Nájomné byty môže stavať aj vymazaná firma
Nájomné byty, ktoré sľubovala Sme rodina, môže stavať aj firma Starland Holding Štefana Czucza, ktorú vymazali z protischránkového registra, Matovič ju v minulosti spájal s Počiatkom a Glváčom
Keď pred vyše šiestimi rokmi vznikol Register partnerov verejného sektora, takzvaný protischránkový register, jeho účelom bolo odrezať schránkové spoločnosti a iné netransparentné firmy od veľkých štátnych zákaziek.
Jednou z týchto firiem je spoločnosť Starland Holding, developer obrovského projektu Park City Triblavina pri Bratislave. Žilinský súd v marci rozhodol o výmaze tejto firmy z protischránkového registra, pretože podľa sudkyne Kataríny Murárikovej v minulosti jasne neuviedla skutočných majiteľov. Spoločnosť teda od 4. marca nemôže obchodovať so štátom nad hranicu 100-tisíc eur na zmluvu.
Tento developer môže byť jednou z firiem, ktoré budú významne profitovať na výstavbe nájomných bytov, ktoré sľubovalo a presadilo hnutie Sme rodina Borisa Kollára.
Firmu Starland ešte pred piatimi rokmi Igor Matovič spájal s politikmi Smeru Jánom Počiatkom a Martinom Glváčom. „Je tam firma Starland, ktorá má skúpených tristo hektárov presne okolo križovatky. Mám tušenie, že sú za tým Glváč a Počiatek, ale v skutočnosti sú tam formálne napísané cyperské schránky a schránkový zákon sa toho netýka,“povedal Matovič pre Denník N v roku 2017 ešte ako opozičný politik.
Starland Holding pre Denník N odmieta, že by Glváč či Počiatek mali teraz alebo v minulosti v spoločnosti majetkový podiel.
Dnes už je oficiálnym majiteľom podnikateľ a bývalý šéf Transpetrolu Štefan Czucz. Podľa Registra partnerov verejného sektora je konečným užívateľom výhod od novembra 2020, predtým to boli Braňo Prieložný a Tomáš Bednár. Minulým zápisom však súd neuveril a preto firmu vymazal z registra, napísali Aktuality. Firmu v minulosti spájali aj s J&T.
Firma v odpovedi o majiteľovi Czuczovi zdôraznila, že jeho zápis do registra partnerov verejného sektora nebol predmetom konania a ani uznesenia žilinského okresného súdu, ktorý rozhodol o výmaze firmy.
Starland je známy aj z kauzy zmeny projektu križovatky Triblavina a výkupu pozemkov za vlády Smeru. Práve okolo tejto križovatky vyrastie jej megaprojekt Park City Triblavina, ktorý vzniká neďaleko Bratislavy pri Čiernej Vode a Chorvátskom Grobe.
STARLAND: OSLOVILI NÁS UŽ VIACERÍ INVESTORI
Zákon vicepremiéra Štefana Holého, ktorý platí od 8. júna, dal firme príležitosť nepriamo získať od štátu zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty 5 percent na svoje projekty, zabezpečenie pred neplatičmi a istotu, že jej byty budú prenajímané najmenej 25 rokov.
Projekt firmy Starland pri Triblavine neďaleko Bratislavy môže byť prvým veľkým projektom štátom podporovaných nájomných bytov. Boris Kollár po schválení zákona v rozhovore pre TASR TV hovoril o developerských projektoch, ktoré na Slovensku vyrastú vďaka novému zákonu. Jeden investor má podľa neho „veľmi blízko k vydaniu stavebného povolenia v Nitre, kde by malo prísť prvých 300 (bytov),“povedal Kollár. „Ale tu sa pripravuje aj jedno veľké satelitné mestečko vedľa Bratislavy, tam by malo byť až 20-tisíc bytov,“povedal Kollár a meno developera neprezradil.
Kollárove slová so Starlandom spojil realitný portál YIMBA.sk, napísal, že 20-tisíc bytov je „približný rozsah projektu, ktorý sa kreslí už viac ako desaťročie, teraz sa jeho prvé časti dostávajú do realizácie: Park City Triblavina od spoločnosti Starland Holding“.
Na otázky Denníka N, či Kollár svojimi vyjadreniami odkazoval na tento projekt, jeho hovorkyňa Michaela Jurcová nereagovala.
Firma Starland Holding priamo nehovorí, že by išli podľa zákona Sme rodina stavať nájomné byty podporované štátom. Priznáva však, že po schválení zákona sa im ozvali investori pre nájomné bývanie. Títo investori by teda používali byty postavené Starlandom, aby ich s podporou štátu ďalej prenajímali a profit z celej akcie by si delili – čo je v zásade princíp výstavby nájomných bytov podľa modelu Sme rodina.
„Ak sa nás pýtate, či rokujeme so silnými inštitucionálnymi investormi zo zahraničia, ktorí majú ambíciu stať sa investičnými partnermi nového revolučného modelu riešenia nájomného bývania, tak vám môžeme potvrdiť, že sme po schválení novej legislatívy boli oslovení už viac ako piatimi záujemcami, ktorí spĺňajú najvyššie požiadavky z pohľadu kapitálu, ako aj mnohoročných skúseností s výstavbou nájomných bytov,“tvrdí Starland.
Ako je možné, že sa na štátom podporovaných nájomných bytoch môže podieľať aj firma vymazaná z protischránkového registra?
KTO PROFITUJE Z BIZNISU S NÁJOMNÝMI BYTMI?
V spoločnosti sa v minulosti objavovali osoby z finančných skupín J&T a Istrokapitál, upozornili Aktuality. Neskôr vo vedení s Ronaldom Tahotným a Tomášom Bednárom dostala úver 150 miliónov eur od Poštovej banky zo skupiny J&T, potom sa akcionárom stala cyperská schránková firma.
Najnovším vlastníkom Starland Holdingu je Štefan Czucz, považovaný za mecenáša strany Most-Híd.
Denník N v tejto súvislosti oslovil vicepremiéra Štefana Holého, firmu Starland Holding, ako aj partnera právnickej kancelárie Taylor Wessing a spoluautora slovenského protischránkového zákona Andreja Leontieva. Z ich odpovedí vyplýva, že výmaz z registra nie je pri nájomných bytoch prekážkou a nový zákon Sme rodina umožní spoločnosti Starland Holding nepriamo získať od štátu daňové úľavy na svoje projekty. Tie môžu pri veľkých projektoch ako Park City Triblavina predstavovať milióny eur.
V rámci zákona majú úrad vlády a ministerstvo financií tento rok vytvoriť novú Agentúru štátom podporovaného nájomného bývania. O členstvo v tejto agentúre budú môcť požiadať investori, ktorí majú záujem spolupracovať s developerskými projektami na Slovensku s cieľom následne ponúknuť štátu nájomné byty.
Každý projekt musí síce schváliť úrad vlády a ministerstvo financií prostredníctvom spomínanej štátnej agentúry, zákon však neuvádza presné schvaľovacie kritériá. Advokát Andrej Leontiev je názoru, že súčasné znenie právnej normy o štátnej podpore nájomného bývania umožňuje aj developerom ako Starland Holding získať cez externého investora spomínanú daňovú výhodu na dokončovanie svojich stavieb.
Leontiev upozorňuje, že v protischránkovom registri nemusí byť zapísaný ani len samotný investor, ktorý chce prostredníctvom novej agentúry poskytovať štátu nájomné byty. „Ak správne chápeme zámer zákonodarcu vzhľadom na skutočnosť, že pri zabezpečovaní nájomného bývania nebudú vynakladané verejne prostriedky a zároveň znížená sadzba dane (keďže sa aplikuje plošne na neurčitú skupinu podnikateľov) nepredstavuje štátnu pomoc, nazdávame sa, že pre investičných partnerov ako ani pre prenajímateľov nevznikne povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora,“hovorí Leontiev.
Výmaz spoločnosti Starland Holding z registra partnerov verejného sektora podľa právnika Leontieva a jeho kolegov vo všeobecnosti nepredstavuje prekážku pre investičného partnera, aby investoval do jej projektu.
„Vzhľadom na dobrú skúsenosť s využívaním registra partnerov verejného sektora ako nástroja stransparentnenia vzťahov medzi verejným sektorom a súkromnými podnikateľmi vnímame ako nevyužitú šancu, že zákon o štátnej podpore nájomného bývania nestanovil povinnosť zápisu investičných partnerov do registra partnerov verejného sektora. Zápisom investičných partnerov, ktorí musia byť výluční spoločníci prenajímateľa, by bola verejnosť de facto informovaná o skutočných majiteľoch každého prenajímateľa zapojeného do schémy štátnej podpory,“vysvetlil Leontiev.
Nová štátna agentúra bude predkladať návrhy na investičných partnerov na schválenie vláde. Tá bude zároveň rozho
dovať aj o konkrétnych developerských projektoch, ktoré si títo investori vyberú.
„Vidíme tu potenciál hrozby konfliktu záujmov, ktorému sa dalo prostredníctvom povinnej registrácie investičných partnerov v registri partnerov verejného sektora predísť, to znamená, že verejnosť by videla, či neexistuje napojenie konečných užívateľov výhod investičných partnerov na konkrétnych politikov, ich sponzorov či úradníkov, ktorí sa na procese výberu štátom podporovaných projektov zúčastňujú,“zhodnotil Leontiev.
HOLÝ: ŠTÁT NEBUDE MAŤ PRIAMY VZŤAH S DEVELOPERMI
Podpredseda vlády a spoluautor zákona Štefan Holý (Sme rodina) priamo neodpovedal na otázky Denníka N, či budú firmy môcť cez štátnu agentúru investovať aj do projektov developerov, ktorí nie sú zapísaní v protischránkovom registri. Jeho kancelária však zdôraznila, že „štát nebude mať a nemá žiaden priamy vzťah s developermi, vlastníkmi pozemkov, prípadne so stavebnými spoločnosťami“.
Aj nepriamy vzťah, ktorý nie je podmienený zápisom v protischránkovom registri, však môže byť cez vonkajšieho investora a štátnu agentúru pre developerov veľmi lukratívny, najmä vďaka spomínanej päťpercentnej sadzbe dane z pridanej hodnoty.
„Developerov, projekty, partnerov si vyberajú priamo investiční partneri, respektíve investičné banky na základe reálnej ponuky, kvality projektu, jeho pripravenosti, ceny a podobne. Je to súkromno-obchodný vzťah, do ktorého v žiadnom prípade nebude vstupovať štát,“hovorí Holý.
Jednotlivé developerské projekty, ktoré si vyberú investori, budú podľa Holého schválené agentúrou za predpokladu preukázania skutočného dopytu obyvateľstva v danej lokalite cez aplikáciu agentúry a splnenia všetkých zákonných podmienok.
Zápis v Registri partnerov verejného sektora však zjavne medzi tieto podmienky nepatrí.
OKOLO KRIŽOVATKY TRIBLAVINA
Keď sme sa Starland Holding pýtali, či rokuje s Kollárom o výstavbe bytov podľa nového zákona, spoločnosť priamo neodpovedala. Developer však v komunikácii s Denníkom N zdôrazňoval podobne ako Holý, že v rámci nového zákona nebude existovať priamy vzťah medzi štátom a developerskými projektami.
„Štát mimo vytvorenia vhodnej legislatívy motivujúcej investičných partnerov k výstavbe sa finančne na tejto výstavbe nezúčastňuje. Takto investiční partneri môžu realizovať výstavbu vlastnými kapacitami alebo partnerstvami s miestnymi developermi, alebo s vlastníkmi vhodných projektov,“vysvetľuje firma Starland Holding.
Ústredným bodom megaprojektu firmy Starland Holding je diaľničná križovatka Triblavina, okolo ktorej je plánovaná väčšina zástavby. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) na tomto mieste pôvodne plánovala popri diaľnici D1 vybudovať súbežné cesty, kolektory. Tie slúžia na to, aby sa na diaľnicu dalo pohodlnejšie napájať, prípadne obísť, ak na nej dôjde k dopravnej nehode.
NDS však v roku 2015 pôvodný projekt križovatky zmenila, pridala jeden pruh a kolektory zrušila, čo sa stretlo s odporom aktivistov z OZ Triblavina. Zrušenie kolektorov totiž spôsobilo, že na diaľnicu D1 sa dá v tejto oblasti napojiť len cez dva kruhové objazdy križovatky Triblavina. Ak chce iný developerský projekt v okolí pripojiť svoju zástavbu na túto diaľnicu, musí použiť tieto kruhové objazdy, ktoré sú obklopené pozemkami vo vlastníctve Starland Holdingu.
V tom čase bol ministrom dopravy Ján Počiatek (Smer) a štátnym tajomníkom tohto rezortu bol Viktor Stromček, generálny manažér Smeru. Stromčekova firma PreVaK v minulosti spolupracovala so Starland Holdingom.
AKO BY SA ĽUDIA MOHLI DOSTAŤ K NÁJOMNÝM BYTOM
Projekt Park City Triblavina bol rozbehnutý dávno pred schválením zákona o štátnej podpore nájomného bývania, teda byty by tam vyrástli bez ohľadu na novú agentúru a jej investičných partnerov. Ak však štátna agentúra schváli prípadnú investíciu do tohto projektu, tak bude isté, že pri križovatke Triblavina vznikne na minimálne 25 rokov istý počet nájomných bytov za dostupnejšie ceny.
O koľko dostupnejší bude nájom v takýchto bytoch, však momentálne nie je jasné, jeho maximálnu výšku totiž určí vláda podľa dosiaľ neznámeho kľúča.
Kollár v TASR TV povedal, že napríklad zamestnanec v automobilovom závode Jaguar Land Rover pri Nitre by mohol za nájom platiť zhruba 200 až 250 eur. Už teraz vieme, že takýto cenový strop nebude obsahovať ceny energií či príspevky do fondu opráv, tie sa budú počítať nad jeho rámec.
Ako informoval Denník E 25. mája, keď parlament zákon schválil, návrh v jednom bode počítal so zriadením garančného fondu, ktorý mal slúžiť na čiastočné náhrady nájomného a úhrad za energie, keby nájomník neplatil. V pripomienkovaní tomuto postupu vyčítali, že by sa tak mohli súkromní investori zbavovať strát a prenášať ich na štát. Po novom by mali stačiť vopred prijaté zábezpeky a pravidlá na zrušenie zmluvy a vypratanie bytu. Nájomca napríklad musí zložiť ako zábezpeku trojmesačné nájomné, v niektorých prípadoch aj šesťmesačné.
Prenajímateľ môže zmluvu vypovedať pri hrubom porušení povinností, ktorým je aj nezaplatenie jednomesačného nájomného, príspevkov na prevádzku, údržbu či opravy, alebo ak sa zistí, že byt prenajal niekomu ďalšiemu. Výpovedná lehota je potom iba 15 dní. Na iné dôvody, napríklad na hrubé porušovanie domového poriadku, je lehota mesiac. Ak sa nájomca nevysťahuje do piatich dní, môžu mu zobrať hnuteľné veci. Stále má povinnosť platiť nájom a ostatné náklady, takže tu nebude nič kryť garančný fond tak, ako sa uvažovalo predtým.
Skutočnosť, že štát nebude vďaka tejto novej právnej norme stavať ani vlastniť žiadne nové byty, reflektuje aj zmena jej názvu, už nejde o štátne nájomné bývanie, ale o štátnu podporu pre nájomné byty.