Maľovali tak, že by im to závideli aj v Paríži
Umelci František Foltýn a Gejza Schiller prišli pred sto rokmi do Košíc, kde sa stali dobrými priateľmi aj partnermi v umení. Ich diela vystavuje Východoslovenská galéria
Keď sa v roku 2011 ocitla rozsiahla zbierka českého umenia na aukcii v Sotheby’s, medzi položkami, ktoré sa predávali za najvyššie ceny, boli vedľa diel Františka Kupku a Emila Fillu aj maľby Františka Foltýna z 20. rokov minulého storočia.
Čech Foltýn viaceré z nich vytvoril počas štvorročného pobytu v Košiciach, odkiaľ chodieval maľovať krajinu na východe Slovenska a v bývalej Podkarpatskej Rusi.
Počas ciest ho často sprevádzal aj jeho dobrý priateľ a spolupracovník, maďarský maliar Gejza Schiller. Ich maľby teraz vystavuje Východoslovenská galéria v Košiciach.
„Maľby, ktoré obaja vytvorili, predstavujú zvláštny východoeurópsky odvar kubizmu. To, ako ku krajine pristupovali, ako ju svojsky stvárňovali, sa výrazne líši od toho, čo sa v tom čase robilo na Západe. Ak by napríklad bola oproti v sieni výstava Fullu a Benku alebo Fullu a Galandu, tak je to niečo úplne iné. Vidieť, že moderna v medzivojnovom období mala u nás rôzne podoby,“hovorí Miroslav Kleban, historik umenia a kurátor výstavy.
PRIAZNIVÉ PODMIENKY
Ako prvý z dvojice prišiel do Košíc Gejza Schiller v roku 1920 z rodnej Budapešti. O jeho živote veľa nevieme a nepoznáme ani presný dôvod jeho príchodu.
Ten najpravdepodobnejší je, že Košice v novovzniknutej Československej republike, ktorá si zakladala na liberálno-demokratických Masarykových hodnotách, predstavovali slobodné ovzdušie. Po páde Maďarskej republiky rád a nástupe Horthyho režimu sa totiž Košice stali
V Košiciach sa začiatkom 20. rokov usadilo viacero umelcov, predovšetkým z Maďarska vrátane Eugena Króna, ktorý tu založil umeleckú školu. Z toho vzniklo pomenovanie Košická moderna.
miestom azylu pre mnohých maďarských ľavicových umelcov, akým bol aj Schiller.
Priaznivé podmienky pre umelcov však v tom čase vytváralo aj dôležité kultúrne centrum – Východoslovenské múzeum. Jeho riaditeľom bol Čech Josef Polák, ktorý do Košíc prišiel v roku 1919 spolu s celou českou administratívou, ktorá mala nahradiť maďarskú.
Východoslovenské múzeum počas medzivojnového obdobia predstavovalo akési metodické centrum pre východné Slovensko a Podkarpatskú Rus. Polák, ktorý bol riaditeľom múzea až do roku 1938, bol však výnimočne aktívny a nechcel, aby bolo múzeum vnímané len v lokálnej rovine. Chcel ho, naopak, pozdvihnúť na inštitúciu s medzinárodným presahom, a preto do Košíc pozýval zahraničných umelcov, ktorí tu vystavovali a nejaký čas aj pôsobili.
Na pozvanie Poláka sa do Košíc v roku 1921 dostal aj František Foltýn. Pochádzal z Moravy, študoval na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe a pred príchodom krátko pôsobil aj v Bratislave, kde napríklad spoločne vystavoval s maliarmi Jankom Alexym a Gustávom Mallým.
DOROZUMELI SA MAĽBAMI
„Rozhodnutie Schillera a Foltýna prísť do Košíc možno vnímať aj ako zmenu prostredia. Pre umelcov je vždy dôležité, keď prídu na nové miesto, pretože to predstavuje nový impulz pre ich tvorbu,“vraví Miroslav Kleban.
V Košiciach sa začiatkom 20. rokov usadilo viacero umelcov, predovšetkým z Maďarska – Vilmos Perlrott-Csaba, Károly Quittner, Alexander Bortnyik či Eugen Krón, ktorý tu založil umeleckú školu. Mesto sa tak stalo ohniskom avantgardných umelcov a dnes toto umelecké dianie nesie pomenovanie košická moderna.
Spomedzi nich tak trochu vyčnievali Foltýn so Schillerom. Čoskoro po príchode sa stali veľmi dobrými priateľmi a začali aj umelecky spolupracovať, čo sa prejavilo v tom, že spoločne dochádzali maľovať krajinu na východnom Slovensku a počas plenérových výprav maľovali aj okolie Užhorodu či Mukačeva v Podkarpatskej Rusi.
„Zaujímavé na tom celom je, že si pravdepodobne nerozumeli, keďže jeden bol Maďar a druhý Čech, pričom Schiller asi ani nevedel po slovensky, lebo v Košiciach to vtedy nebolo potrebné – aj tak sa tu človek dorozumel. Napriek tomu, že tam bola jazyková bariéra, našli spoločnú reč v tvorbe,“vraví Miroslav Kleban.
Ich intenzívne priateľstvo sa onedlho symbolicky prepojilo aj v ich spoločnej výstave v roku 1922 vo veľkej sále Župného domu v Užhorode a o rok nato aj vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.
KRAJINA V PLOCHE, TVARE A FARBE
„Nielenže neboli rivali, ale boli dobrí priatelia a kolegovia, pričom sa zrejme navzájom ovplyvňovali. Väčší vplyv mal Schiller na Foltýna, pre ktorého malo zoznámenie so Schillerom zásadný význam,“hovorí Kleban.
Pred pôsobením v Košiciach pobudol Gejza Schiller nejaký čas aj v Berlíne. Tam študoval a pohyboval sa v okolí skupiny avantgardných umelcov Die Brücke, ktorých diela sa vyznačovali dôrazom na formálnu stránku malieb v duchu expresionizmu.
Schiller si tento prejav osvojil a zjavne ním ovplyvnil aj Foltýna. Motívy, ako sú mestá a krajina, ktoré od mlada zachytával, totiž Foltýn namiesto klasického stvárnenia v Košiciach začal zjednodušovať a zbavovať ich detailov.
„Podobne ako pred ním Schiller, aj Foltýn začal krajinu výrazne štylizovať. Hral sa s hmotou, farbou a tvarom. Samozrejme, boli medzi nimi rozdiely. Schiller bol väčší konštruktivista, zaujímal sa o symetriu a asymetriu plochy, u Foltýna to bolo zasa menej rozložené a jeho krajiny pôsobia neoklasicisticky, monumentálne a objavuje sa u neho aj človek,“vraví Miroslav Kleban.
Na výstave Schiller – Foltýn 1920 – 1924: (ne)formálne príbuznosti návštevníci môžu vidieť obrazy, kde je tých podobností mnoho: maľby mestskej či industrializovanej krajiny s továrňami a komínmi na periférii mesta, nedotknutú krajinu so stromami a vodnou hladinou či pohľady na dediny a mestečká.
Väčšinu z týchto malieb si galéria zapožičala zo zbierok súkromných zberateľov, zvyšok doplnila z českých galérií a z vlastného depozitára. Maľby oboch autorov pritom podľa Klebana patria k tým najhodnotnejším, ktoré galéria vlastní. A ich cena stále rastie.
Napríklad po aukcii kolekcie rodiny Hascoe v Sotheby’s z roku 2011 Foltýnove maľby cenovo vystrelili a odvtedy sa pravidelne objavujú na zahraničných aukciách. Najvyššiu cenu podľa katalógov predstavujú tie maľby, ktoré Foltýn vytvoril počas pobytu v Košiciach.
VÝCHODOEURÓPSKY KUBIZMUS?
„Na výstave viaceré diela chýbajú, lebo nám na ne nevyšiel rozpočet. Pre nás bolo podstatné zamerať sa najmä na krajinu. To, ako ju obaja zachytávali, bolo inšpirované kubizmom. Ich maľby vznikali najmä v prostredí, kde by niekto očakával skôr obrazy s folklórnymi a rurálnymi motívmi. A to je ten paradox, že v prostredí tradičnej a konzervatívnej rusínskej a ukrajinskej kultúry sa rodilo moderné umenie,“vraví Miroslav Kleban.
V prípade oboch maliarov to však bola svojská odnož kubizmu. Ich obrazy sa nevyznačujú analytickým rozkladaním obrazu, ako to robili najvýznamnejší predstavitelia kubizmu Pablo Picasso alebo Georges Braque. Naopak, u nich išlo skôr o puristické zjednodušovanie a hru s plochami, čím mali bližšie k tvorbe priekopníka modernizmu Paula Cézanna.
Nebola to však náhoda. Obaja autori sa k Cézannovi otvorene hlásili, Foltýn dokonca o ňom písal aj v glosách v denníku Slovenský východ. V ňom sa teoreticky zaoberal aj tým, čo je kubizmus – používal pritom termín „rasové umenie“.
„Foltýn rasu nevnímal v klasickom slova zmysle, ale chápal pod tým niečo geopolitické, uvažoval, ako sa umenie teritoriálne delí. Premýšľal napríklad nad tým, že v Paríži boli vhodné podmienky na to, aby tam vznikol kubizmus a všetko, čo je už mimo Paríža, nie je kubizmus, ale len jeho derivácia. Jeho zaujímalo, aké by to bolo, keby kubizmus nevznikol vo Francúzsku, ale u nás. Preto sme sa aj my pýtali, či sa Foltýnovi a Schillerovi podarilo vytvoriť nejaký východoeurópsky kubizmus,“vraví Kleban.
Košická perióda, ktorá bola u oboch autorov silne poznačená avantgardným prístupom k tradičným námetom, sa skončila v roku 1924. František Foltýn sa usadil v Paríži, kde sa paradoxne prestal venovať kubizmu, a po vstupe do skupín Cercle et Carré a Abstraction-Création prešiel na abstraktnú maľbu.
Gejzovi Schillerovi, ktorý pôvodne chcel ísť do Paríža s Foltýnom, sa pre pľúcnu chorobu zmenili plány a odišiel do Baia Mare v Sedmohradsku. Začal tam pracovať pre avantgardný časopis Periszkop, kde sa venoval typografickej úprave, no onedlho po príchode zomiera.
„Košická perióda je unikátna v tom, že pre Schillera aj Foltýna znamená určitú etapu v tvorbe, na ktorú už inde nenadviazali. Bolo by zaujímavé, keby išli spolu do Paríža. Všetko mohlo dopadnúť inak. Ktovie, aké by to bolo a čo všetko by vytvorili a dokázali,“hovorí Miroslav Kleban.
Jeden bol Maďar a druhý Čech. Napriek jazykovej bariére našli spoločnú reč v tvorbe.
Miroslav Kleban historik umenia a kurátor