Čo s nami urobila ruská vojna
42 percent ľudí si myslí, že našu identitu a naše hodnoty ohrozuje Západ, a 54 percent z toho obviňuje liberálnu demokraciu
Vtejto rubrike sme sa už venovali tomu, ako vnímajú vojnu Ruska na Ukrajine samotní Ukrajinci aj Rusi. Veľmi stručne zhrnuté, viera Ukrajincov vo víťazstvo neklesá a stále je vyššia ako 90 %, aj keď narastá pochopenie, že to víťazstvo nepríde tak rýchlo a bude veľmi draho vykúpené životmi mnohých ich krajanov. Ani na ruskej strane nič zásadne nové, väčšina Rusov podporuje „špeciálnu vojenskú operáciu“na Ukrajine a väčšina taktiež stále dôveruje Putinovi, ktorého popularita po rozpútaní vojny proti Ukrajine vzrástla. Na konci mája mu dôverovalo 72 % Rusov, nedôverovalo 19 % a 9 % nemalo jasný postoj.
Dnes sa však pozrieme na to, čo urobila ruská agresia proti Ukrajine s verejnou mienkou v krajinách Európskej únie, podrobnejšie sa zameriame na krajiny v strednej a východnej Európe, ale predovšetkým nás bude, samozrejme, zaujímať Slovensko. Budeme vychádzať z dvoch zdrojov, ktoré porovnávali názory ľudí v európskych krajinách pred vojnou (v rokoch 2018 – 2021) a už počas nej, po 24. februári 2022.
Tým prvým zdrojom sú prieskumy Globsecu (za deväť krajín strednej a východnej Európy, konkrétne V4, baltské štáty, Rumunsko a Bulharsko) a tým druhým prieskumy Eurobarometra, ktorý skúma verejnú mienku vo všetkých krajinách Európskej únie.
VZRÁSTOL DOPYT PO AUTOKRATOVI
Dobrou správou je, že v roku 2022 sa zvýšili preferencie prozápadného smerovania našej krajiny, zosilnela podpora nášho členstva v NATO, znížila sa podpora a popularita Ruska a Putina a zosilnel kladný postoj k Ukrajine. Zlou správou je, že napriek relatívne pozitívnemu posunu v týchto oblastiach ostávame spolu s Bulharskom a Maďarskom stále napriek všetkému najviac proruskou a antiamerickou krajinou nielen v regióne, ale (ešte spolu s Gréckom, Cyprom a Maltou) aj v Európskej únii.
Napríklad preferencia západného smerovania krajiny u nás za posledný rok vzrástla z 26 % na 34 % (rovnako ako v Bulharsku, s ktorým sme na tom boli, ale aj ostali najhoršie), v Česku to bolo z 33 % na 56 %. Narástol aj podiel ľudí, ktorí podporujú naše členstvo v NATO (zo 63 % na 72 %), pričom tu sme sa od Bulharska odpútali, pretože tam sa počas posledného roka podpora NATO dokonca znížila (z 54 % na 50 %).
V porovnaní s Poliakmi, Čechmi a obyvateľmi Pobaltia je u nás (spolu s Bulharskom a Maďarskom) aj omnoho slabšie vnímaná zodpovednosť Ruska za vojnu na Ukrajine, kým v Poľsku to tak vidí 87 % ľudí a v Česku 78 %, u nás len 51 % (50 % v Bulharsku a 48 % v Maďarsku). S Bulharskom a Maďarskom sa zhodujeme aj v nízkej podpore potreby zníženia energetickej závislosti od Ruska (u nás a v Maďarsku 53 %, v Bulharsku 55 %, ale v Čechách 84
% a v Poľsku dokonca 95 %). Rovnako je to s protiruskými sankciami, kým v Poľsku ich podporuje 88 % a v Čechách 78 %, u nás je to len 50 % (Maďarsko 43 %, Bulharsko 38 %).
Ľudia u nás naďalej silno veria (po Bulharsku najviac) v konšpiračné teórie (Bulharsko 62 %, Slovensko 52 %, kým v Česku 31 %). A asi najznepokojujúcejšie je, že u nás najrýchlejšie vzrástol dopyt po autokratickom lídrovi (z 25 % v roku 2020 na 49 % v roku 2022) a zároveň máme najväčšiu nedôveru v liberálnu demokraciu a „dekadentný“Západ. Až 42 % ľudí si myslí, že našu identitu a naše hodnoty ohrozuje Západ, a 54 % z toho istého obviňuje liberálnu demokraciu (druhé najvyššie skóre majú v tejto otázke Maďarsko a Bulharsko so 40 %).
Najnovší Eurobarometer priniesol viaceré zaujímavé výsledky, aj tu však platí, že pre nás väčšinou nie veľmi povzbudivé. Zaujímavé sú opäť nielen najaktuálnejšie výsledky, ale najmä ich porovnanie s tými predchádzajúcimi spred vojny Ruska proti Ukrajine.
Vo vzťahu k USA sme v súčasnosti štvrtou najviac protiamerickou krajinou v EÚ (po Cypre, Grécku a Slovinsku), hoci oproti predchádzajúcemu roku podiel ľudí, ktorí považujú USA za strategického partnera, stúpol zo 17 % na 29 %. Celkovo však u nás USA pozitívne vníma len 35 % (v Poľsku 90 %, v EÚ celkovo 58 %), kým negatívne 53 % (v Poľsku 5 %, v EÚ celkovo 36 %). Aj keď oproti roku 2021 sa obraz USA v očiach Slovákov zlepšil, zaujímavé je, že v porovnaní s rokom 2018 sa vnímanie USA u nás zhoršilo, podiel ľudí s pozitívnym vnímaním USA klesol o 13 percentuálnych bodov (p. b.) a tých s negatívnym vnímaním stúpol o 11 p. b. Prepad dôvery v Rusko bol však ešte výraznejší, teraz ho na Slovensku vníma pozitívne 20 % ľudí a negatívne 67 % ľudí, kým v roku 2018 to bolo 62 % pozitívne a 36 % negatívne. Väčší prepad dôvery ako u nás (42 p. b.) zaznamenalo Rusko len v Rumunsku (43 p. b.).
Veľmi zaujímavé je porovnanie vývoja vnímania USA a Ruska medzi rokmi 2018 a 2022. Vnímanie Ruska sa zhoršilo bez výnimky vo všetkých 27 krajinách EÚ, čo nie je vzhľadom na barbarskú a nezmyselnú vojnu proti Ukrajine nič nepochopiteľné. USA síce zaznamenali v rámci EÚ ako celku za Bidena (2022) nárast ich pozitívneho vnímania oproti Trumpovým časom (2018), ale v deviatich z 27 krajín EÚ (medzi nimi aj na Slovensku) to tak nebolo. V týchto krajinách kleslo pozitívne vnímanie Ruska, ale aj USA. Neslávnym rekordérom je tu Bulharsko, ktoré bolo jedinou krajinou, kde sa za ostatné štyri roky vnímanie USA zhoršilo viac ako vnímanie Ruska.
V týchto deviatich krajinách (a špeciálne v Bulharsku) sa potvrdila téza, podľa ktorej Putinovej propagande nejde o to, aby zvýšila dôveru k svojej krajine, ale o to, aby zničila dôveru k všetkým a všetkému. Práve tieto krajiny, a medzi nimi aj my, by mali omnoho viac úsilia venovať boju s ruskou propagandou a ruskou hybridnou vojnou, pretože dáta ukazujú, že v minulosti (sme) to hrubo podcenili.
DVE SPRÁVY NA ZÁVER
Na záver už len dve správy, jedna zlá a jedna dobrá.
Spomedzi 27 krajín EÚ je Slovensko najmenej žičlivé k urýchleniu rozširovania
Únie (vrátane Ukrajiny). Kým v rámci celej EÚ je za 58 % ľudí a proti 36 % (teda saldo + 22), u nás je za 36 % a proti 55 %, teda naše saldo je mínus 19 %, pričom najskeptickejší po nás sú Slovinci so saldom mínus 7 %. Mierne negatívne saldo majú aj Bulhari, Rakúšania a Holanďania, čo v prípade posledných dvoch menovaných krajín vysvetľuje aj alibistické a opatrné postoje ich politikov. Vzhľadom na naše saldo treba oceniť, že naši politici, najmä prezidentka, premiér a minister zahraničných vecí, zaujali v tomto prípade veľmi jasné a jednoznačné podporné stanovisko voči ďalšiemu rozširovaniu EÚ.
A tá posledná dobrá správa je z výsledku Eurobarometra týkajúceho sa ochoty ochraňovať európske hodnoty a ľudské práva aj za cenu zníženia životnej úrovne. Obrazne povedané, či je pre ľudí dôležitejšia sloboda alebo misa šošovice. V priemere za celú EÚ prevážila sloboda nad šošovicou o 20 %, v Čechách dokonca o 34 % a na Slovensku o 16 %. V tejto oblasti sme sa odpútali od našich tradičných partnerov Bulharska a Maďarska (v ktorých šošovica vyhrala o 42 %, resp. 35 %), ale aj od ďalších piatich krajín.
A ešte jeden dodatok. Z vyššie uvedeného je jasné, že horšie ako my je na tom z porovnateľných krajín len Bulharsko (a podobne ako my Maďarsko). Predminulý týždeň sa to v Bulharsku aj potvrdilo, protikorupčná a prozápadná vláda silno podporujúca Ukrajinu stratila v parlamente väčšinu a bola hlasovaním odvolaná. Kiril Petkov, odvolaný premiér, povedal, že mu bolo cťou viesť vládu, ktorá bola odvolaná ľuďmi ako bývalý premiér Borisov, Deľan Peevski (na ktorého pre podozrenie z korupcie
USA uvalili sankcie) a ruská veľvyslankyňa v Bulharsku Eleonora Mitrofanova. 42-ročný absolvent Harvardu Petkov vo februári vyhodil zo svojej vlády ministra obrany, ktorý odmietol podporiť sankcie proti Rusku a nazvať ruskú inváziu vojnou. Proruskí nacionalisti dnes majú v prieskumoch dvakrát viac ako pred ostatnými voľbami a vyhodený minister obrany založil konzervatívnu stranu, ktorá má šancu dostať sa do parlamentu.
Z vyššie uvedeného je jasné, že horšie ako my je na tom z porovnateľných krajín len Bulharsko (a podobne ako my Maďarsko).