Orbánovi škodí slabý forint
Investorom sa nepáči neistota, ktorá vznikla v dôsledku sporu medzi maďarskou vládou a EÚ. Oslabovanie forintu núti Viktora Orbána ustupovať Bruselu
Kurz forintu voči euru zaznamenával v uplynulých dňoch nové a nové negatívne rekordy. Minulú stredu dopoludnia stálo 1 euro 410,68 forintu, popoludní 416,95. V čase tohto oslabenia sa aj euro dostalo na 20-ročné dno oproti doláru.
Po tomto historickom prepade sa maďarská mena relatívne zastabilizovala. Maďarská národná banka (MNB) opätovne zvýšila vo veľkej miere úroky a vláda vyslala investorom signály, ktoré trochu zlepšujú pošramotené vnímanie Maďarska.
Nový týždeň však začal forint ďalším oslabovaním, v pondelok ráno stálo jedno euro 407,5 forintu.
Kurz forintu bol pred vypuknutím vojny na Ukrajine okolo 355, dva týždne po vypuknutí vojny sa oslabil na 400, potom sa trochu posilnil. Odvtedy sa vyskytli menšie či väčšie výkyvy, no forint slabol naďalej aj napriek tomu, že MNB dvíha úroky čoraz zúfalejšie.
Kurz forintu sa v poslednom čase drasticky prepadol už po druhýkrát, niečo podobné sa stalo na začiatku marca. Hoci vo vtedajšom prepadnutí forintu zohrával bez pochýb veľkú úlohu aj vonkajší šok z vojny na Ukrajine, oslabenie nevytŕča z devalvačného trendu meny v Maďarsku, ktorý trvá už roky.
Na vonkajšie šoky reagujú národné meny rozvinutých krajín vždy oslabením. Maďarsko sa zvykne porovnávať s Českom a Poľskom, pretože majú podobnú štruktúru hospodárstva a podobné dejiny. Forint sa zvyčajne pohybuje spolu s českou korunou a poľskými zlotými, no vždy spomedzi nich trochu vytŕča.
Česká a poľská ekonomika sú totiž vo svojich základoch v lepšom stave ako tá maďarská. Vidieť to aj v ich ratingu.
V agentúre Fitch dosahuje poľský rating stupeň A – so stabilným výhľadom –, čo je najnižší stupeň v hornej strednej kategórii; Česko AA – so stabilným výhľadom; to je už spodok hornej kategórie, kým Maďarsko BBB so stabilným výhľadom, a to je stred spodnej strednej kategórie.
Investori teda považujú Poľsko a Česko za spoľahlivejšieho dlžníka, takže aj v prípade rozličných vonkajších šokov sa od nich odvrátia zriedkavejšie.
„Máme základy a máme napätie,” vyjadril sa pre portál Napunk Péter Ákos Bod, ekonóm, univerzitný profesor a bývalý guvernér Maďarskej národnej banky, podľa ktorého nie sú základy dobré, a preto aj mimoriadne udalosti zasahujú maďarskú ekonomiku citlivejšie. Maďarských a nemaďarských vlastníkov forintov nevzrušuje, aký bol štvrťročný nárast kurzu, ale to, aký je štátny dlh, aké sú devízové rezervy, aké sú vzťahy vonkajšej rovnováhy, vysvetľuje ekonóm.
VLÁDU CELÉ ROKY DEVALVÁCIA NEBOLELA
Devalvácia forintu bola v súlade so záujmami hospodárskej politiky Maďarska. Hlavným hnacím motorom maďarskej ekonomiky sú západné spoločnosti zamerané hlavne na export. Vďaka slabému forintu sa zahraničiu rovnako oplatí kúpiť si mercedes vyrobený v Maďarsku, ako sa zo Slovenska oplatí chodiť na nákupy napríklad do Tesca do maďarského Komáromu.
Okrem toho je lacnejšia aj investícia a pracovná sila. Oslabením forintu dostanú západné firmy pri zamenení svojich eur viac forintov bez toho, aby pre to museli čokoľvek urobiť; kým nie je vysoká inflácia, z oslabenia forintu profitujú.
Inflácia však poskočila už počas epidémie covidu-19, vypuknutie vojny na Ukrajine pôsobilo na forint ako šok. Takéto vonkajšie šoky zvyčajne oslabujú národnú menu všetkých rozvinutých krajín. Vypuknutie vojny oslabilo spolu s forintom aj korunu a zlotý, české a poľské meny sa však posilnili približne na svoju predchádzajúcu úroveň, kým forint nie.
Drastické prepadnutie maďarského platidla, ktoré sa začalo na začiatku minulého týždňa, nevysvetľuje žiadna tlačová správa alebo údaj z oblasti hospodárstva, ktoré by negatívne ovplyvnili dôveru investorov, hovorí Péter Ákos Bod.
Dôveru investorov voči Maďarsku však podľa ekonóma neposilňuje ani to, že vláda nezverejnila svoju koncepciu hospodárskej politiky. Hospodárska politika nie je to, že ochránime výdavky na spotrebu v domácnostiach, ani uvalenie extra daní, podľa Boda ide o volebné slogany. Okresanie štátnych nákladov či zastavenie investícií, o ktorých hovorila vláda, sa už na hospodársku politiku podobá, no nevidíme zoznam, ktoré investície budú zastavené, dodáva.
CENA PLYNU NALOŽILA EURU AJ FORINTU
Za prepadnutie forintu je zodpovedných viacero faktorov
Odborníci, ktorých oslovil spravodajský web zameraný na finančné témy Portfolio, majú rovnaký názor na to, že bezprostredný dôvod prepadnutia forintu treba hľadať v poslednom prudkom náraste ceny plynu a v negatívnych vyhliadkach súvisiacich s energetickou krízou v Európe, ktoré maďarské hospodárstvo pre jeho zraniteľnosť zasiahli citlivejšie ako ostatné krajiny v regióne.
Péter Virovácz, senior ekonóm ING Bank, zhrnul situáciu Maďarska pre Portfolio tak, že štátny dlh je vysoký, vládnutie prostredníctvom nariadení vylučuje diskusiu, prebieha spor o právnom štáte s Európskou komisiou, schopnosť platiť sa neustále zhoršuje v dôsledku značného dovozu energií, pri
čom „sa nebrzdí” ani na strane spotrebiteľov-obyvateľov, ktorí sú vďaka reguláciám a cenovým stropom menej nútení sa obmedzovať.
Kým teda pre cenu plynu a iné faktory sa oslabilo aj euro voči doláru, za oslabovaním forintu je aj veľa dôvodov, ktoré sú špecifické pre Maďarsko.
Na otázku, prečo slabne forint, nie je uspokojivá odpoveď to, že dôvodom sú geopolitické napätia, vojna a energetická kríza. Tieto procesy oslabujú všetky rozvinuté devízy – a posilňujú dolár ako únikovú menu –, no tak predtým, ako aj teraz Maďarsko vytŕča z radu, hovorí pre portál Napunk ekonóm Tamás Gerőcs, výskumník na Binghamton University.
Finančnopolitické riziká, na ktoré stavil režim v Maďarsku, majú zrazu vyššiu cenu, hovorí Gerőcs. Ekonóm má na mysli predovšetkým spor Maďarska a EÚ týkajúci sa právneho štátu, ktorého dôsledkom je, že Maďarsko sa nedostane k sume, ktorá mu patrí z plánu obnovy pre Európu. Zdroje EÚ by Maďarsko predtým nahradilo hlavne pôžičkami od Ruska a Číny, v dôsledku vojny a momentálnej geopolitickej situácie sa aj táto možnosť prehodnotila.
Taktizovanie a naťahovanie času, ktoré doteraz Maďarsko praktizovalo, mu teda tentoraz nevyšlo, hovorí Gerőcs. Aj Poľsko malo spor s EÚ, no Poliaci sa s Bruselom dohodli, pričom to mali dobre načasované, a Maďarsko ostalo samotné, poukazuje ekonóm.
Druhým dôležitým rizikom podľa Gerőcsa je, že pred voľbami začala vláda rozdávať obrovské sumy, čo viedlo k zvýšeniu deficitu. Bolo očividné, že sa to bude musieť riešiť, teda budú potrebné obmedzenia, vláda to však na jednej strane nepovedala nahlas, na druhej strane nechcela extra dane v jednotlivých odvetviach riešiť šokom, ale pomaly a pekne „zaobalene”. Na to však mala oveľa menej priestoru ako po roku 2010 – 11, keď siahla k podobným nástrojom. V súčasnej situácii si za to „trh berie svoju daň”, hovorí ekonóm.
MNB UŽ NESTAČILA, TAKTIKU MAL ZMENIŤ ORBÁN
Maďarská národná banka začala už minulý rok v lete cyklus zvyšovania úrokov, aby zmiernila stúpajúcu infláciu, pričom narušila desaťročný trend.
Zvyšovanie úrokov zmierni poskytovanie pôžičiek a účastníkov podnecuje skôr šetrenie, v hospodárstve sa bude točiť menej peňazí, účastníci budú menej míňať, dopyt klesne a ceny sa zmiernia.
Inflácia je napriek cenovým stropom, ktoré stanovila maďarská vláda, rekordne vysoká a teraz sa vymkol spod kontroly aj kurz forintu, úsilia Maďarskej národnej banky sa ukázali nedostatočné.
Ako minulú stredu písal portál Telex, slabnutie by už nedokázala zastaviť MNB, len Viktor Orbán, a v podstate sa to stalo vo štvrtok. Po troch dňoch mlčania sa vyjadril k jednej z otázok, ktorá v súčasnej situácii najviac zvyšuje neistotu: spor Maďarska s EÚ.
Okrem toho, že Maďarská národná banka ohlásila ďalšie zvyšovanie úrokov, šéf úradu vlády Gergely Gulyás počas vládnej tlačovej konferencie povedal, že vláda ustúpila Európskej komisii v štyroch sporných otázkach a samotný Viktor Orbán sa vyjadril, že technické problémy, ktoré bránili dohode, pominuli.
Gergely Gulyás zdôraznil aj to, že oslabovanie forintu nie je v záujme vlády. Tento predpoklad je pre vyššie opísané skutočnosti oprávnený, hospodárska politika Maďarska celé roky nečinne hľadela na znižovanie hodnoty forintu, nekontrolovateľný pokles však naozaj nemôže byť ani v záujme kabinetu.
Tieto signály stačili na to, aby upokojili trh a pokles forintu sa zastavil. Európska komisia zatiaľ na vyjadrenia maďarskej vlády nereagovala, no spravodajský web 444.hu sa od svojho zdroja v Bruseli dozvedel, že maďarská vláda sa zdá zhovievavejšia „v podstate vo všetkom“.
AKÉ ÚSTUPKY MOŽNO OČAKÁVAŤ?
Čo to všetko zahŕňa, zatiaľ nevedno. Ako uvádza 444.hu, na základe štvrtkových vyjadrení Gulyása a Orbána možno zatiaľ predpokladať, že vláda je ochotná upraviť systém verejných obstarávaní, aby zákazky v tendroch nezískavali vždy tie isté subjekty.
Zároveň by sa zmenšila moc generálnej prokuratúry, sudcovia by mohli nariadiť vyšetrovanie aj vtedy, ak by prokuratúra uzatvorila prípad bez podania obžaloby, ako sa to veľakrát stalo hlavne v kauzách, ktoré sa týkali podnikateľov blízkych Fideszu.
Okrem toho by sa zmenila legislatívna prax, závažné rozhodnutia sa neuskutočnia zo dňa na deň bez pripomienkovania.
Môže existovať ešte jedna podmienka, ktorej sú orbánovci ochotní vyhovieť. Maďarská vláda komunikuje ako jeden zo svojich najväčších úspechov zníženie nákladov na spotrebu v domácnostiach, ktoré bolo založené na lacnej energii z Ruska. Ak vznikne dohoda, Maďarsko bude musieť značnú časť peňazí od EÚ investovať do zníženia závislosti práve od ruskej energie.
Dôveru investorov voči Maďarsku neposilňuje ani to, že vláda nezverejnila svoju koncepciu hospodárskej politiky.
Péter Ákos Bod bývalý guvernér Maďarskej národnej banky