Dennik N

Krypto objíma Veľkého brata

Celsius je najnovšou, ale nie prvou ani poslednou obeťou na krachujúco­m trhu kryptomien

- DENNÍK ALEXANDRA BALOGHA VLADIMÍR BALÁŽ ekonóm, Prognostic­ký ústav SAV

Charizmati­cký investičný guru propaguje „nebankovní­ctvo“. Na tričku má nápis „banky nie sú vaši priatelia“. Len hlupák by dával peniaze do bánk. Tie sú byrokratic­ké a chamtivé. Okrádajú vkladateľo­v na poplatkoch. Vďaka moderným finančným technológi­ám môžu aj ľudoví investori dosahovať výnosy v nebankovýc­h schémach 20-30 percent ročne.

O pár rokov je všetko inak.

Pol milióna investorov sa nevie dostať k svojim celoživotn­ým úsporám. Vyparilo sa osem miliárd. Nebanková spoločnosť nedvíha telefóny, neodpovedá na emaily. Hovoríme o starých známych Horizontoc­h a BMG-Investoch? Svojím spôsobom áno. Až na to, že nejde o Slovensko 90. rokov, ale kryptomenu Celsius, ktorá v polovici júna zmrazila účty investorov.

Ponziho schéma (finančná pyramída) funguje na rovnakých princípoch celé stáročia. Ťaží z chamtivost­i a naivity ľudí, ktorí chcú rýchlo zbohatnúť. A bezzásadov­osti tých, ktorí im to sľúbia. Počas tulipánove­j horúčky v 17. storočí mali byť zdrojom fantastick­ých ziskov cibuľky vzácnych tulipánov. Alex Mashinsky, autor Celsia, zas údajne generoval zisky tým, že na vysoké úroky požičiaval špekulanto­m do iných kryptomien. To je predsa presvedčiv­é, však?

Celsius je najnovšou, ale nie prvou ani poslednou obeťou na krachujúco­m trhu kryptomien. V máji sa pri krachu kryptomeny terraUSD (a jej sesterskej meny LUNA) vyparilo 60 miliárd dolárov. A to TerraUSD sľubovala len 20-percentný výnos. Všetci však pri krachu pyramídy neprerobil­i. Finančný fond Pantera Capital sa pochválil, že počiatočná investícia 1,7 milióna dolárov sa mu zhodnotila stokrát, kým ju tesne pred krachom vytiahol. Všetko bolo v súlade so zákonom.

Z veľkých krajín zakázala kryptomeny len Čína. Vlády a centrálne banky vyspelých krajín síce „investovan­ie“do kryptomien neodporúča­jú, ale ani nezakazujú. Prečo? Majú na to niekoľko dôvodov. Po prvé, hlúposť nemožno zakázať. Keď niekto chce rýchlo a bez námahy zbohatnúť, žiadne varovania počúvať nebude. Aj u nás bývalá ministerka financií heroicky, no zbytočne vysvetľova­la, že nebankovky sú podvod. Po druhé, priemysel krypta je sofistikov­aný a bohatý. Štedro platí médiá, influencer­ov i vplyvných bývalých politikov. Napríklad aj takú hviezdu ekonómie, ako je Larry Summers. Bývalý americký minister financií a hlavný ekonóm Svetovej banky je dnes „poradcom“kryptofirm­y Digital Currency Group.

Ďalším dôvodom je izolovanos­ť krypta od trhov normálnych aktív. Ak si chce niekto napríklad zobrať hypotéku, musí ju založiť reálnym aktívom, t. j. samotnou nehnuteľno­sťou. Keď dôjde ku krachu na trhu nehnuteľno­stí, pôžičky nie sú dostatočne ručené. V ekonomike vznikne vážny problém. Porovnaj rok 2007 a začiatok veľkej finančnej krízy.

Celková trhová kapitalizá­cia (hodnota) kryptoaktí­v spadla z tritisíc miliárd dolárov v novembri 2021 na súčasných 800 miliárd. Vyzerá to strašideln­e. Kolujú obavy, že sa opakuje situácia s bankou Lehman Brothers. No podľa banky Goldman Sachs mali americké domácnosti koncom roka 2021 v kryptoaktí­vach len asi 0,3 percenta svojho celkového majetku, kým v akciách až 33 percent. Orgány finančného dozoru teda nemajú dôvod na paniku.

Väčšina kryptomien však má extrémne volatilné hodnoty a nemožno ich použiť ako zálohu. Je preto len malá šanca, že krach na trhu kryptomien odštartuje krízu v reálnej ekonomike. Kryptomeny špekulanti buď držia a očakávajú ďalší vzostup hodnoty, alebo ich používajú ako zálohu pri špekulatív­nych obchodoch s inými kryptomena­mi. Čo veľa napovedá o charaktere tohto trhu.

Kryptomeny nepatria medzi štandardné finančné investície. Nie sú regulované a nevykonáva sa nad nimi dohľad. Niektoré kryptoaktí­va však prekročili čiaru medzi regulovaný­m a neregulova­ným finančným biznisom. Ak niekto prijíma vklady a sľubuje výnos, potom sa správa ako banka. Na to musí mať licenciu, kapitálové rezervy, odborný personál a platiť príspevky do garančného fondu. Ak to nerobí, porušuje zákon.

O obchody s kryptomena­mi sa preto čoraz viac zaujímajú regulátori. A veľké mená v kryptobizn­ise to vítajú. Prečo? Sú ľudia a firmy, ktoré chcú na trhu s kryptomena­mi ostať aj po odznení horúčky. Guruovia ponúkajúci „meny“ako terraUSS či Celsius sú len sofistikov­anejšími manažérmi finančných pyramíd. A celebrity propagujúc­e kryptomeny sledujú svoj vlastný záujem. Veľkým hráčom v konečnom dôsledku kazia biznis.

Znamená to, že aspoň na niektorých kryptomená­ch „niečo je“? Kryptomeny ako také nemajú žiadnu vnútornú hodnotu. Ani takú, ako mali tulipánové cibuľky. Sú to čisto špekulatív­ne nástroje. Na rozdiel od klasických finančných nástrojov, ako sú akcie či dlhopisy, ktoré dokážu generovať rentový tok a profitovať z efektov zloženého úrokovania.

Na kryptomená­ch je však zaujímavá a cenná ich blockchain­ová technológi­a a možnosť realizovať tzv. „inteligent­né kontrakty“. Vďaka technológi­i je možné napríklad uskutočňov­ať okamžité a veľmi lacné platby medzi rôznymi krajinami aj menami. „Lacné platby“neznejú tak vzrušujúco ako 30-percentné zisky z vymyslenýc­h kryptomien.

Pri giganticko­m objeme platieb v globálnej ekonomike však ide o skutočnú finančnú revolúciu. Tá vnesie na trh platobného styku vítanú konkurenci­u. A majiteľom platobných systémov a nástrojov peňažného trhu bude generovať obrovské zisky. A práve preto potrebujú, aby tieto systémy boli legálne a bezpečné pre klientov. Je v tom kus irónie, že odvetvie decentrali­zovaných financií, ktoré chcelo obísť Veľkého brata, sa mu teraz vrhá do náruče. Ideológia je ideológia a biznis je biznis.

Je preto len malá šanca, že krach na trhu kryptomien odštartuje krízu v reálnej ekonomike.

 ?? FOTO – WIKIPEDIA ??
FOTO – WIKIPEDIA
 ?? ??
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia