SaS dala Matovičovi a Hegerovi ultimátum
Sulíkova strana vypovedala koaličnú zmluvu a jej ministri odídu z vlády, ak do 30. augusta premiér Heger nepríde s novým návrhom a vládou bez Matoviča
Takto nesmieme ďalej vládnuť, oznámil Richard Sulík rozhodnutie rozšírenej republikovej rady SaS. Strana vypovedala koaličnú zmluvu. „Od premiéra očakávame návrh novej koaličnej zmluvy, z ktorej vyplynie, že Igor Matovič nebude členom vlády.”
Ak nepríde k dohode do 30. augusta, ministri SaS podajú demisiu. Vo vláde má dnes SaS ministra hospodárstva Sulíka, ministerku spravodlivosti Máriu Kolíkovú, ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka a ministra školstva Branislava Gröhlinga.
„Argument, že potom prídu Fico a fašisti, je pre mňa veľmi vážny,“povedal Sulík. Ak však bude podľa neho pokračovať takéto vládnutie a napríklad spájanie sa s fašistami či keď vláda nebude schopná dohodnúť sa na platoch s učiteľmi a zdravotníkmi, Robert Fico a fašisti sa môžu dostať k vláde po riadnych voľbách.
„Byť súčasťou koalície, ktorá sa ulakomí na hlasy fašistov, je pre SaS neprijateľné. Zároveň Igor Matovič rozoštváva koalíciu,” vysvetľoval Richard Sulík rozhodnutie širšieho vedenia strany.
„Najväčší problém našej koalície sa volá Igor Matovič,” povedal.
OĽaNO krátko pred rokovaním SaS vyhlásilo, že odmieta možnú požiadavku na odchod Matoviča z vlády. „Vaša požiadavka je v príkrom rozpore s koaličnou zmluvou a hnutie OĽaNO s ňou nesúhlasí a určite nebude hlasovať ani za predčasné voľby,“povedal premiér Eduard Heger za chrbtom s členmi predsedníctva hnutia vrátane Matoviča.
Ak budú predčasné voľby, SaS uvrhne Slovensko do katastrofy, píše sa v stanovisku OĽaNO.
Vážny spor Sulík – Matovič už vlani viedol k odchodu Igora Matoviča z postu premiéra, prešiel na post ministra financií. Vybrali sme desať kľúčových výrokov, ktoré vykresľujú, ako od vlaňajšej koaličnej krízy pokračovali Matovičove spory s ministrom hospodárstva a predsedom SaS Richardom Sulíkom.
1. ROZBÍJAČ HEGEROVEJ VLÁDY
„Myslím si, že spomenutý pán (Sulík – pozn. redakcie) bude robiť všetko pre to, aby rozbil Hegerovu vládu, ja budem robiť všetko pre to, aby som mu v tom zabránil. SaS by sa mala začať správať ako zodpovedný koaličný partner, a nie ako nezodpovedný, cynický a asociálny akože koaličný partner. Je to asociálna strana diletantov, ktorá sa nevie zbaviť nutkania položiť vládu.“
Igor Matovič 19. mája 2021 povedal na adresu Sulíka, keď sa doťahovali pre navýšenie výdavkov štátneho rozpočtu. Bolo to len niečo vyše mesiaca po vymenovaní vlády Eduarda Hegera. Líder OĽaNO obviňoval Sulíka, že rozbil jeho vládu a aj Radičovej kabinet. V roku 2011 pritom hlasoval rovnako ako šéf SaS proti navýšeniu eurovalu, ktoré premiérka spojila s hlasovaním o dôvere vláde.
2. ZÁKERNÝ KOALIČNÝ PUČ
„Richard Sulík stál za zákerným koaličným pučom. (…) Ísť za opozičnými poslancami a sľubovať im, že keď tu budú do nohy, tak zabezpečím dostatok hlasov koalície, aby sme sa Matoviča zbavili, je za čiarou dobrého koaličného správania.“
Igor Matovič 4. júla 2021 obvinil v TA3 Sulíka, že pripravoval puč v koalícii. Tvrdil, že bol pripravený pridať hlasy SaS, keď sa opozícia pokúšala v parlamente odvolať ministra financií.
3. VYBUCHNUTÝ DETEKTOR LŽI
„Je to klamár. Nech ide na detektor lži a ten vybuchne.“
Matovič 4. júla 2021 rozprával o Sulíkovi ako klamárovi, ktorý na úkor koaličných partnerov naháňa voličov, a odporúčal mu ísť na detektor lži, ktorý v politike využíva od volieb 2010.
4. IGORKO PRIŠIEL S KLADIVOM
„Pripadám si ako hodinár, ktorý s lupou na očiach, tenučkým „šrobovákom“a klieštikmi v rukách vytvoril skvost jemnej mechaniky a tesne pred nasadením krytu príde Igorko s kladivom a stovkou klincom v ruke a odsunie ma zo slovami ‚nechaj ma to vylepšiť’.“
Richard Sulík 27. novembra 2021 odkázal Matovičovi, ktorý pri predstavovaní daňovej reformy tvrdil, že posunul o niekoľko levelov vyššie sen šéfa SaS o odvodovom bonuse.
5. SPOR O KOLÍKOVÚ
„Pani ministerka – hlúpo povedané, ale pravdivo – okupuje ministerskú stoličku, ktorá jej nepatrí, a tento problém treba vyriešiť.“
Igor Matovič sa 27. decembra 2021 v koncoročnom rozhovore pre TA3 vrátil k tomu, že Mária Kolíková by mala po prestupe zo strany Za ľudí k SaS opustiť post ministerky spravodlivosti, lebo podľa koaličnej zmluvy patrí strane Veroniky Remišovej.
6. BILANCIA SULÍKA NA SILVESTRA
„Najzásadnejšia vec, ktorá sa koalícii počas roka podarila, bola výmena premiéra.“
Sulík 31. decembra 2021 a popri týchto slovách pochválil Matovičovho nástupcu Hegera, že je jednoznačne lepším premiérom.
7. PODVIEDOL CELÉ SLOVENSKO
„Ide o katastrofálne zlyhanie ministra hospodárstva. Ja to predostriem na koaličnej rade. Nemali by sme kryť človeka, ktorý spôsobí miliardové škody štátu. Podviedol celé Slovensko, podviedol Slovnaft. A ľudia to zaplatia na pokladni.“
Igor Matovič 6. júna 2022 vyčítal Sulíkovi, že vyrokoval výnimku na ruskú ropu na osem mesiacov a nie na 36 mesiacov, ako sľuboval. Žiadal, aby koaličná rada rokovala o odchode ministra Sulíka. Nijaký odchod sa nekonal.
8. HULVÁTSKE ZNÁSILŇOVANIE LEGISLATÍVY
„Je to ‚hulvátske‘ znásilňovanie legislatívneho procesu. Nemali by sme sa tváriť, že je to v poriadku, lebo si to zmyslel Igor Matovič a okolo neho musíme chodiť všetci po špičkách, lebo má teraz svoju manickú fázu a ešte musíme vydržať dva-tri mesiace, kým to prejde, a potom bude zas, dúfajme, pokoj.“
Sulík 24. mája 2022 v Na telo Plus, keď minister financií bez odbornej debaty narýchlo pretlačil balíček s opatreniami pre rodiny za 1,2 miliardy eur.
9. SPIKNUTIE SAS S OPOZÍCIOU
„Igor Matovič robí všetko pre to, aby vyštval SaS z koalície. Miesto toho, aby sa tešil, že presadil, čo chcel, klame o ‚spiknutí‘ SaS s opozíciou. Aký má zmysel zotrvať v koalícii s človekom, ktorý veľkú časť svojej energie venuje útokom na koaličného partnera?“
Richard Sulík 22. júna 2022 kritizoval Matoviča, keď SaS bez dôkazov obvinil zo „spiknutia“s opozíciou. S obvinením prišiel v deň, keď parlament prelomil veto prezidentky, OĽaNO by Matovičov balíček nepretlačilo bez hlasov kotlebovcov.
Líder OĽaNO bez dôkazov tvrdil, že s fašistami spolupracovala SaS, pretože existovala dohoda medzi SaS a opozíciou vrátane Republiky, aby hlasovali za pripomienky prezidentky a skúsili na to získať väčšinu hlasov. Sulík takúto dohodu poprel.
10. „UVIDÍM, JAK TO EDO VYBAVÍ“
„Mne zatiaľ nepovedal, že nemám útočiť. Aj mne sa niekedy stane, že sľúbim za niekoho niečo, čo nemám potom v moci, takže uvidím, jak to Edo vybaví.“
Igor Matovič večer 22. júna 2022 takto reagoval v debate Večer Mareka Vagoviča na sľub premiéra Eduarda Hegera Sulíkovi, že líder OĽaNO už nebude pokračovať v osobných útokoch voči nemu.
Keď si na jar roku 2018 vybral riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník za riaditeľa spravodajstva Vahrama Chuguryana, jednou z výhrad voči tejto nominácii bolo, že v minulosti pracoval pre politikov.
Chuguryan pracoval ako šéf tlačového odboru ministerstva školstva za ministra Petra Plavčana (SNS) a pôsobil aj na odbore komunikácie ministerstva hospodárstva za éry ministra Ľubomíra Jahnátka zo Smeru. Spravodajstvo RTVS viedol do februára 2022, skončil pre neskorú reakciu RTVS na vypuknutie vojny na Ukrajine.
Jaroslav Rezník v nedávnej voľbe riaditeľa RTVS v parlamente prehral s Ľubošom Machajom a začiatkom augusta vo verejnoprávnej televízii a rozhlase skončí. Nový riaditeľ Machaj pri funkcii riaditeľky spravodajstva RTVS uvažuje o novinárke Márii Hlucháňovej, ktorá mu pomáhala aj s jeho projektom rozvoja telerozhlasu.
Hlucháňová dnes moderuje internetovú politickú reláciu Ide o pravdu na Pravda.sk. Okrem dlhoročnej novinárskej praxe má podobne ako Chuguryan aj priame skúsenosti s politikou. Niekoľko rokov pracovala pre bývalého predsedu KDH Pavla Hrušovského.
MACHAJ: MÁ MOJU PODPORU
Angažovanie bývalých novinárov, ktorí časom prešli na hovorcovské či iné posty na ministerstvách, na jar roku 2018 kritizovala časť vtedajšej redakcie spravodajstva RTVS. Spomenuli to v otvorenom liste, kde opísali napätú atmosféru v redakcii.
Chuguryan skúsenosti z ministerstiev obhajoval. „Doprial by som každému novinárovi, aby aspoň mesiac praxoval na komunikačnom odbore niektorého z ministerstiev. Je to ťažká odborná drina,“tvrdil.
„Deväťdesiat percent práce spočíva v tom, že sa snažíte zložitý odborný text poľudštiť, preložiť do zrozumiteľnej podoby a posunúť ďalej. Asi desať percent práce sú posolstvá ministra či štátnych tajomníkov, čo sú politickí nominanti. Ale robíte to presne v tom istom odbornom režime. S politikou to nemá nič spoločné.“
Zvolený riaditeľ Ľuboš Machaj hovoril o Hlucháňovej ako o možnej šéfke spravodajstva RTVS už pred voľbou v rozhovore pre Denník N. „Je jedným z ľudí, s ktorými som diskutoval,“povedal asi týždeň pred voľbou.
Ľuboš Machaj aj teraz hovorí, že Mária Hlucháňová má jeho podporu a o mieste riaditeľky spravodajstva s ňou hovorí. Debatu ešte neuzavreli. „Povedal som, že 2. augusta by som chcel predstaviť aspoň základný obrys manažmentu,“vysvetľuje.
„Je to osobnosť, ktorá má moju dôveru. Poznám ju z obdobia, keď padali zásadné a dôležité rozhodnutia, napríklad z čias, keď pracovala ešte v Slobodnej Európe. Takže áno, má moju podporu a dôveru.“
S CHUGURYANOM SA NEDÁ POROVNÁVAŤ
Hlucháňová pracovala v rozhlase a v 90. rokoch spolupracovala s Rádiom Slobodná Európa. V roku 2002 ju zvolili za predsedníčku Rady Slovenského rozhlasu, ktorá dohliadala nad rozhlasovým vysielaním.
V tomto období, teda za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, sa zároveň stala poradkyňou pre vnútornú politiku v kancelárii vtedajšieho predsedu Národnej rady Pavla Hrušovského (KDH). Členstvo v rozhlasovej rade a súčasne prácu pre predsedu parlamentu za konflikt záujmov nepovažovala. „V prvom rade som odbornou poradkyňou predsedu parlamentu, nie člena strany,“vravela.
Hlucháňová v roku 2010 kandidovala za KDH vo voľbách. Poslankyňou sa nestala, i keď dostala na kandidátke 19. miesto. Hrušovský sa však stal predsedom parlamentu a Hlucháňová pracovala v jeho kancelárii.
Po voľbách v roku 2012 sa stala Hrušovského poslaneckou asistentkou a v roku 2014, keď kandidoval za prezidenta, bola šéfkou jeho kampane. Hrušovský nakoniec získal v prvom kole len 3,33 percenta.
Hlucháňová pre Denník N povedala, že sa pre prácu v RTVS zatiaľ nerozhodla. „S pánom Machajom debatujem,“povedala.
Výhradám, že v minulosti pracovala pre Pavla Hrušovského, rozumie. „Chápem to, ale bolo to pred ôsmimi rokmi. Je to dosť dlhý čas. Išla som k nemu, lebo som skončila v Slobodnej Európe a vstupovali sme do NATO a EÚ. Požiadal ma, aby som mu pomohla, a keďže som naplno nasávala integračné témy, tak sa mi to zdalo ako zaujímavá výzva.“
Hlucháňová si myslí, že pre jej možný príchod do RTVS hovorí práve dlhý časový odstup, ktorý uplynul odvtedy, čo pre bývalého predsedu KDH pracovala. „Cítim to tak, že je to ďaleko a ja už som od toho preč,“dodala.
Nastupujúci riaditeľ RTVS Machaj vraví, že Hlucháňovej situáciu nemožno porovnávať s Vahramom Chuguryanom. „Vnímam to ako vec, ktorá nie je jednoduchá. No nepociťujem, že by išlo o problém a že by to bola vec, ktorá by ovplyvňovala jej prácu či nezávislosť verejnoprávneho spravodajstva,“povedal.
VEĽKÉ NÁVRATY ČAKAŤ NEMOŽNO
Machaj pred voľbou hovoril aj o tom, že by bol rád, ak by sa do RTVS vrátili novinári, ktorí za éry Jaroslava Rezníka z telerozhlasu odišli, alebo odísť museli. Menovite spomenul dvoch ľudí z rozhlasu – Braňa Dobšinského a Jaroslava Barboráka, ktorí dnes pracujú pre server Aktuality.sk.
Dobšinský možný návrat úplne nevylúčil. „Nič v živote samozrejme nie je vylúčené, ale nech už by boli moje ďalšie profesné kroky akékoľvek, ako prvé sa ich, samozrejme, dozvie môj súčasný šéf Peter Bárdy, prípadne ďalšie zainteresované osoby,“reagoval.
Jaroslav Barborák v odpovedi pripomenul okolnosti svojho vynúteného odchodu: v RTVS zostal aj po hromadnom odchode časti redakcie na jar 2018, no nakoniec mu z hodiny na hodinu a bez udania dôvodu nepredĺžili zmluvu v júni 2019.
Priznáva, že vynútený odchod ním otriasol. „Svoje dvere mi otvorila redakcia portálu Aktuality.sk so svojimi podcastami. Redakcia so šéfredaktorom, ktorý vie, o čom je žurnalistika a rovnako pozná prostredie, ktoré má táto žurnalistika kontrolovať. S kolegami, ktorí vzbudzujú rešpekt. V takejto redakcii sa novinár cíti dobre.“
Barborák neodpovedal, či by sa – a za akých okolností – do RTVS vrátil. No telerozhlasu želá redakčnú atmosféru, akú on zažíva v Aktualitách. „Lebo pri dosluhujúcom generálovi a jeho manažmente sa mi vždy pred oči dral obraz, ktorý my, Husákove deti, poznáme ešte spred Novembra’89: obraz slaniny zabalenej v zamastených novinách.“
Denník N oslovil aj ďalších redaktorov RTVS s otázkou, či by po výmene na poste riaditeľa zvažovali návrat. Mnohí nechceli otvorene reagovať. Mimo záznamu hovorili o tom, že redakcia spravodajstva RTVS sa nezmení len výmenou riaditeľa a pre veľkú časť novinárov to už nie je atraktívne pracovisko.
Mnohí z nich sú spokojní v ich súčasných redakciách. „Pracujem pre najsilnejšie spravodajstvo na trhu a nezabudla som, za akých okolností mi otvorilo dvere,“povedala súčasná reportérka Markízy Gabriela Kajtárová, ktorá predtým pracovala v rozhlase.
„Kvalitné verejnoprávne médiá sú rovnako dôležité ako tie komerčné. Preto želám novému riaditeľovi, aby sa mu RTVS podarilo postaviť na nohy. Bude to však bezo mňa.“
Podobne reagoval aj bývalý rozhlasový redaktor Michal Katuška, ktorý dnes pracuje v SME. „Byť politickým redaktorom SME, teda jedného z najkvalitnejších médií na Slovensku, je výsadou, ktorú si veľmi vážim. Výmena na čele RTVS je zatiaľ len príležitosťou, ktorú musí pán Machaj potvrdiť množstvom rozhodnutí, aby dôveru aspoň časti odídených profesionálov obnovil,“povedal.
„Úplne elementárnou vecou je, aby sa zbavil Chuguryanových a Rezníkových ľudí. Hovorím o bývalých hovorcoch, ale aj rôznych proruských, proľudáckych a konšpiráciám fandiacich ľudí. Týka sa to aj časti radových redaktorov, najmä takých, čo pre bývalé vedenie robili čiernu robotu.“
Mária Hlucháňová je osobnosť, ktorá má moju dôveru. Poznám ju z obdobia, keď padali zásadné rozhodnutia, keď pracovala ešte v Slobodnej Európe.
Ľuboš Machaj zvolený riaditeľ RTVS