemali by už ani 48 poslancov.
Otázne je aj to, či by menšinovú vládu, ktorá by musela na každé hlasovanie v parlamente získať podporu extrémistov, dlhodobo podporovalo Sme rodina a ich 17 poslancov. Z koalície by mohlo odísť aj Kollárovo hnutie.
KEDY BY BOLI V HRE PREDČASNÉ VOĽBY
V prípade rozpadu koalície by hrozili predčasné voľby. Predseda Sme rodina Boris Kollár už oznámil, že chce do konca augusta v parlamente podať návrh na zmenu ústavy, ktorá by umožnila skrátiť volebné obdobie rozhodnutím parlamentu po referende, takže už na jeseň by to mohlo byť technicky možné. Takéto riešenie zatiaľ nedovoľuje rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý minulý rok posudzoval referendum pripravované Smerom a Hlasom.
„Ústavný súd povedal, že ak chce niekedy v budúcnosti parlament skrátiť volebné obdobie a vypísať predčasné voľby, tak treba zmeniť ústavu – pán Kollár hovoril o tej zmene ústavy,“vysvetľoval minister práce Milan Krajniak (Sme rodina). „Samozrejme, dohoda o predčasných voľbách je vždy dohodou 90 poslancov v parlamente, to je druhá vec,“povedal.
V prípade hľadania ústavnej väčšiny 90 hlasov na predčasné voľby by stále dôležitú úlohu zohral najväčší klub OĽaNO so 48 poslancami – ktorí nemusia mať motiváciu ukončiť si predčasne pôsobenie v parlamente. Dôležité by v takom prípade bolo aj to, ako by hlasovala SaS a Sme rodina.
Pokiaľ by sa našlo 90 a viac hlasov na skrátenie volebného obdobia, bolo by to možné len po dodržaní viacerých lehôt. Z technických a praktických dôvodov sa v parlamente hovorí o tom, že by bolo veľmi zložité usporiadať predčasné voľby ešte tento rok. Skôr sa hovorí o februári či marci 2023 – volebné obdobie by sa v takom prípade skrátilo o rok.
Všetky scenáre sú v hre.
Eduard Heger premiér