Adam Pavlovčin (26)

rozmaznávajú, aj u vás to bolo tak?

Áno, veľmi. Bolo to veľmi pohodlné žiť s babkou. Päť rokov som žil v Bratislave, potom som mal rok prestávku, počas ktorej som žil v Prahe. Potom som na štyri roky išiel do Londýna. A teraz naspäť do Prahy.

V Londýne ste študovali, mali ste rôzne typy prác. Keď prišiel covid a skončila vaša kapela, čo rozhodlo, že ste sa vrátili?

Veľkou príčinou bol covid, lebo sme nemohli hrať. Mal som dokončenú školu, snažil som sa čo najviac zarábať hudbou, aby som nemal len postranné práce a brigády. Darilo sa mi to a polovicu príjmov som mal z hudby – hrania, či učenia. Potom ale hrania neboli a školy prešli na dištančnú formu. Končila mi vtedy zhodou okolností aj nájomná zmluva, tak som si povedal, že pôjdem covid prečkať na pár mesiacov domov a podľa situácie sa vrátim alebo nie. Do poslednej chvíle som sa rozhodoval, či sa vrátim do Londýna alebo do Prahy. Vybral som si Prahu, a vtedy vznikla myšlienka Superstar.

Nevnímate to ako krok späť? Londýnske možnosti sú iné ako tie v česko-slovenskom priestore.

Nemyslím si. Teraz sa naozaj môžem živiť hudbou full time, čo som v Londýne nedocielil. Práve takto sa môžem dostať aj do svetového priestoru.

Nie je to z Prahy či Bratislavy náročnejšie ako z Londýna?

V mojej momentálnej pozícii, nie. Žijeme v dobe, keď je všetko o číslach, a s tými sa mi zatiaľ darí. Ak to bude takto pokračovať, budem mať väčší dosah aj do Európy a sveta. Teraz si moju pesničku vypočuje niekoľko desiatok tisícov ľudí. Keď som vydal pesničku v Londýne, boli to stovky. Hudba sa dostáva k väčšiemu publiku. Ak budú čísla rásť aj naďalej, môže sa to dostať aj do Anglicka. Je to len iná stratégia. Nevedel som, či vyjde. Ak by som neuspel v Superstar, uvažoval by som, či sa do Londýna nevrátim.

Môže slovenský umelec preraziť tak, aby sa z neho stala svetová hviezda?

Prečo by nemohol? Je to určite náročné, najmä sa etablovať napríklad na anglickej scéne, lebo je presýtená skvelými umelcami, ale všetko sa dá. Aj Dua Lipa je z Kosova. Svoju momentálnu cestu vidím cez Eurovíziu. Keď je človek úspešný v tejto súťaži, ktorá je pre mňa hodnotná, má publikum v Európe a keď je šikovný, vie ísť hneď na európske turné. Treba ísť postupne. Vyhrať Superstar a hneď na druhý deň dobyť Spojené štáty americké zrejme nie je úplne realistické. Človek musí budovať a ísť pomalšími krokmi. Ak sú niekoho piesne úspešné aj za hranicami a vydavateľstvo ich dokáže dostávať do ďalších krajín, môže sa to udiať aj tak. Môj singel sa podarilo zatiaľ dostať do Slovinska a Srbska a snažíme sa ďalej. Dá sa to aj bez ďalšej súťaže. Ale Eurovíziu by som chcel zažiť, je to veľké publikum, veľký zážitok. Vždy som to chcel.

Zmenilo sa vnímanie speváckych súťaží – či už ide o Superstar, či Eurovíziu? V minulosti ich mnohí vnímali kriticky, teraz má napríklad nedávny víťaz Eurovízie svetový úspech.

Áno, minuloroční víťazi, teraz sa rozprávame o Måneskin, patria medzi najlepšie zarábajúcich umelcov. Mám pocit, že v Eurovízii sa najviac z česko-slovenska zviditeľnil Mikolas Josef, ktorý sa umiestnil na šiestom mieste. Aj ten priniesol možno do vnímania podobných súťaží nový vietor, tým, že sme zrazu mohli sledovať jeho obrovský úspech. Ak sa bavíme o Superstar, tá mala niekoľko dlhších páuz. Od 2015 do 2021 máme novú generáciu teenagerov, nové talenty, ktoré majú okrem iného aj oveľa lepšiu angličtinu. Dostalo to nový nádych. Nehovorím, že ja som práve nová generácia, ale oni môžu byť aj noví diváci a podporovatelia tohto formátu, a tak výrazne ovplyvňovať jej aktuálne vnímanie. Už odpadla hviezdna rota a v súťaži sú častejšie ľudia s väčšou skúsenosťou. Slovensko posledné roky nebolo v Eurovízii, posledný bol Miroslav Šmajda a okrem Marcela Palondera nebol nik vo finále. Ak by som išiel do Eurovízie, zvažoval by som, či za Slovensko alebo Česko. Mikolas Josef sa najviac zviditeľnil, získal si publikum, išiel na tour do Grécka, Škandinávie a ďalej. Bol jeden čas na hudobných platformách najviac hraným zahraničným umelcom. Umelecká scéna vidí v súťažiach potenciál, a preto to dostáva nový nádych.

Dá sa uživiť hudbou?

Áno, ale zároveň je to komplexný balíček. Ako umelec sa stávate verejnou osobou. Zrazu sú tu možnosti na sociálnych sieťach alebo v modelingu, s ktorým som mal skúsenosti aj predtým. Dnes mám komplexnejší balíček príjmov, nie je to čisto len hudba, ale som umelec, ktorý funguje aj v modelingu, na koncertoch a v spoluprácach.

Šlo by to len s hudbou?

Určite áno, je to asi o prioritách daného umelca. Mňa tento komplexný balíček baví a nerobím nič, čo by som nechcel. Pred rokmi umelci neriešili sociálne médiá, dnes je definícia či profil speváka širší. Ak by to nebol komplexný balíček, tak by to nefungovalo ani v súťaži. Pred rokmi umelci neriešili sociálne médiá, ale hudobná scéna sa posunula. Nerobím však veci, ktoré nechcem robiť.

Čo môže pomôcť, aby inakosť bola všeobecne prijímaná?

Myslím si, že médiá v tomto zohrávajú veľkú úlohu. Keby som ja sám videl ako 15-ročný v televízii napríklad reklamu ‚každá láska je láska’ alebo víťaza Superstar so svojím priateľom, určite by som aj ja sám seba prijal rýchlejšie a žil slobodnejšie v našej spoločnosti. Posun sa očividne deje, len v niektorej krajine pomalšie a v inej rýchlejšie. Na Slovensku to ide pomalšie. Ale to, že ľudia ako ja dostávajú toľko mediálnej pozornosti, ukazuje, že to je na dobrej ceste.

Narodil sa na Myjave. Je umelec vystupujúci ako ADONXS. Je slovenský spevák-skladateľ, model a tanečník. V roku 2021 sa stal víťazom Superstar. Je bratom herečky Radky Pavlovčinovej a synom výtvarnej umelkyne Moniky Sabo. V rokoch 2015 – 2020 bol lídrom londýnskej alternatívnej skupiny PACE. Je päťnásobným majstrom Slovenska v tanečných disciplínach IDO. Vysokoškolské štúdium spevu a hudobnej kompozície absolvoval v Londýne na Britskom a írskom inštitúte modernej hudby (BIMM London), z ktorého vzišli umelci ako James Bay, Tom Odell či Marina Diamandis. Promoval s najvyšším vyznamenaním.