Maroš Žilinka sa hnevá

Existuje zopár spôsobov, ako nebyť terčom kritiky „posadnutých“novinárov i politikov

Tak ako odpovedá Robert Fico na otázku, či pil kolu na Vazovovej, tak reaguje Maroš Žilnka na otázku, či sa stretol s podnikateľom Petrom Koščom. Namiesto jasného áno či nie hovorí predseda Smeru už desaťročie, že Gorila je kauzou druhej Dzurindovej vlády, mantra generálneho prokurátora by mohla znieť, že politici a novinári sú na neho zlí.

Tak aspoň reagoval na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, keď sa ho na Košča pýtal

Juraj Šeliga. Podľa Žilinku trpia niektorí politici a novinári vo vzťahu k jeho osobe chorobnou posadnutosťou, chcú ho preto zosadiť a kladú mu otázky, ktoré považuje za urážku.

O radu nás síce nikto nežiadal, ale aby sme generálnemu prokurátorovi uľahčili život, jednu dostane: stačí, keď bude odpovedať, konať, keď existuje podozrenie, že došlo k trestnému činu, a nepomáhať prípadným zločincom.

Na podnikateľa na úteku s väzbami na SIS sa Žilinku nik nepýta samoúčelne. O ich údajnom vzťahu hovoril svedok Peter Petrov, ktorý vypovedal, že Košč u Žilinku zisťoval v čase, keď bol ešte na špeciálnej prokuratúre, podrobnosti z výpovede bývalého šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa.

Navyše, Košč sa objavil v kauze, pre ktorú vo väzbe vlani skončili vyšetrovatelia NAKA. To sú celkom silné dôvody, prečo sa o jeho vzťah so Žilinkom niekto zaujíma a prečo by mal generálny prokurátor odpovedať.

Druhým spôsobom, ako si napraviť vzťahy, je neopakovať postup z kauzy únosu vietnamského občana. Hoci prokuratúra mala k dispozícii výpovede, ktoré potvrdzovali podozrenie, že naše štátne orgány pomáhali komunistickému štátu uniesť jeho občana, Žilinka viaceré podozrenia nepreveril a celú vec, ktorá zjavne smerovala k Robertovi Kaliňákovi, zamietol pod koberec.

Ďalšia vec, ktorá by mohla Žilinkovi vo vzťahu k posadnutým politkom a novinárom pomôcť, je jemnejšie zaobchádzanie s paragrafom 363 Trestného poriadku. Jeho doterajší prístup totiž vyzerá ako jeho zneužívanie v prospech vybraných ľudí, ako sú Vladimír Pčolinský a Peter Kažimír, ktorí majú blízko k poslancom, čo Žilinku zvolili do funkcie.

Iste, opätovne získať dôveru tých ostatných je oveľa ťažšie ako ju stratiť, ale ak Žilinka nechce, aby na neho boli zlí, za pokus to stojí.*

To sú celkom silné dôvody, prečo sa o jeho vzťah so Žilinkom niekto zaujíma a prečo by mal generálny prokurátor odpovedať.