Problémom vzťahov je aj nesústredenosť
Je mýtus, že psychológov a sociálnu pomoc potrebujú len slabí ľudia, vraví Jarmila Majáková z novovznikajúcich rodinných poradní
Jarmila Majáková sa už tridsať rokov venuje rodinám v kríze. Momentálne pomáha so zakladaním rodinných poradní, v ktorých by ľudia mali nájsť bezplatnú psychologickú, sociálnu alebo právnu pomoc. Poradne by mali predchádzať napríklad rozpadu rodín či vyostreným partnerským sporom o deti.
Majáková by bola rada, ak by sa pomocou nich robila aj osveta a prekonávali sa mýty o vzťahoch a výchove detí. „Napríklad, že príchod druhého dieťaťa zlepší manželstvo, v ktorom majú partneri problém. To je mýtus. Najprv treba vyriešiť príčinu nezhôd a až potom mať druhé dieťa,“hovorí Majáková, ktorá je supervízorkou pre zamestnancov novovznikajúcich rodinných poradní. Venuje sa najmä rodinným asistentom, sociálnym pracovníčkam, právničkám a sociálnej pedagogičke.
V súčasnosti na Slovensku fungujú štyri rodinné poradne – v Trnave, Nových Zámkoch, Žiline a v Košiciach, onedlho sa má pridať poradňa v Humennom. Budúci rok by ich spolu malo byť už 46. Minister práce Milan Krajniak sľúbil, že pre poradne má vyrokované peniaze z Európskej únie, preto by mali fungovať minimálne najbližších sedem rokov, čiže do konca nadchádzajúceho programového obdobia.
V apríli vznikli štyri nové rodinné poradne, ktoré doteraz pomohli 95 klientom. Očakávali ste väčší nápor?
Nemala som očakávania, pretože naše služby zatiaľ neboli veľmi medializované. Vie o nás málo ľudí, ale keď o nás hovorili v rozhlase, skokovo nám narástol počet klientov zo 45 na 95 a dnes je ich ešte viac.
Zatiaľ teda dostane pomoc každý, kto príde, a to bez čakacích lehôt a objednávania?
Zatiaľ nemáme žiadne čakacie lehoty. Ak by klienti potrebovali, môžeme im poskytovať pomoc aj raz týždenne.
Akú maximálnu kapacitu majú štyri poradne, ktoré už fungujú?
V poradni máme troch psychológov a dvoch sociálnych pracovníkov. Jeden denne dokáže vybaviť šesť klientov.
Takže jedna poradňa s piatimi odborníkmi by mesačne dokázala pomôcť aj 600 konzultáciami. To je pomerne veľká rezerva. Do poradne môže prísť ktokoľvek?
Áno. Cieľom je riešiť problémy včas a nie vtedy, keď už je neskoro a keď už sú následky veľmi zlé a pre systém finančne náročné, teda keď už sú klienti na polícii, na súdoch a na kuratele. Na Slovensku chýba preventívna práca s ľuďmi. Môže k nám prísť ktokoľvek, kto sa chce naučiť byť lepším partnerom, lepším rodičom alebo lepšou svokrou.
Nie je to tak, že ľudia svoje problémy nevidia, až kým neprerastú a dostanú sa na políciu alebo súdy?
Je to tak. Preto verím, že budeme môcť robiť aj prevenciu a osvetu. To je moja súkromná ambícia a misia v tomto projekte. Existujú mýty o manželstve, o sexualite aj o výchove detí. Verím, že v budúcnosti budeme robiť aj prednášky a workshopy o týchto témach.
V súčasnosti to však neviem zaručiť, pretože sme len v pilotnej fáze projektu. S kolegami by som však na Slovensku veľmi chcela presadzovať belgický model fungovania rodinných poradní.
To je aký?
Je to model, ktorý je rozšírený o osvetovú prevenciu a prednášky na školách. Cieľom je učiť sa rozlíšiť zdravý vzťah od chorého vzťahu. Malo by význam, ak by za nami po takejto prednáške prišlo 18-ročné dievča, ktoré by nám povedalo, že je vo vzťahu, ale našla sa vo varovných signáloch potenciálnej obete násilia, že jej otec pije a ona sa bojí, že si nájde rovnakého partnera. Ak by naša poradňa dokázala zachytiť takéto dievča, ktoré má záujem prejsť si s odborníčkou svoj vzťah, bolo by to skvelé. Možno by nakoniec zistila, že vo vzťahoch je vždy záchranárka a verí, že partnera zmení, hoci to tak v skutočnosti nie je.
Z rodinných poradní by sa tak stali aj vzdelávacie centrá.
Presne tak. Právnička by deťom prednášala, aké sú ich práva a povinnosti, stredoškolákov by učila o zákone o rodine a o tom, čo ich čaká v manželstve.
Často sa od seba odpájame. Máme prípady mladých ľudí, ktorí mali z pohľadu materiálnej stránky všetko, ale rodičia sa ich nespýtajú, aký mali deň alebo či im v škole chutil obed.
Aké sú najväčšie mýty o manželstve, ktoré ľuďom ničia vzťahy?
Napríklad, že príchod druhého dieťaťa zlepší manželstvo, v ktorom majú partneri problém. To je mýtus. Najprv treba vyriešiť príčinu nezhôd a až potom mať druhé dieťa.
A najčastejší mýtus vo výchove?
Vo výchove vnímam dve extrémne polohy. Ja som Husákovo dieťa a podobne ako mojich rovesníkov ma viedli k tomu, aby som poslúchala, nemala názor a nehovorila o pocitoch. Bolo to aj časmi, v ktorých sme žili. Dnes vidím druhý extrém: príliš ochranárskych rodičov, ktorí deťom nedávajú hranice a všetko im veľmi uľahčujú. Vozia ich pred školu, každý deň majú dva krúžky. Zdravé rodičovské zručnosti vnímam ako veľkú príležitosť predchádzať výchovným a partnerským problémom. Existuje tréning rodičovských zručností, ktorý sa volá filiálna terapia, a ten je na to veľmi dobrý.
Sú zamestnanci poradne viazaní mlčanlivosťou? Môže sa im klient zdôveriť aj s intímnymi trápeniami?
Samozrejme. S klientmi máme neformálny a partnerský vzťah. Klient môže byť úplne anonymný. Stačí, ak nám povie krstné meno a my ho budeme v evidencii viesť anonymne. Alebo nám dá meno, priezvisko a adresu, no my tieto informácie zapečatíme. Nemáme povinnosť nikoho informovať o tom, kto nás navštevuje.
Hanbia sa ľudia ešte aj dnes vyhľadať pomoc psychológa?
Jeden klient nám nedávno povedal, že psychológov a soci
álnych pracovníkov potrebujú len slabí ľudia. To je ďalší mýtus. Všetci ich potrebujeme. Aj ja ich niekedy vyhľadám, keď sa ocitnem v nejakej životnej kríze alebo zložitej situácii. Na seba totiž nevidíme a je skvelé, keď nás niekto sprevádza, ak sme zaplavení emóciami. Môžu to byť finančné problémy, nespavosť či strata blízkeho. Medzi klientkami máme veľa preťažených matiek, ktoré vychovávajú dieťa a majú dve práce. Nemajú čas oddychovať a ocitnú sa v začarovanom kruhu. Chodí k nám aj otec, ktorý sám vychováva dcéru, a je toho naňho veľmi veľa. Pribúda nám neúplných rodín a my pre ne chceme byť oporou.
Poradenský tím v každej poradni pôvodne mal mať sedem členov – traja psychológovia, dve sociálne pracovníčky, jeden právnik alebo špeciálny pedagóg a jeden administratívny pracovník. Aký je reálny stav v štyroch fungujúcich centrách?
Je to veľmi podobné. Akurát v poradniach zatiaľ máme dve právničky a jednu sociálnu pedagogičku, ktorá deťom pomáha s vyučovaním. Jednotlivé pozície zatiaľ testujeme, uvidíme, aké nakoniec budú.
Už sa ukazuje, že o služby niektorých špecialistov je väčší záujem než o služby iných?
To zatiaľ nevieme posúdiť. Vieme však, že by sme potrebovali napríklad sexuológov, pretože nám pribúdajú problémy vo vzťahovej a v sexuálnej oblasti. Sexualita sa presunula z hodnotového do konzumného rebríčka. Sex vnímame ako niečo, čo si môžeme kúpiť alebo čo ľahko nájdeme na sociálnych sieťach, a to zasa súvisí s neverou.
V poradniach by sme potrebovali pomôcť aj s nesústredenosťou. Keď sa teraz spolu rozprávame, máme plnú pozornosť tej druhej a neťukáme pri tom do mobilu. V rodinách sa však stáva, že matka píše domácu úlohu so synom, no v tom istom momente odpisuje kamarátke z Anglicka, zároveň je v Afrike na dovolenke a ešte píše mail šéfovi. Dieťa si to rýchlo osvojí, robí to isté a nám preto pribúdajú problémy. Rodina sa teda bude musieť naučiť, aké sú ochranné faktory pred fenoménmi, ktoré sú proti vzťahom. Často sa od seba odpájame. Máme prípady mladých ľudí, ktorí mali z pohľadu materiálnej stránky všetko, ale rodičia sa ich nespýtajú, aký mali deň alebo či im v škole chutil obed. Toto je však súčasťou citovej výživy, ktorú potrebujeme. V rodinných poradniach by sme to vedeli riešiť ako tím.
Budú rodinné poradne spolupracovať aj s dlhovými poradňami, mediátormi a s ďalšími sieťami pomoci?
To robíme už teraz.
Ak k vám napríklad prídem so synom a poviem vám, že môj muž sa k nemu nespráva dobre, ako mi viete pomôcť?
Záleží aj na tom, či chce prísť aj váš muž a či budeme pomáhať celej rodine. Ak nie, budeme pracovať s vami. Najskôr asi v psychologickej poradni, ale ak zistíme, že máte nejaké finančné problémy, tak aj v sociálnej poradni. Ak budete potrebovať aj iné služby, pomôžeme vám ich vyhľadať a pomôcť aj s ich financovaním.
Pán profesor Ján Gabura, ktorý pracoval v prvej rodinnej poradni, založenej ešte na začiatku sedemdesiatych rokov, hovorí, že poradenské služby v nich boli spočiatku platené. Dôvodom bolo aj to, že platená služba môže byť účinnejšia. Človek si ju totiž viac váži a je motivovaný na sebe viac pracovať. Nehrozí, že bezplatné služby v rodinných poradniach budú ľudia vnímať len ako ventiláciu?
Hrozí, ale na to sme my odborníci, aby sme spoluprácu ukončili, keď je ohrozený cieľ pomoci.
V čom sa bude líšiť fungovanie súčasných rodinných poradní od tých, ktoré ukončili svoju činnosť okolo roku 2005?
Verím, že si z nich vezmeme všetko, čo nám v dnešnej dobe pomôže. V niečom sa však musíme líšiť. Vtedy napríklad neboli počítače a sociálne siete, ani rodičovské konflikty neboli také vyhranené. Keď ste prišli do triedy, dieťa s rozvedenými rodičmi bolo raritou. Teraz je to opačne. Musíme dobre počúvať a mapovať, čo sú potreby dnešných rodín, a nastaviť veci tak, aby to bolo pre rodiny efektívne a štát šetril financie. Ak sa totiž dieťa ocitne v nápravnovýchovnom ústave, výdavky naň sú pre daňových poplatníkov oveľa väčšie, než keď investujeme do jeho záchrany pred vyhorením, ešte len v čase, keď sa objavujú prvé ohníčky.
Pilotný projekt prvých piatich poradní je financovaný z peňazí Európskej únie. Programové obdobie tohto projektu sa končí budúci rok v decembri. Nebojíte sa, že sa ďalšie peniaze nepodarí získať a poradne zaniknú?
Pán minister Milan Krajniak povedal, že ak EÚ nezanikne, tak by sme peniaze mali získať. Všeličo sa môže stať, ale ja budem vďačná aj za to, že tu ten pokus vôbec bol, pretože v tomto systéme som sa už naučila tešiť sa aj z maličkostí.
Pôsobili ste v občianskom združení Náruč, kde ste takisto využívali financie z EÚ. Je reálne, aby jeden projekt plynulo nadviazal na druhý bez toho, aby tam došlo k medziobdobiu bez finančných prostriedkov?
Za svoju 33-ročnú prax som to doteraz nikdy nezažila. Vždy tam bolo nejaké vákuum. Ale pracujeme s tými podmienkami, ktoré máme. Každý vek má svoj stredovek.
Jeden klient nám nedávno povedal, že psychológov a sociálnych pracovníkov potrebujú len slabí ľudia. To je mýtus. Všetci ich potrebujeme.
Ak štátu tak veľmi záleží na rodinných poradniach, nebolo by lepšie, aby si ich vzal pod seba, stabilizoval ich existenciu aj finančne a nenechával to len na projektoch z EÚ?
Jednoznačne. Francúzsky, rakúsky aj belgický model poradní ukazuje, že by mali byť súčasťou štátneho systému. Na to však potrebujeme stabilných politikov, ktorí budú mať o túto tému záujem. Je to vec, ktorá je aj na dvadsať rokov.
Sú rodinné poradne takou témou, na ktorej bude politikom záležať bez ohľadu na to, kto bude pri moci?
Nie. Neverím politikom.