Putinovo Rusko: rozpad alebo kapitulácia?
Rakety Iskander, Kinžal, Kalibr a Avangrad, na ktoré je Putin veľmi hrdý, sú sovietske konštrukcie z 80. rokov minulého storočia
Ruské impérium sa v dvadsiatom storočí zrútilo dvakrát. V oboch prípadoch to bolo v dôsledku vnútorných kríz a zlyhaní zahraničnej politiky. Niečo podobné sa deje aj dnes. Konflikt medzi Ruskom a „kolektívnym Západom“, ktorý sa nie bezdôvodne nazýva treťou svetovou vojnou, sa stupňuje. Na Ukrajine má podobu ozbrojeného boja, v iných smeroch má podobu politickej, ekonomickej a informačnej konfrontácie.
Západné elity, prinajmenšom ich výrazná väčšina, si uvedomili potrebu „odzbrojiť Rusko“, t. j. odoprieť mu možnosť vydierať svet hrozbou jadrovej vojny, vyvolať potravinovú a energetickú krízu, zapríčiniť prílev utečencov do Európy a pod. Napriek značným rozdielom v otázke tempa a spôsobov dosiahnutia tohto cieľa sa lídri USA aj Európy zhodujú, že je načase postaviť Moskvu na jej miesto. Aké bude toto miesto, sa ukáže, keď Spojené štáty, Európska únia a NATO sformulujú víziu budúceho európskeho bezpečnostného systému. Je však jasné, že ruský vojenský potenciál, vrátane jadrového, musí byť výrazne obmedzený. Moskva to môže buď akceptovať, v podstate kapitulovať, alebo pokračovať v konfrontácii so Západom, ktorú nie je schopná vyhrať.
RUSKÉ ZAOSTÁVANIE V ČÍSLACH
V roku 2021 bol podľa Medzinárodného menového fondu HDP Ruska v bežných cenách približne 1,7 bilióna amerických dolárov. Zodpovedajúca suma pre „kolektívny Západ“presiahla 52 biliónov dolárov. Spoločný HDP anglosaských štátov, ktoré majú voči Rusku najtvrdší postoj, dosiahol takmer 29 biliónov dolárov. Inými slovami, HDP Ruska je približne 30-krát nižší ako HDP Západu ako celku a 17-krát nižší ako v prípade „anglosaského bloku“. Tieto údaje hovoria samy za seba, ale je tu ešte jeden rovnako dôležitý ukazovateľ.
V súčasnosti a v budúcnosti je najdôležitejším faktorom, ktorý určuje hospodárske a vojenské schopnosti štátov, schopnosť vytvárať a využívať nové poznatky a technológie. V roku 2021 UNESCO odhaduje ruské výdavky na výskum a vývoj na 40,4 miliardy dolárov v porovnaní s 1,1 bilióna dolárov vynaložených na Západe a 571 miliárd dolárov v „anglosaskom bloku“. Pomer je 1:27 a 1:14 v neprospech Ruska. Inými slovami, Rusko beznádejne zaostáva v oblasti vedy a techniky a tento rozdiel sa bude prehlbovať. To na druhej strane už viedlo k neschopnosti ruského vojensko-priemyselného a vojensko-vedeckého komplexu čeliť technickým pretekom v zbrojení.
Rakety Iskander, Kinžal, Kalibr a Avangrad, na ktoré je Vladimir Putin veľmi hrdý, sú sovietske konštrukcie z 80. rokov minulého storočia. Iskander je modernizovaná raketa Oka, zničená podľa Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu. Kinžal/ Dýka – ten istý Iskander, ktorý bol zavesený pod ťažkú stíhačku. Kalibr – sovietska obdoba amerického Tomahawku spred dvadsiatich rokov. Avangard je neuskutočnený projekt z 80. rokov, pretože bol považovaný za úplne zbytočný. Tak je to dodnes.
Nové zbrane, ako napríklad stíhačka Su-57, ktorá je v Rusku považovaná za lietadlo 5. generácie, tank Armata a obrnené vozidlo Kurganec-25 sa nikdy nedostali do sériovej výroby pre mnohé technické problémy a príliš vysoké náklady. Treba poznamenať, že USA majú vo výzbroji viac ako 650 stíhačiek
5. generácie F-35 a F-22 a krajiny NATO ich majú približne
50. Toto platí dnes. A zajtra sa môžu objaviť zásadne nové zbrane, ktoré budú schopné, kto vie, dokonca vyrovnať úlohu a význam jadrových zbraní.
Zásadný význam má embargo Európskej únie na ruskú ropu a ropné produkty. V posledných rokoch sa USA a Európa podieľali na ruskom vývoze ropy približne polovicou a na vývoze ropných produktov približne 70 percentami. V dôsledku toho v roku 2023, keď embargo nadobudne plnú účinnosť, Rusko príde o najmenej polovicu svojich príjmov z vývozu ropy, t. j. o 100 až 120 miliárd amerických dolárov. Dobrá polovica ruských ropných rafinérií bude odstavená. To však nie je jediný problém. Za ropné embargo hlasovali okrem iných aj štáty, ktoré sú považované za zástancov čo najmiernejšieho zaobchádzania s Ruskom. A zrušiť ho možno len so súhlasom všetkých členov Únie, z ktorých niektorí vôbec nie sú naklonení tomu, aby Rusko vyviazlo z pasce, do ktorej ho Putin zahnal.
BOJ O TRÓN SA UŽ ZAČAL
A ešte jedna vec: hospodársky a technický úpadok Ruska je spojený s blížiacou sa zmenou vlády. Putinova vláda sa blíži ku koncu, hoci nikto nevie a ani nemôže vedieť, kedy a ako presne odíde do zabudnutia. Dôležité je, že boj o jeho trón, ktorý sa už začal, sa prelína s bojom o voľbu strategického kurzu krajiny: respektíve medzi zástancami vojny so Západom a tými, ktorí chápu, že v tejto vojne je Rusko odsúdené na porážku a že je potrebný oddych, hoci dočasný. Nie je známe, ktorá z nich nakoniec zvíťazí.
Ale tak v roku 1917, ako aj v rokoch 1990 a 1991 bol kolaps impéria výsledkom ostrého boja na najvyšších miestach a následného ochromenia centrálnej moci. Potom regionálne elity prevzali moc do svojich rúk a potom sa jej nemienili vzdať, aspoň nie dobrovoľne.
Prirodzene, som proti tomu: víťazný Západ nikdy nedovolí, aby sa jadrové zbrane dostali do rúk niekoľkých vodcov. Áno, Západ urobil takúto chybu začiatkom 90. rokov a najmä prinútil Ukrajinu, aby odovzdala svoje jadrové zbrane Rusku. Skončila bezbranná a ruský jadrový potenciál sa ocitol v rukách postavy posadnutej maniakálnymi myšlienkami. Čo sa dalo očakávať...
Dôležité je, že boj o jeho trón, ktorý sa už začal, sa prelína s bojom o voľbu strategického kurzu krajiny.