Ako Rusi kradnú ukrajinské obilie
V prístave Sevastopol na anektovanom Kryme je neprimerane rušno. Podľa investigatívy západných médií sa cezeň zrejme pašujú ukrajinské zrná
Tlačovka ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova sa už chýlila ku koncu, keď sa postavil reportér ukrajinskej štátnej televízie.
„Čo ďalšie okrem obilia kradnete Ukrajine a komu to predávate?“opýtal sa ho počas júnovej návštevy v Ankare.
„Vy Ukrajinci sa stále zaoberáte tým, čo sa dá ukradnúť. Potom si myslíte, že tak zmýšľajú všetci,“odvetil Lavrov s úsmevom.
Ukrajinskí predstavitelia už od apríla tvrdia, že Rusko im od začiatku vojny kradne stovky miliónov ton obilia, ktoré následne vyváža na zahraničné trhy. Kremeľ tieto obvinenia rázne odmieta, ale najnovšie zistenia zahraničných médií jeho verziu spochybňujú.
Britská verejnoprávna stanica BBC a denník Financial Times zverejnili svoje investigatívy, ktoré vysvetľujú spôsob, akým Rusko vyváža ukradnuté obilie. Z Ukrajiny navyše pribúdajú svedectvá o „kriminálnych praktikách“jeho predstaviteľov.
AK NEPREDÁTE POD CENU, VŠETKO VÁM ZOBERÚ
Podľa BBC pribúdajú dôkazy, že ruské vojská na okupovaných územiach Ukrajiny systematicky kradnú obilie od lokálnych farmárov. Britský vysielateľ sa s miestnymi poľnohospodármi rozprával a analyzoval desiatky satelitných snímok.
Čo presne Rusi robia? Najprv ukradnuté obilie privezú na anektovaný polostrov Krym a odtiaľ s ním pokračujú do prístavných miest Kerč a Sevastopol, vysvetlil britskej televíznej stanici Andrij Klimenko z kyjivského Inštitútu pre čiernomorské strategické štúdiá.
„Tam ukrajinské obilie naložia na lode a pošlú do Kerčského prielivu, kde ho prekladajú z malých lodí na veľkoobjemové plavidlá. Na nich ho zmiešajú s obilím z Ruska,“pokračoval. Toto obilie potom s ruským certifikátom posielajú na lodiach do Turecka či do Sýrie.
V takom prípade je v podstate nemožné zistiť, či zásielky z Ruska neobsahujú aj obilie ukradnuté z Ukrajiny. V niektorých prípadoch podľa Klimenka Rusi priplávajú do Kerčského prielivu len preto, aby vzbudzovali dojem, že namiesto ukrajinského obilia nakladajú svoje vlastné.
Veľké množstvo produktov sa dováža predovšetkým z južných regiónov Cherson a Zaporižžia. Ukrajinské úrady na začiatku mája tvrdili, že z nich Rusko vyviezlo až 400-tisíc ton obilia.
Viacerí poľnohospodári pre televíznu stanicu CNN uviedli, že Rusi im ukradli farmárske nástroje a tony obilia. Starosta Melitopola z oblasti Zaporižžie povedal, že na týchto aktivitách sa podieľali aj čečenskí vojaci.
„Správajú sa ako kriminálnici z 90. rokov. Najprv vám ponúknu, že od vás kúpia obilie za smiešne nízku sumu. A ak nesúhlasíte, všetko vám zoberú,“uviedol.
Podobné svedectvá priniesla aj ruská a ukrajinská BBC. Podľa jej zdrojov Rusi nútia Ukrajincov predávať svoje obilie pod cenu a následne podpisovať dokumenty, že ho nadobudli legálne. Napríklad tonu slnečnicových semien takto „nakupujú“za 200 eur, kým ešte pred vojnou bola ich cena zhruba trikrát vyššia.
BBC sa odvoláva aj na satelitné snímky z dvoch vstupných bodov, na ktorých vidieť kolóny vozidiel. Najlogickejším vysvetlením je, že nesú obilie alebo iné produkty.
Z GPS dát vyplýva, že nákladné autá sa zastavujú pri sklade s obilím v krymskom meste Okťabrsk. Na streche skladu je podľa všetkého vyobrazené písmeno Z, ktoré sa stalo symbolom ruskej invázie.
BBC oslovila aj viacerých ďalších expertov, ktorí v posledných týždňoch zaregistrovali nezvyčajne vysokú aktivitu v spomenutom Sevastopole. Tá sa podľa nich dá vysvetliť jedine prepravou produktov z ukrajinského vnútrozemia.
„EFEKTÍVNE“OBCHÁDZANIE SANKCIÍ
Denník Financial Times píše o satelitných záberoch, ktoré zachytávajú, ako zo sevastopolského terminálu Azal odchádzajú plné lode s obilím vrátane kukurice.
Celkovo podľa nich len v máji v ôsmich zásielkach odišlo 140-tisíc ton obilia. Štyri z nich smerovali do Sýrie, tri do Turecka a cieľovú zastávku poslednej sa nepodarilo identifikovať.
Financial Times nenašli dôkaz, že by obilie vyvážané z Krymu bolo ukradnuté z Ukrajiny, ale takisto upozorňujú, že v Sevastopole je netradične rušno. Píšu, že ruské aktivity „vykazujú známky systému pašovania“.
Britský denník upozorňuje, že na Sevastopol aj ďalšie krymské prístavy sa od anexie z roku 2014 vzťahujú medzinárodné sankcie. Experti, s ktorými komunikoval, sú však presvedčení, že Rusi ich vedia efektívne obchádzať, a to napríklad falšovaním dokumentov alebo manipulovaním polohou lodí.
Všetky plavidlá sú podľa medzinárodných zmlúv povinné zapnúť si takzvané transpondéry, ktoré určujú ich polohu. Jedinou výnimkou sú krízové
Vy Ukrajinci sa stále zaoberáte tým, čo sa dá ukradnúť. Potom si myslíte, že tak zmýšľajú všetci.
Sergej Lavrov šéf ruskej diplomacie
situácie ako napríklad ohrozenie z pirátstva.
Ruské lode si však transpondéry pri pobreží Krymu vypli, hoci na to podľa všetkého nemali žiadny relevantný dôvod. To isté naznačujú aj zistenia CNN.
Britské noviny dodávajú, že Rusko by chcelo využívať Sevastopol čo najviac. Podľa jeho predstaviteľov totiž ide o najlepší prístav na export obilia, ktorý je efektívny z finančného aj časového hľadiska.
TURECKO ZAČALO VYŠETROVANIE
Na to, že Rusko kradne ukrajinské obilie a následne ho predáva do iných krajín, upozorňuje už dlhšie aj americké ministerstvo zahraničných vecí. Washington dokonca začiatkom júna poslal list štrnástim štátom, ktoré vyzval, aby ukradnuté produkty nenakupovali.
Ide predovšetkým o krajiny z Afriky, ktoré čelili potravinovej kríze už pred začiatkom vojny, ale v posledných týždňoch sa u nich ešte znásobila.
Viaceré africké štáty, v ktorých sú v stave akútneho hladu milióny ľudí, tak pôvod obilia nebudú riešiť. Afrikanista Silvester Trnovec pre Denník N tiež povedal, že v niektorých krajinách sú naďalej rozšírené „naratívy zo 60. rokov o tom, ako Sovietsky zväz podporoval boj proti kolonializmu“.
Naopak, Západ sa v Afrike „nie vždy teší takej veľkej popularite, ako by sme si želali alebo predstavovali“. O to väčšiu pozornosť v týchto dňoch púta postoj Turecka, ktoré sa od začiatku vojny snaží balansovať medzi Ruskom a Ukrajinou. Na jednej strane síce uzavrelo úžiny Bospor a Dardanely pre vojnové lode, ale zároveň sa otvorilo ruským oligarchom aj turistom.
Ukrajinu navyše čoraz viac dráždi, že do Turecka prichádzajú spomenuté zásielky obilia. Ankara tvrdí, že sa obvineniami z krádeže zaoberá a na podnet ukrajinského veľvyslanectva ich vyšetruje.
„Sme proti tomu, aby si ukrajinské obilie privlastňovalo Rusko alebo ktorákoľvek iná krajina a následne ho nelegálne predávali na medzinárodných trhoch. Turecko dovoz takýchto produktov nedovolí,“vyhlásil na minulotýždňovej tlačovej konferencii minister zahraničných vecí Mevlut Cavusoglu.
ŽELEZNICOU CEZ RUMUNSKO A POĽSKO
Ukrajina a Rusko spolu vyvážajú asi tretinu svetového obchodu pšenice. Ukrajina je navyše kľúčová pre export slnečnicového oleja a kukurice.
Zhruba 90 percent svojich plodín však vyváža cez čiernomorské prístavy, ktoré sú od začiatku vojny nepriechodné.
Prelomenie ruskej blokády je jednou z hlavných tém rozhovorov svetových lídrov už niekoľko týždňov. Nedostatok poľnohospodárskych produktov totiž zvyšuje ich ceny, čo sa najviac dotkne obyvateľov z chudobných krajín v Afrike či na Blízkom východe.
Ukrajina chce časť obilia vyvážať železnicou cez Rumunsko a Poľsko, ale tieto trasy nie sú ani zďaleka také efektívne ako lode v Čiernom mori. Očakáva sa, že takto bude môcť exportovať maximálne dva milióny ton obilia, kým pred vojnou dokázala vyviezť až šesť miliónov.
Samotné odblokovanie Čierneho mora však bude mimoriadne náročné a medzinárodné spoločenstvo naň zatiaľ nemá riešenie.
Ukrajinské obilie naložia na lode a pošlú do Kerčského prielivu, kde ho prekladajú z malých lodí na veľkoobjemové plavidlá. Na nich ho zmiešajú s obilím z Ruska.
Andrij Klimenko kyjivský Inštitút pre čiernomorské strategické štúdiá